Lukáš Codr, resp. Čočík, je herný vývojár žijúci v Číne. Po dlhom čase sa vybral na Slovensko, aby otestoval naše železnice.
Čočík bol v uliciach Bratislavy už o 5:30 ráno, aby sa vydal na cestu do Banskej Štiavnice. Hneď na začiatku dobrodružstva ho však zarazila naša neslávne známa hlavná stanica. Po skúsenostiach s obrovskými a modernými čínskymi halami sa zrazu pred ním objavil akurát nanovo natretý skelet, ktoý tam už dávno nemá čo robiť.
Svoju cestu každopádne započal rýchlikom z Bratislavy do Banskej Bystrice (južná trasa). Prvým pozitívnym prekvapením bola prítomnosť Wi-Fi siete v staršom type vozňa (pripojenie k internetu často nemajú ani moderné vlaky napríklad v Nemecku či Belgicku). Svoju cestu nazval retro zážitkom. Hoci nebola úplne pohodlná, no na druhej strane podľa Čočíka
kaukrýva v sebe akúsi romantiku.
Vystúpil v Žiari nad Hronom, kde prestúpil na autobus do Banskej Štiavnice. Po chvíli pobytu mu miestne podmienky začali pripomínať pre nás exotický Tibet, konkrétne región Amdo (sever). Mimoriadne sa mu páčil slovenský vidiek a naše malé mestečká. Okrem iného si vychutnával aj čerstvý vzduch. Ten asi v čínskych veľkomestách nie je zrovna najlepší.
Všetko nechajte tak, choďte na Slovensko. Je to tu úžasné! Naozaj nemám slov, je to nádhera
Po skončení exkurzie po jednom z našich najkrajších miest sa začalo jeho hlavné vlakové dobrodružstvo. Avšak ani tu nebol štart cesty domov zrovna najpríjemnejší. V Banskej Štiavnici ho totiž čakala zavretá, ošarpaná a ľudoprázdna železničná stanica. Prvý zlý dojem však napravila milá sprievodkyňa, ktorá Čočíkovi aj vysvetlila, kam bude musieť ísť. Hronská Dúbrava - Horná Štubňa - Prievidza, to bola jeho ďalšia trasa.
Príroda vonku mu pripomínala rozprávkovú krajinu. Žiaľ, po ceste sa musel vysporiadať s pohľadmi aj na rozpadnuté stanice s posprejovanými stenami. Po vystúpení na prvom prestupovom mieste síce spomenul, že cesta opäť nebola najpohodlnejšia, no páčila sa mu a podľa neho to tam jednoducho patrí. Následne nastúpil asi na najhorší vlak svojej cesty. Hoci zvonku vyzeral moderne a pohodlne, opäť išlo o pomerne náročnú cestu.
Tie stanice sú buď totálne polorozpadnuté ruiny alebo rozprávkové budovy. Nič medzi tým
Výhľady na krajinu kazia stromy a náletové dreviny, čo je problém viacerých slovenských trás. Prekvapila ho aj obsadenosť vlakov, keďže takmer všetky spoje, ktorými šiel, boli natrieskané.
Po vystúpení v Prievidzi sa nakoniec vydal na ďalší spoj do Lužianok, odtiaľ do Leopoldova a potom už konečne priamo do Bratislavy. Z Prievidze ho zobral konečne dobrý vlak bez výraznejších problémov, ešte aj stanice sa mu veľmi páčili. Okomentoval to slovami: "Neobsadili Nemci kus Slovenska?"
Jeho kompletné hodnotenie nájdete v závere videa v úvode článku.
