- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Príbeh francúzskeho manželského páru, ktorý poľoval na panny.
Francúzskou, ale aj belgickou verejnosťou v roku 2003 otriasol prípad dolapeného sériového vraha. Za jeho odhalenie mohla nebojácna 13-ročná Ciney, ktorej sa podarilo utiecť a navyše aj identifikovať svojho únoscu. Bol ním Michael Fourniret, chlapík, ktorý vyzeral na prvý pohľad ako normálny šesťdesiatnik.
Milému výzoru nahrával aj fakt, že spolu s manželkou Monique Olivierovou žili pokojným životom na okázalej usadlosti v pohorí Ardén. Nikto však netušil, že už o pár rokov bude plniť titulné stránky novín prezývaný ako „Beštia z Ardén".
Po tom, čo odvážna Ciney ukázala prstom na svojho únoscu, začali francúzski aj belgickí vyšetrovatelia do celého prípadu prinášať stále viac a viac dôkazov, ktoré z Michaela Fournireta spravili beštiálneho sériového vraha. Detektívom sa však dlho nepozdávalo ich pokojné a harmonické manželstvo. Navyše, keď mal podľa dôkazov prvýkrát vraždiť už koncom 80. rokov.
Skutočne by dokázal pred Monique svoje beštiálne zločiny tak dlho skrývať? Ukázalo sa, že nie. Vyšetrovatelia totiž zistili, že do jednotlivých únosov a vrážd je zapletená aj ona. Obyčajný manželský pár sa tak razom stal jedným z najznámejších vraždiacich párov vo francúzskej histórii.
Incestný vzťah s matkou
I keď vyzerali na prvý pohľad možno obyčajne a v dave ničím nevyčnievali, obaja za sebou mali kriminálnu minulosť. Michael sa po prvýkrát dostal do väzenia už keď mal 24 rokov, a od tej doby bol za mrežami viackrát. Práve vo väzení sa stretol aj so svojou budúcou manželkou Monique.
Ona síce za mrežami nebola, no budúci manželia sa spoznali vďaka náboženskému časopisu, v ktorom si Michael počas svojho pobytu pod zámkom hľadal priateľov na dopisovanie. Inzerát sa zapáčil vtedy aj mladej zdravotnej sestre a matke dvoch detí Monique, ktorá neváhala a trestanému Michaelovi napísala.
Postupne si vymenili viacero intímnych listov, v ktorých sa jej priznal k svojim vraždiacim chúťkam a taktiež incestnej výchove jeho matky. „Lov na panny“, ako častokrát v listoch písal, ulahodil Monique ešte viac. Namiesto vystrašenia a odcudzenia tak prišlo k ešte väčšiemu prehĺbeniu ich vzťahu. Napokon aj súhlasila, že mu pomôže s realizáciou týchto sexuálnych fantázií. Všetko však pod podmienkou, že jej pomôže s vraždou bývalého manžela.
K Michaelovmu prepusteniu a zároveň aj prvému únosu a vražde prišlo v roku 1987. Už v dobe svadby, teda v roku 1989, boli tak Michael aj Monique vo svojich krvavých hrách aktívni a to aj napriek nesplnenému sľubu o zabití jej bývalého.
Kde sa vôbec u Michaela vzala túžba po znásilňovaní a zabíjaní? Opäť sa musíme vrátiť až k rodičom, ktorých výchova a postoje nás v našom budúcom živote ovplyvňujú najviac. Podľa Michaelových výpovedí stál za nenávisťou voči ženám vzťah s jeho matkou.
S ňou mal totiž už ako dieťa a neskôr ako mladý dospievajúci prežiť viacero sexuálnych stykov. Incestné zneužívanie sa logicky veľmi podpísalo na neskoršom psychickom aj sexuálnom vývine a taktiež spôsobilo hlbokú traumu. V neposlednom rade bol týmito hrôzostrašnými zážitkami značne ovplyvnený aj jeho vzťah k ženám ako takým.
A ani manželka to veľmi nenapravila. Po tom, čo zistil, že už nie je panna, začal byť u žien posadnutý sexuálnou nepoškvrnenosťou. Ďalšia trauma vyplývajúca z aktívnej sexuálnej minulosti jeho ženy spôsobila, že sex s pannou bolo to jediné, po čom bažil. Panenská krv vytekajúca z pohlavných orgánov mladých žien sa stala pre Michaela jediným dostatočným impulzom k sexuálnemu vzrušeniu.
Lov na panny
K prvému masakru prišlo 11. decembra 1987, keď boli Michael a Monique na ceste do mesta Auxerre neďaleko Paríža. Popri krajnici vtedy spozorovali 17-ročnú Isabelle Lavilleovú, ktorú však nevideli prvýkrát. Mladú dievčinu už pozorovali pár dní predtým, ako sa vracia zo školy domov.
