Žiadna výstražná streľba. Hneď po rozkaze začali lietať do davu guľky.
V Černovej, a teda v súčasnej mestskej časti Ružomberka, si miestni obyvatelia v rokoch 1905 až 1906 postavili svoj vlastný katolícky kostol. Ľudia žiadali, aby bol vysvätený rímskokatolíckym kňazom Andrejom Hlinkom. Ten bol ale v danej dobe suspendovaný a označený za buriča proti maďarskej národnosti.
Po streľbe boli dedinčania ďalej odháňaní bajonetmi. Celkovo prišlo o život 15 ľudí, z toho jedna žena bola tehotná, takže celkový počet je 16 ľudí. – historik Michal Petríček
„Jedným z hlavných dôvodov, prečo miestni trvali na posvätení Andrejom Hlinkom, je ten, že Andrej Hlinka bol rodákom a sám prispel nemalou sumou na stavbu kostola. Taktiež treba povedať, že Andrej Hlinka bol medzi bežným obyvateľstvom ako kňaz skutočne obľúbený. Tretím dôvodom je fakt, že bol Slovákom a práve počas tvrdej maďarizácie chceli obyvatelia slovenskej obce vysvätenie od slovenského kňaza,“ hovorí o dôvodoch, ktoré stáli za žiadosťami dedinčanov, historik Michal Petríček z Trnavskej univerzity venujúci sa dejinám Slovenska 19. a 20. storočia.
Ich kostol mal teda na príkaz biskupa Párvyho vysvätiť farár Martin Pazúrik. Protest pred kostolom sa 27. októbra 1907 stal miestom hromadnej vraždy, v rámci ktorej žandári zastrelili 15 nevinných ľudí vrátane nenarodeného plodu v bruchu matky a ďalších 10 ťažko zranili. Vinu však podľa uhorského súdnictva neniesli žandári ani ich veliteľ, ale dedinčania.
- O obvineniach Andreja Hlinku z podpaľovania kostolov a terorizovania okolia výbušninami
- Opis priebehu masakru v Černovej vrátane smrti 15-ročných dievčat
- O zahraničných ohlasoch na túto tragédiu
- O priebehu súdneho procesu, ktorý poslal za mreže aj 16-ročnú osobu
- O tom, či bol útok na žandárov plánovanou vzburou Slovákov
- O tom, či smieme podľa názoru historika hovoriť o krivde na slovenskom národe
Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
Bojoval za práva Slovákov, zbavili ho kňazských výsad
V apríli 1906 vtedy 41-ročný kňaz Andrej Hlinka v priebehu volieb do Uhorského snemu verejne upozorňoval na porušovanie práv národnostnej menšiny Slovákov. Vo voľbách podporil slovenského lekára a politika Vavra Šrobára. Oproti biskupovi Párvymu bojujúcemu za maďarizáciu sa teda ocitol na opačnej strane barikády.
Hlinka bol názoru, že Párvy môže zasahovať do jeho vystupovania čoby kňaza, ale nie ako príslušníka slovenského národa. Andrejovi Hlinkovi pre nerešpektovanie biskupovej vôle odobrali farský úrad, a preto prípad predniesol priamo Svätej stolici, a teda pápežovi. Párvy sa následne postaral aj o to, aby Hlinkovi odobrali všetky kňazské výsady i povinnosti. Hlinku ako osobu začali verejne podporovať veriaci i kňazi z okolia Ružomberka, no taktiež z iných častí Slovenska.
Osobne si myslím, že Andreja Hlinku môžeme považovať za kladnú osobnosť slovenských dejín. – historik Michal Petríček
Hlinka bol podozrievaný z podpaľovania kostolov
Z dôvodu zvyšujúcej popularity Hlinku sa cirkev spojila so svetskou mocou a 25. júna 1906 ho nechali zatknúť. V rámci svetského pojednávania bol obvinený za vedenie akéhosi spolku, ktorý mal terorizovať okolie výbušnými zbraňami. Aby toho nebolo málo, cirkev Hlinku obvinila z podpaľačstva kostolov. Ani jedno z obvinení nebolo preukázané.
„O podpaľovaní kostolov Hlinkom neexistujú priame dôkazy a myslím si, že ide o vymyslené a vykonštruované prípady,“ povedal pre portál Refresher Michal Petríček.
Obyvatelia sa snažili biskupa Párvyho presvedčiť, aby s vysvätením kostola počkali na Andreja Hlinku. Stále totiž verili, že mu budú prinavrátené jeho kňazské práva. V období monarchie bolo podľa historika Petríčka bežné, že financie na stavbu kostola poskytovali ľudia alebo šľachta.
Jeden z dedinčanov chytil uzdu koňa a veliteľ žandárov ho udrel do tváre. Následne na nich začali dedinčania hádzať kamene. Na základe toho vydal strážmajster žandárov rozkaz ku streľbe - historik Michal Petríček
Ak by obyvatelia chceli príspevok od cirkvi, tak by oň museli žiadať cirkevného hodnostára maďarskej národnosti, ktorý by asi nevyhovel. Hlinka im vo financovaní výrazne pomohol a žiadosti miestnych boli preto viac než pochopiteľné.
Párvy ale ich vôľu ignoroval, a tak sa nakoniec rozhodlo, že vysviacka kostola prebehne 27. októbra 1907. Postarať sa o ňu mal cudzí farár Martin Pazúrik, ktorý tak, ako Párvy presadzoval svoje názory proti slovenskej menšine.
V roku 2014 bola pri príležitosti 150. výročia
narodenia Andreja Hlinku vydaná známka s jeho podobizňou
Nastal chaos a začalo sa strieľať do davu
Počas plánovania nedeľnej vysviacky malo pred obcou protestovať niekoľko stoviek ľudí. Odhaduje sa, že ich bolo približne 300 až 400. Následne do dediny prišla skupina žandárov a koče s mužmi, medzi ktorými sedel aj farár Martin Pazúrik. Koče nedokázali cez veľký dav prejsť, na čo mal kočiš začať rozdávať rane koňom, ale aj miestnym dedinčanom.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Opis masakru očami historika, vrátane smrti 15-ročných dievčat
- Prečo žandári ako rodení Slováci strieľali na svojich krajanov
- Priebeh procesu, počas ktorého odsúdili len 16-ročnú osobu
- Ohlasy zo zahraničia, ktoré kritizovali masaker
- Či išlo o plánovanú vzburu Slovákov
