Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 19. 10. 2019 meniny má Kristián

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
5
František Kulhánek
18. júl 2019, 8:53

Štokholmský syndróm alebo keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo

Ozbrojená lúpež v 70. rokoch prispela k definícii zaujímavého psychologického fenoménu.

František Kulhánek
18. júl 2019, 8:53
Štokholmský syndróm alebo keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo
Zdroj: youtube.com / The Story Behind
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
5
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Drvivá väčšina únosov prináša rukojemníkom hlbokú psychickú a niekedy aj fyzickú ujmu. Nejedenkrát sa pri rukojemníckych drámach strieľa. Obete, únoscovia a niekedy aj policajti prichádzajú o životy. Hodiny či dni vyjednávania a permanentný strach zo smrti s pridruženým nedostatkom jedla, vody a spánku, vyústi v tie najsilnejšie emocionálne zážitky, na ktoré nikto z preživších už nezabudne do konca svojho života.

 

Existuje však aj malé percento únosov, ktorých priebeh je úplne odlišný. Rukojemníci a únoscovia si medzi sebou vytvoria isté puto a z policajtov sa naopak stanú nepriatelia.

 

Stavebným pilierom paradoxnej situácie je vytvorenie si emocionálneho spojenia medzi obeťou a únoscom, ktoré bolo po prvýkrát pozorované pri lúpeži banky v švédskom Štokholme v roku 1973, a následne bolo psychológmi a psychiatrami popísané ako Štokholmský syndróm.

 

Jan-Erik Olsson 

Štokholmský syndróm alebo, keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo 

23. august 1973 Štokholm

Celým Švédskom, a neskôr aj západnou Európou, otriasla v tento deň rukojemnícka dráma, ktorej hlavným dejiskom sa stala švédska Kreditbanken na námestí Norrmalstorg. V letné ráno napochodoval Jan-Erik Olsson do areálu banky a vytiahol plne nabitý samopal, pričom začal páliť do vzduchu. Okamžite si vyslúžil pozornosť všetkých prítomných.

 

Aby zmiatol zamestnancov, návštevníkov a neskôr aj políciu, v angličtine vykríkol: „Párty sa práve začala“. Po tom, čo pracovník bezpečnostnej služby spustil tichý alarm a bol Olssonom postrelený, sa lupič uchýlil k nie práve šťastnému riešeniu. Zobral si štyroch zamestnancov a zabarikádoval sa s nimi v priestoroch banky.

 

Onedlho prišli na miesto všetky policajné a záchranárske zložky a rukojemnícka dráma, ako z amerického akčného filmu, sa mohla začať. Olsson uviedol polícii čoskoro aj svoje požiadavky. 3 milióny švédskych korún, prepustenie Clarka Olofssona a auto s plnou nádržou.

 

V priebehu nasledujúcich hodín švédska polícia všetko zo zoznamu skutočne poskytla. Clark Olofsson, trojmiliónové výkupné aj modrý Ford Mustang s plnou nádržou boli pripravené. Jediné, čo Olsson využil bol kamarát Clark, ktorý sa k nemu pripojil. Avšak vyjednávači odmietli poslednú Olssonovu požiadavku, nechať ich odísť spolu s rukojemníkmi, kde by ich na bezpečnom mieste prepustili.

 

Ozbrojenú lúpež, ktorá prerástla v rukojemnícku drámu, už sledovalo milióny ľudí po celom svete. Najmä na pomery bezpečnej Škandinávie sú takéto udalosti veľmi ojedinelé a logicky o to viac prežívané.

 

Rukojemníci spolu s únoscom

Štokholmský syndróm alebo, keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo

 

Hodiny ubiehali. Únoscovia a zajatci si čoskoro začali medzi sebou vytvárať podivnú vzťahovú väzbu. Ako neskôr povedal aj sám strojca únosu Clark Olsson, v trezore jednoducho nebolo čo robiť, takže bolo kopec času na zoznamovanie.

 

Clark, ako ho začali čoskoro unesení volať dokonca prehodil sako cez Kristin Enmarkovu, keď jej bolo zima a upokojoval ju, keď mala zlý sen. Birgittu Lundbladovú taktiež upokojoval a podporoval, keď sa nemohla telefonicky skontaktovať s jej rodinou. Po tom, čo sa rukojemníčka Elisabeth Oldgrenová sťažovala na klaustrofóbiu, dovolil jej vyjsť aj mimo trezoru.

 

Už na druhý deň si boli rukojemníci a únoscovia natoľko blízky, že strach a obavy mali zadržiavaní viac z polície ako z nich. Veľmi podivnej situácie si všimol aj policajný komisár, ktorému bol na malú chvíľu povolený vstup dovnútra za účelom skontrolovať zdravotný stav zadržiavaných. Okamžite po vstupe však spozoroval, že najviac nepriateľskí sú rukojemníci práve voči nemu a naopak, voči únoscom pôsobia uvoľnene, veselo, až kamarátsky.  

 

 

Pred televíznymi kamerami následne povedal, že pochybuje, že by bolo rukojemníkom ublížené, keďže na mieste vládne skôr uvoľnená atmosféra. Jeden zo štvorice zadržiavaných dokonca zavolal aj vtedajšiemu švédskemu premiérovi, aby únoscom dovolili odísť aj s nimi, keďže voči nim nepociťujú žiaden strach a určite by im v žiadnom prípade neublížili. Z čoho mal zadržiavaný Enmark strach bol skôr útok polície, ktorý mohol podľa neho spôsobiť viac škody ako osohu.

 

Celá dráma sa napokon skončila zásahom polície po viac ako 130 hodinách, keď boli všetci rukojemníci v noci 28. augusta oslobodení a únoscovia zadržaní. Aj pri ich oslobodzovaní sa však vyskytol dovtedy nebývalí jav. Zajatci chránili únoscov do posledného okamžiku, báli sa totiž, že im polícia ublíži. Ešte v trezore, kde boli bezmála 6 dní väznení sa s nimi objímali a lúčili, akoby boli priatelia.

 

Absurdná situácia vtedy zmiatla políciu ale aj širokú verejnosť. Kompetentní dokonca začali uvažovať nad tým, či nebola celá lúpež dopredu dohodnutá a či neboli rukojemníci len ich komplici. V rozpakoch však neboli len oni ale aj samotní rukojemníci, ktorí taktiež nechápali, čo sa v trezore vlastne stalo. Následne sa do celého prípadu vložili aj psychológovia a psychiatri, ktorí sa snažili zistiť ako mohla život ohrozujúca situácia vyústiť do nadviazania priateľského vzťahu.

 

Tváre rukojemníkov

Štokholmský syndróm alebo, keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo 

Psychologický rozbor

Kriminológ a psychiater Nils Bejerot bol ako prvý požiadaný o pomoc pri analýze udalostí. Už v samotnom zárodku vyšetrovania začal Bejerot používať termín „štokholmský syndróm", ktorý sa neskôr ujal ako regulárne pomenovanie tohto zriedkavého javu. Pomoc s definíciou neskôr poskytol aj švédsky psychiater Frank Ochberg.

 

Jan-Erik Olsson sa neskôr vyjadril: „Bola to chyba rukojemníkov. Urobili všetko, čo som im povedal. Ak by neurobili, možno by som tu teraz nebol. Prečo ma nikto z nich nenapadol?... Nebolo tam čo robiť, iba sa spoznať.“

 

Termín, ktorý sa stal po švédskej dráme bežnou súčasťou odbornej terminológie popisuje psychologický jav, kedy sa rukojemníci po istom čase stotožnia s únoscami a vytvoria si s nimi emocionálnu väzbu. V niektorých prípadoch ich neskôr pred súdom dokonca obhajujú, namiesto toho, aby vypovedali proti nim.

 

Okrem únosov sa pri tom môžu vyskytovať aj v náboženských kultoch či medzi obeťami domáceho násilia, kedy žena, ktorá je bitá ani za nič neopustí manžela, pretože ho aj naďalej „miluje“.

 

 

Obete teda voči nepriateľom rozvíjajú pozitívne emócie a súcitia s ich príčinami a cieľmi, pričom negatívne pocity začnú prechovávať práve voči polícií a ostatným štátnym orgánom, ktoré sa ich snažia zachrániť.

 

Forenzní psychológovia sa však zhodujú, že sa nejedná o formálnu diagnózu ale len psychologický koncept. Štokholmský syndróm sa preto neuvádza ani v diagnostických brožúrach (DSM, MKCH), ktoré sa okrem iného využívajú na diagnostiku duševného zdravia.

 

Štokholmský syndróm alebo, keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo

 

Osoba s takýmto syndrómom môže v zajatí sympatizovať s únoscami a dokonca sa na nich počas tohto obdobia stať emocionálne pripútaným až závislým. Ako hovorí forenzný psychológ Steven Norton pre livescience.com, obete so štokholmským syndrómom vykazujú 2 kľúčové vlastnosti: pozitívne pocity voči únoscom a negatívne pocity voči skutočným záchrancom, teda policajtom a ostatným nápomocným orgánom.

 

Práve pri polícií sa dotyčná osoba obáva ohrozenia na živote, a to ako v prípade rukojemníkov tak aj únoscov. Podľa Nortona doposiaľ neexistujú jasne vymedzené kritéria na identifikáciu takejto poruchy, keďže sa symptómy môžu prekrývať aj s inými diagnózami ako je posttramautická stresová porucha či tzv. naučená bezmocnosť.

 

Tá sa vyskytuje u ľudí, ktorí sú intenzívne vystavovaní ťažkým stresovým situáciám, ktoré nemôžu ovládať, až si na nich postupne zvyknú natoľko, že na akúkoľvek stresovú situáciu reagujú stratou schopnosti robiť akékoľvek rozhodnutia.  

 

Čo sa týka samotných príčin vzniku štokholmského syndrómu, odborníci v tom stále nemajú úplne jasno, no je zjavné, že sa jedná o istú formu ochrannej stratégie, kedy takéto emocionálne naviazanie slúži ako forma zvládania emocionálneho a fyzického napätia či zneužívania. „Je to stratégia prežitia a mechanizmus zvládania, ktorý vychádza zo strachu a traumy“, hovorí Norton.

Zdroj: history.com, britannica.com, livescience.comFoto: youtube.com / The Story BehindNáhľadový obrázok: youtube.com / The Story Behind Tagy: únos, psychológia, únosca
Ohodnoť článok
18
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.