Respondenti boli testovaní v období hojnosti a v núdzi.
Doktor Marco Palma z Human Behavior Lab a doktor Billur Aksoy z Polytechnic Institute v New Yorku sa vo svojej štúdii snažili prísť na to, či majú na naše podvádzanie vplyv okolnosti, alebo sú niektorí ľudia skrátka prirodzení podvodníci a klamári.
Podvádzajú ľudia skôr počas núdze, alebo s tým nemajú problém ani v období relatívnej ekonomickej hojnosti? Ako píše portál Agrilife, práve na túto otázku im mal dať odpoveď spomínaný výskum. Na svoj experiment si zvolili osamotenú komunitu v Guatemale. Jednotlivci dostali do ruky pohár a kocku.
V závislosti od toho, aké číslo hodili, získali taktiež finančnú kompenzáciu. Za hodenie čísla 1 osoba obdržala približne 1 dolár. Každým číslom sa suma zvyšovala, ale za číslo 6 nedostali účastníci ani cent. Počas jedného z dvoch hodov mali individuálne osoby možnosť podvádzať. V priebehu obdobia núdze v miestnej komunite, kde sa vyrábala káva, sa výsledky neodlišovali od obdobia hojnosti.
„To nám ozrejmilo, že nedošlo k zmene náchylnosti na podvádzanie v priebehu obdobia núdze a hojnosti. Čo znamená, že ide skôr o vnútornú charakteristiku jednotlivca,“ píše sa v štúdii.
Výskumníci ďalej zistili, že pokiaľ ľudia môžu podvádzať kvôli zisku pre svojich priateľov či rodinu, robia tak v menej prípadoch, než pokiaľ môžu obohatiť seba samého. Okrem toho ich zaujímalo, či ľudia budú podvádzať kvôli zisku ľudí mimo komunity. V tomto prípade boli hodnoty podvádzania v období núdze výrazne nižšie ako v časoch hojnosti.
