Domovníčka Pentagonu: Močili nám tu na chodbách, dnes narkomanom do drog primiešavajú výživové doplnky (Rozhovor)

Keď prídete do Pentagonu, niet človeka, ktorý by nepoznal pani Polákovú. Tá sa už niekoľko rokov stará o chod notoricky známych bytov na Stavbárskej ulici a svojou pracovitosťou a dobrosrdečnosťou si získala srdcia všetkých obyvateľov sídliska.

Vždy, keď nastane nejaký problém, prvý človek, ktorému treba zavolať, je práve pani Poláková. Už má toto sídlisko pod palcom nejaký ten rok a od všetkých obyvateľov si za svoju ochotu získala patričný rešpekt. 

My sme drobnú, energickú pani, ktorú ihneď spoznáš podľa krikľavo farebných vlasov, kontaktovali a ona bola ochotná poskytnúť nám rozhovor o tom, čo všetko jej práca a život v Pentagone obnáša. 

Odkedy bývate v Pentagone a ako ste sa dostali k práci domovníčky?

Tak ja bývam na Stavbárskej 42 spoločne s manželom od roku 2001. Pentagon bol bývalá slovnaftská budova prerobená na byty a my sme boli v poradovníku na podnikový byt. Jediné, čo mi vedeli ponúknuť, bolo toto. Boli sme bezdetní, tak sme to chceli na začiatok vyskúšať. Deti sa nám však neprišťastili, mali sme aj nejaké zdravotné problémy a určite sme si nechceli brať úver. Preto tu bývame doteraz. Nesťažujem sa, na okolí tu máme všetko. Sme 20 minút od centra a žijem v komunite, ktorá ma pozná.

Od roku 2006 sa tu konečne začalo niečo diať na zlepšenie situácie ohľadom kriminality a hlavne teda tej drogovej problematiky. Nainštalovali sa prvé kamery, zamrežovali sa nejaké priestory, aby sa tu nemohli voľne pohybovať cudzí ľudia. Vtedy ma tá iniciatíva oslovila a keďže chcem žiť ako slušný človek v čistom prostredí, tak som od roku 2006 začala vypomáhať ako správkyňa. Do roku 2015 som to robila nezištne a dobrovoľne, vo svojom voľnom čase. Všetky materiály som si zháňala na vlastné náklady, rozmnožovala kľúče a z vlastného som platila narkomanom, nech poupratujú bytovku, keď bolo treba.

Toto všetko som robila popri robote, neviem, ako som to všetko zvládala. V roku 2014 som išla na invalidný dôchodok, čo bol veľký pád z finančného hľadiska. Nemohla som to ďalej robiť zadarmo, keďže by som ohrozila existenciu vlastnej rodiny. Tak sa mi podarilo presvedčiť správu vlastníkov bytu, že chcem aj naďalej vykonávať túto prácu, ale už nie zadarmo. Na začiatku som si myslela, že to bude záväzok párkrát do týždňa, ale momentálne je to 12-hodinový úväzok každý deň a niektorí mi volajú aj o 11 večer. 

Predstavte si, že chcete pozvať niekoho na návštevu, vystúpite z výťahu a v tej chodbe pred výťahom stojí 15-20 ľudí. Z toho 12 z nich si aplikuje drogu v priamom prenose.

Pentagon má v Bratislave a okolí určitú povesť. Ako by ste opísali ľudí, ktorí tam bývajú?

Viem, že je to ťažké uveriť, ale 75 percent vlastníkov bytov v Pentagone sú slušní a zamestnaní ľudia, poprípade dôchodcovia. Niektorí sú vysokoškolsky vzdelaní, bývajú tam aj učitelia, dokonca niektorí sú policajti. Nie sú tu len díleri a narkomani. Tých ľudí, čo vidíte na okolí, ako sa tu mocú, to sú len návštevníci. Lepšie povedané, zákazníci našich veľkopredajcov. 

Presne toto presvedčilo bytovú službu, aby nám dala šancu a poskytla financie na renováciu. Po všetkých prestavbách naozaj vidím zmenu. Ja bývam vo vchode číslo 42 a to býval najhorší vchod. Dnes nevyzerá síce najlepšie, ale už tu aspoň po nociach nestretávate narkomanov.

A koľko stojí nájom?

Je to rôzne, povedzme 2 osoby tu bývajú približne za 200 € mesačne v dvojgarzónke. Niektorí ľudia ale hovoria, že bývajú v 3-izbovom byte a stojí ich to 150 €.

Ako by ste opísali svoju každodennú pracovnú náplň ako domovníčka?

Keď sa v roku 2016 začala ďalšia prestavba, tak moja pracovná náplň bola, že som vstala, dala som si kávu, prebehla celé poschodie a nakričala som na všetkých spiacich bezdomovcov, narkomanov a prostitútky. Toto som robila dennodenne, tri celé mesiace a normálne to zabralo.

Oni si tiež zvykli na to, že sa tu prerába, menia sa tu pravidlá a celé sa to tu lepší. Zistila som, že aj s touto komunitou bezdomovcov a narkomanov sa dá komunikovať a sú medzi nimi normálni, slušní ľudia, ktorí sú len bohužiaľ závislí. Bezdomovcov je tu však málo, všetci, čo chodia na Stavbársku dovnútra, sú závislí. Tam nepríde bezdomovec, ktorý nemá kde byť. Tam určite príde len bezdomovec, ktorý je závislý na drogách.

Ako vyzerala situácia na chodbách predtým, než sa vám ju podarilo vylepšiť?

Predstavte si, že chcete pozvať niekoho na návštevu, vystúpite z výťahu a v tej chodbe pred výťahom stojí 15-20 ľudí. Z toho 12 z nich si aplikuje drogu v priamom prenose. To nie je normálne. Príde polícia, povyhadzujú ich, no oni sa dostanú naspäť.