Bol som v spermobanke. Koľko eur sa dá zarobiť darovaním spermií a ako to prebieha?

Nikdy nevieš, v akej situácii raz skončíš a možno raz naozaj budeš nutne potrebovať vedieť, či z tvojich pohlavných buniek vznikol život a ak áno, čo robí, či má šťastný život a všetko, čo potrebuje. Či vznikne úspešný mladý človek alebo osoba na okraji spoločnosti. Tieto myšlienky ma ťažili niekoľko týždňov.

Nad konceptom článku sme v redakcii týždne premýšľali, kým sme sa po mnohých premenách zhodli na nasledujúcej forme. Ako sa neskôr dočítaš, usúdili sme, že darcovstvo je dobrý skutok, no len pre morálne silných jedincov v pokročilom veku a životnými skúsenosťami, ktorí majú prehľad, ako sa ich život bude v najbližších rokoch vyvíjať.

Ak sa na to pozrieme z veľmi nemorálneho hľadiska, ľudské telo sa dá legálnymi cestami slušne rozdať a niektoré jeho súčasti aj za peniaze. Darujú sa jeho rôzne produkty – krvná plazma, samotná krv, no dokonca tiež pohlavné bunky.

Pohlavné bunky slúžia pre jednotlivcov či páry, ktoré z fyziologického hladiska nie sú uspôsobené mať vlastné deti, najčastejšie kvôli neplodnosti jedného z partnerov alebo nedostatočnej kvalite pohlavných buniek.

Oocyty aj spermie prichádzajú od anonymných darcov, ktorí za darovanie dostávajú finančnú odmenu. Žiaden príjemca nevie, kto je darcom a dieťa nikdy nezistí, kto je jeho otcom. Pohlavné bunky sa zmrazia a následne sú k dispozícii záujemcom za tisícky eur. Podobný biznis funguje aj na Slovensku. Rozhodli sme ho preskúmať a zažiť cestu, ktorou si prejde každý darca spermií.

Ak o niečom podobnom uvažuješ, polož si najprv nasledujúce otázky:

• Si pripravený mať dieťa, ktoré nikdy nestretneš?
• Si pripravený reagovať na to, že sa ťa dieťa pokúsi vyhľadať (napríklad pomocou budúcich technológií)?
• Si pripravený povedať o tom svojim najbližším?
• Bude tvoj život do smrti natoľko stabilný, aby ťa darovanie spermií neskôr morálne či mentálne nedobehlo a nespôsobilo ti ťažké depresie?
• Si v poriadku s tým, že pomôžeš splodeniu dieťaťa, ktoré nikdy nebude poznať biologického otca?
• Si v poriadku s tým, že pomôžeš splodiť dieťa, nad ktorým nebudeš mať akúkoľvek kontrolu? Kedykoľvek ho budeš môcť stretnúť na ulici a nevedieť o tom.
• Si stopercentne vyrovnaný s tým, že ťa myšlienky na darcovstvo môžu napádať pri každom pohľade na kočík či bábätko?

Ak na tieto otázky nevieš jednoznačne odpovedať, prečítaj si napríklad eticko-psychologické štúdie na túto tému (prvá, druhá).

Úvodný telefonát plný napätia

Hovorovo ich voláme „spermobanky“, v skutočnosti však ide o moderné centrá pre asistovanú reprodukciu a gynekologické a urologické služby. O darovaní spermií som veľa nevedel a keďže nasilu pozitívne texty na weboch kliník treba brať s rezervou, vydal som sa radšej hľadať zážitky ľudí či rozhovory s lekármi.

Jeden taký som našiel na bulvárnom denníku, kde sa tvrdilo, že celé testovanie trvá približne 2-3 mesiace, kým sa určí, že je darca v poriadku. Bol som preto milo prekvapený, keď mi zlatá teta v telefóne povedala, že som za hodinu hotový.

Do spermobanky sa netelefonuje ľahko. Kliniky však majú veľmi veľký záujem na tom, aby darovanie prebehlo úspešne. Určite sa tak stretneš s veľmi milou a povzbudzujúcou odozvou, ktorá ti odpovie na všetky otázky.

Niečo pre každú kategóriu

Bol som poriadne vystrašený

Pani v telefóne ma uistila, že všetko bude v poriadku. Očakával som, že najprv prebehnú krvné a močové testy, o ktorých sa písalo všade na internete, bol som však vyvedený z omylu. Odber vzorky spermií má byť na programe ako prvý. Potom sa otestujú a ak budú zdravé, pristúpi sa ku krvným a močovým testom.

To mi urobilo škrt cez plány, dva týždne som sa totiž mentálne pripravoval na to, ako sa sám v kabínke psychicky opustím nad tým, čo vlastne idem urobiť a či to je skutočne dobrý nápad.

V každom prípade, dostal som termín. Ešte trikrát sa vyspím a o 7:00 mám byť na mieste. Cestovné náklady vraj preplatia, aj keď je klinika zhodou okolností 5 minút od môjho bytu. Pani z kliniky mi nezabudla zdôrazniť, aby som sa tri dni predtým zdržal sexu. Štart do týždňa bol o to nepríjemnejší.

Čo so mnou robili v spermobanke?

Spermobanky alebo reprodukčné centrá sú v podstate len dlhé nemocničné chodby s ordináciami po stranách. V jedných dverách je gynekológia, v ďalších urológia a do ďalších som šiel ja. A tam to začalo byť poriadne dobrodružné.

Pani na recepcii sa spýtala, či tu už bola moja partnerka. Vraj je bežné, že sem muži chodia spolu so ženami, aby sa ich spermie dostali práve k nim, rovno v ten deň. V čakárni sedí asi desať žien a vrátane mňa len traja muži.