Helena najskôr verila tomu, že by radšej zomrela, ako keby mala tvoriť pár s nacistom.
Žijeme v dobe, keď niektorí mladí ľudia v našej krajine začínajú spochybňovať historické fakty. Najsmutnejším príkladom, ktorý snáď hovorí za všetko, je príbeh mladého Adama z Bardejova.
Mladík sa na internete zviditeľnil po tom, čo preživšej holokaustu Eve Mosnákovej do očí tvrdil, že podľa neho žiadny holokaust neexistoval a v následnom reakčnom videu svoje názory zopakoval, pričom vyhlásil, že nacistické Nemecko len situáciu nezvládlo.
Nacisti však situáciu zvládali s prehľadom a odhady hovoria o tom, že počas druhej svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch milióny nevinných ľudí.
Existovali plynové komory, vyhladzovacie čaty aj hrozivé podmienky, v ktorých museli väzni žiť. Odvážne je tvrdiť aj to, že väzni vlastne žili. Oni len prežívali a modlili sa, aby už nacistický teror skončil, pretože deň čo deň videli svojich známych a blízkych odpadávať od únavy či odchádzať do plynovej komory na istú smrť.
Triediaca rampa v koncentračnom tábore
Jedným z najznámejších koncentračných a vyhladzovacích táborov sa stal aj Auschwitz. Dva rozľahlé komplexy len niekoľko desiatok kilometrov od slovenských hraníc premenili okolie poľského mesta Osvienčim na peklo na Zemi.
Skončili v ňom aj tisíce Slovákov a Sloveniek. Nemci ich deportovali s vidinou práce a nového života, ale v skutočnosti boli transportovaní na smrť. Medzi nimi sa na jar roku 1942 nachádzala aj mladá Helena Citrónová, slovenská Židovka z Humenného, ktorá netušila, ako jej cesta do Poľska napokon skončí.
Jej príbeh postupom času rozpovedali tie najznámejšie svetové médiá a dôvody sú jasné. Aj keď bola židovská väzenkyňa, koncentračný tábor prežila vďaka láske s nacistickým dozorcom.
Helena bola po svojom príchode do koncentračného tábora Auschwitz zaradená do skupiny väzňov, ktorí pracovali možno najtvrdšie. Odpadávali priamo pri práci, prenášali ťažké kamene a nebyť šťastnej náhody, aj ona by skončila v plynovej komore.
Jedného dňa si všimla svoju sestru Rozinku s jej dvomi deťmi, ktoré stáli na triediacej rampe na začiatku tábora. Stála v skupine Židov, ktorí boli do tábora čerstvo transportovaní.
Helena Citrónová
Medzi nimi sa vraj prechádzal samotný Mengele a vyberal si ľudí na svoje zvrátené experimenty. Deti v pracovnom tábore, kde nacisti vyžadovali každú ruku, nemali miesto. Väčšinou boli posielané do plynových komôr, pretože nemohli pracovať a nemohli byť živené, čo si uvedomovala aj Helena, keď svoju sestru zbadala. Zbytočne nemohla strácať čas.
Medzitým sa však udial moment, vďaka ktorému mohla Helena požiadať o pomoc priamo jedného z dozorcov a členov obávanej nacistickej jednotky SS. Franz Wunsch si Slovenku všimol, keď mu ju priviedli na narodeninovú oslavu. Helena už vtedy kratučko pracovala v skupine zvanej Kanada, kde prebiehalo triedenie vecí, ktoré zostávali opustené po privezených väzňoch.
V Kanade chcel skončiť každý, pretože kufre ponechané napospas osudu predstavovali aj zdroj jedla či cenností, ktoré sa z času na čas dali prepašovať. Ženy si tam dokonca mohli nechať narásť vlasy. Práve zo sekcie Kanada vyberal tamojší kápo niekoľko dievčat na spomínanú oslavu.
Sekcia Kanada
Wunsch si chcel svoj veľký deň spríjemniť spevom, a tak sa pred neho postavila aj vybratá Helena. S ostatnými ženami mu zaspievali k narodeninám a on pocítil niečo, čo si v Auschwitzi nemohol dovoliť. Do slovenskej Židovky sa náhle zamiloval.
Láska medzi židovskou väzenkyňou a nacistickým dozorcom samozrejme nepripadala do úvahy. Helena si povedala, že radšej zomrie, ako keby mala tráviť čas a randiť s príslušníkom SS, avšak situácia sa postupom času začala meniť. Wunsch sa do Slovenky skutočne zamiloval, nešlo o krátkodobé vzplanutie.