Kňaz youtuber: Wi-Fi do kostola nepatrí, väčšina kňazov si plní svoje úlohy. Žiaľ, sú aj takí, ktorí sa pošmyknú (Rozhovor)

Žijeme v rýchlej dobe a musíme sa jej prispôsobiť. To platí aj pre cirkev a skvelým príkladom by mohol byť biskup Jozef Haľko. Najskôr tweetoval, dnes pridáva statusy na Facebooku a robí krátke videá na Youtube. „Keď poviem kázeň na omši,  vypočuje si ju 200 ľudí. Keď ju nahrám, spravím z nej mp3 a dám k nej obrázok, tak si ju vypočuje ďalších 500 až 1000 ľudí,“ vysvetľuje.

Prečo sa rozhodol využiť potenciál sociálnych sietí? Mení sa cirkev? Prečo sa ľudia tak často rozvádzajú? A ako vníma sexuálne škandály cirkvi? Všetko sa dozvieš v exkluzívnom rozhovore.

Kedy ste sa rozhodli, že sa stanete kňazom?

Počas štúdia na vysokej škole ekonomickej som sa rozhodol, že zanechám štúdium. Bolo to dosť neskoro, v siedmom semestri z ôsmich. Spoznal som skvelých kňazov a hľadal som zmysel života, ktorý som na univerzite nenašiel. Motivovalo ma aj to, že ako 18-ročný som prijal chlieb, ktorý sa dáva na svätej omši, eucharistiu. Ten chlieb je významný tým, že zosobňuje Ježiša Krista a prijať ho znamená dotyk s božím vyslancom Ježišom Kristom.

Ako sa zmenili ľudia a celkovo spoločnosť za tú dobu, čo ste kňazom?

Je to stále väčšia výzva – odovzdávať nezriedené posolstvo, ktoré je napísané v Biblii, spôsobom, aby bolo zrozumiteľné pre dnešného človeka. V čase, keď som začínal, sociálne siete neboli. Boli tak maximálne maily, niektorí mali internet. To bolo všetko. Facebook, Twitter a Instagram neexistovali. Spoločnosť a technologické trendy sa vyvíjajú a dávajú možnosť prístupu k množstvu informácií. Je ich dnes veľa, no máloktorá ide do hĺbky. Preto som sa rozhodol, že sa sociálnym sieťam budem venovať aktívnejšie.

Ako dlho už využívate sociálne siete?

Približne 5 rokov. Najskôr som začal tweetovať, neskôr som si založil stránku na Facebooku.

Prečo ste prešli na Youtube?

Keď poviem kázeň na omši, dajme tomu, že si ju vypočuje 200 ľudí. Keď ju nahrám, spravím z nej mp3 a dám k nej obrázok, tak si ju vypočuje azda ďalších 500, možno až 1000 ľudí. Tá možnosť raz niečo povedať a ponúknuť to širšiemu okruhu záujemcov sa mi zdá byť zmysluplná. Ďalším dôvodom je to, že dnešní mladí sú vizuálni. Radi vidia a zároveň počujú, preto som sa začal venovať aj videám s hutným posolstvom. Vo videách sa snažím vyjadrovať krátko, no výstižne.

Stretávate sa aj s ľuďmi, ktorí vás hejtujú? Alebo sa skôr stretávate s pozitívnymi ohlasmi?

S ľuďmi, ktorí moju prácu vnímajú pozitívne, sa stretávam častejšie. Nikto mi nikdy nepovedal, aby som natáčanie videí zavesil na klinec. Pár ľudí ma však upozornilo, aby moja práca na sociálnych sieťach nebola viac o mne ako o Bohu.

Spravujete si svoje profily na sociálnych sieťach sám?

Väčšinu grafiky si zatiaľ robím sám. Pokiaľ ide o Youtube, pri tvorbe videí mi radí pán Emil Vojtko, šéf firmy VIDADU. Facebook mi spravuje Arthurmedia, ktorá je na toto špecializovaná a pomohla mi so založením. Mal som predstavu, ako budem komunikovať na internete, ale potreboval som zo začiatku pomoc.

Od koho si sa dozvedel, že existuje Biblia, prikázania a samotný Boh? Od cirkvi. To, že cirkev robí chyby, ešte neznamená, že by nemala existovať. 

Plat kňaza nie je vysoký. Dá sa zvládať réžia sociálnych sietí?

Nemám špeciálnu kameru, všetko robím telefónom. Ten som dostal od jedného podnikateľa, ktorý mi chcel pomôcť. Ľudia vedia, o čo sa snažím a pomáhajú mi so všetkým, s čím môžu. Dobrovoľnícki, aj sami sa ponúkli.

Čím sa snaží cirkev pritiahnuť mladých?

Sú veľké mládežnícke festivaly piesní, je projekt Godzone, ktorý sa snaží moderným spôsobom osloviť človeka a potom sú veľké niekoľkodňové stretnutia na ktoré idú aj kňazi, biskupi, rehoľnice – veľká kultúrna slávnosť, kde sa krásne ukáže, ako sa kultúra a náboženstvo dokážu prepojiť. Čo si všímam, tak podobné akcie mladí obľubujú, dokážu tam vypnúť a v tichu meditovať. Ale mnohí mladí obľubujú aj úplnú klasiku, ticho, dni prežité dobrovoľne bez mobilu, adoráciu Krista.

Premýšľali ste niekedy nad technologickými inováciami v kostole? Trebárs o Wi-Fi? To by možno mladých pritiahlo.

Niektoré kostoly majú obrazovky, aby ľudia lepšie videli na priebeh omše, niekedy sa tam premietajú texty piesní. To nie je žiadna špecialita. Iná otázka by už bola Wi-Fi. Kostol je špeciálny priestor, kde ľudia prežívajú osobný vzťah s Bohom. Veci technického rázu sú v kostole prípustné  len do takej miery, aby napomáhali vzťahu s Bohom. Ak by človeka rozptyľovali, bolo by to na škodu. Napríklad dobré ozvučenie je veľmi dôležité, aby ľudia dobre počuli čítanie Biblie  a nič im neušlo. Wi-Fi potrebná nie je, to by ľudí mohlo rozptyľovať.

Je mladých ľudí v kostole menej?

Nemám ten pocit v Bratislave, neviem však, ako to je inde. Či je ich viac alebo menej neviem exaktne vyhodnotiť.

„Ja by som aj chodil do toho kostola, ale prieči sa mi to. Verím v Boha, ale neverím v cirkev.“ Počuli ste už podobnú vetu? Ste voči nej imúnny?

Nemôžem byť voči nej celkom imúnny. Je to názor, takéto postoje sú jednoducho realita. Ľudia si to myslia, a tak sa zamýšľam, prečo je to tak a prečo to niekto hovorí. Tých možností je viac. Jedna z nich je, že nechcem mať cirkev, stačí mi Boh, aby som si ho mohol stvoriť na svoj obraz a bez záväzkov  a teda nechcem, aby mi do toho cirkev hovorila. Ďalšia možnosť je, že dotyčná osoba stretla človeka z cirkvi, ktorý sa nesprával tak, ako by sa mal. Nadobudla presvedčenie, že ak toto predstavuje cirkev, tak jej neverí. Ja osobne musím povedať, že cirkev som vždy vnímal ako ľudí, ktorí o Bohu hovoria. Od koho si sa dozvedel, že existuje Biblia, prikázania a samotný Boh? Od cirkvi. To, že cirkev robí chyby ešte neznamená, že by nemala existovať. Cirkev je ľudská ustanovizeň. To, že je napríklad v škole zlá učiteľka, hneď neznamená, že škola ako taká je zavrhnutiahodná.

Máme volebný rok a otvárajú sa tradičné témy na oslovenie voliča. Medzi nimi je aj odluka od cirkvi. Ako by podľa vás vyzerala na Slovensku odluka cirkvi od štátu?

Sú krajiny, kde vzťah Cirkvi a štátu je nastavený a funguje veľmi dobre. Je dôležité povedať, že u nás nejde len o katolícku cirkev, ale o všetky cirkvi. Ten vzťah Cirkvi a štátu má byť nastavený čo najspravodlivejšie.

Veľmi veľa potratov je výsledkom nezodpovedného nakladania s vlastnou sexualitou a plodnosťou. 

Na internete sa realizujú viacerí kňazi. Zneužíva sa cirkev ako taká na politické účely?

Ak je politik človek, ktorý chodí do kostola a ja v ňom poviem kázeň, má to dosah aj na politika. Máme na Slovensku celospoločenské témy, ako sú napríklad potraty či eutanázia. K tomu sa cirkev vyjadruje, je to celkom legitímne,  a veriaci sú dostatočne múdri na to, aby si na základe týchto kritérií vedeli vyhodnotiť ľudí, ktorí sú na kandidátke.

Eutanázia a potraty sú veľmi ťažké témy, často bývajú nástrojom kultúrneho boja. Aký zastávate názor na túto tému?