Najmladšia členka Kiskovho tímu: Súdenie druhých ľudí je na Slovensku národným športom (Rozhovor)

Nášmu aktuálnemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi poslala jediný mail a ten jej razantne zmenil smerovanie v kariére. Stala sa najmladšou členkou jeho najužšieho tímu, ktorý radí prezidentovi v otázkach našej krajiny.  

27-ročná Vladimíra Ledecká je vskutku pozoruhodná mladá žena, ktorá na začiatku pôsobenia vo funkcii bojovala s kritikou voči svojej osobe a nedostatku skúseností. Avšak aj napriek tomu dokázala ľudí okolo seba presvedčiť, že je na správnom mieste. Prečítaj si nasledujúce riadky, kde nám podrobne opísala nielen svoju pracovnú náplň, ale i pocity, znepokojenia i radosti, ktoré prechováva ku Slovensku.

Vladimíra, akosi ti prischlo pomenovanie najmladšia členka prezidentovho tímu. Ako si si na to zvykla?

Prívlastok najmladšia mi vôbec nevadí. Práve naopak, sama na to upozorňujem. Chcem svojím príbehom pomôcť búrať mýty o tom, že človek môže byť príliš mladý na politiku alebo iné povolanie. 

Ukazovali na teba na začiatku tvojej kariéry prstom, že si veľmi mladá a bez skúseností?

Áno, ukazovali na mňa prstom a hovorili, že nemám na svoju prácu dosť skúseností. Neklamali. Skúsenosti som nemala, ako by som aj mohla, v tak mladom veku. Ale mala som víziu, chtíč a odvahu v nápadoch, ktoré som prezidentovi prinášala. Tím skúsených odborníkov som dopĺňala o úplne iný pohľad na aktuálne témy, ako boli tie ich. Som presvedčená, že mladé uvažovanie je prínosné v každom pracovnom prostredí. Platí to aj opačne, o názoroch starších. Heterogénnosť veková, rodová či sociálna je pre úspech každého tímu výhodou.

Na Slovensku sú študenti braní skôr ako lacná pracovná sila. 

Počas vysokej školy si asi netušila, že raz budeš pracovať pre prezidenta. Študovala si právo v Košiciach a v Salzburgu, aká bola teda prvotná vízia tvojej kariéry?

Počas vysokej školy som skrývala obrovský stres z toho, že si nenájdem dobré miesto vo svojom fachu. Veľa z mojich spolužiakov malo rodičov právnikov, sudcov, prokurátorov. Hovorili mi, ako to v právnickom svete chodí, aké kamarátstva tam fungujú a aká je cesta k vytúženým právnickým povolaniam. Pre mňa to bola studená sprcha. Moja mamka vyštudovala pedagogiku a môj otec sociálnu prácu.

Nielen v rodine, ale ani v celej dedine kde som žila, nebol žiadny právnik. Zo strachu o svoju budúcnosť som už po pár mesiacoch štúdia na vysokej škole hľadala prácu v advokátskej kancelárii. Hovorila som si, že čím skôr začnem pracovať, tým viac skúseností budem po 5 rokov školy mať. Počas vysokej školy som stážovala v prestížnej slovenskej, jeden rok aj v rakúskej, advokátskej kancelárii. Boli to dva rozdielne svety. 

V čom konkrétne boli tie svety tak rozdielne?

Na Slovensku som dostávala zadania a úlohy, ale na môj právny názor, sa ma nikto nikdy nepýtal. V Rakúsku som bola od prvého dňa rešpektovaným partnerom pri rokovaniach a poradách. Zdalo sa mi, že si väčšmi vážia záujem mladých ľudí pracovať na sebe a vytvárajú im na to podmienky. Na Slovensku sú študenti braní skôr ako lacná pracovná sila. V Rakúsku mali odo mňa väčšie očakávania než ja sama, ale dostala som k tomu adekvátnu mieru slobody v rozhodovaní a motivujúci plat. Keď som na konci stáže dostala ponuku prísť pre nich pracovať aj po skončení univerzity nastálo, vážne som nad tým uvažovala. Aj keď som popravde stále v kútiku duše dúfala, že sa mi podarí nájsť zaujímavú prácu na Slovensku. Doma je doma. Stalo sa. 

Pri osobných stretnutiach sa často stáva, že prvých 15 minút rokovania druhej strane dokazujem, že som rovnocenný partner.

Vcelku zvláštne, ako si sa dostala do prezidentovho tímu. Vraj si mu poslala mail, v ktorom bola Ezopova bájka. Ako ti to napadlo?

Zvláštne? Možno. Ja používam slovo originálne. Zažila som prednášku Andreja Kisku, kde hovoril o svojej úspešnej podnikateľskej kariére. Spomínal, že sa vždy rád obklopoval nápaditými ľuďmi. Tak som chcela prísť s nápadom. Poslala som mu Ezopovu bájku o levovi a myši. Bájka hovorí o tom, ako sa lev myši vysmial, keď mu povedala, nech ju nezožerie, lebo raz mu môže byť užitočná. Nakoniec ho tá myš vyhrýzhla zo siete, keď ho zajali pytliaci. Kiskovi som pod bájku napísala, že ak hľadá takú usilovnú myš, hlásim sa. Odpísal hneď.

Za čo si v jeho tíme priamo zodpovedná? Aké najčastejšie problémy musíš riešiť?

Sme malý tím. Najužší politický tím prezidenta má do 10 ľudí. Preto väčšinou všetci riešime všetko. Vieme, kto má v čom navrch a úlohy si delíme veľmi efektívne. Mojou hlavnou náplňou práce sú cesty prezidenta po Slovensku. Kam pôjde, prečo, s kým sa stretne, čo sú témy stretnutia, aké inštitúcie navštívime a ako to bude prebiehať. Priamo na mieste sa v spolupráci s protokolom starám, aby malo všetko hladký priebeh. V zahraničnej agende mám na starosti sprievodné body programu popri oficialitách. Napríklad návštevy výskumných centier, univerzít, firiem a podobne. 

Dievča sa dostalo až na medicínu. Tam však bývala na internáte sama, lebo s Rómkou nechcel byť na izbe nikto.

Má prezident v tíme viac mladých ľudí? Myslím tým vekovo podobných tebe.

Vo vedúcej funkcii som jediná, ale bude to najmä mierou dôvery a rokmi spolupráce. S prezidentom som spolupracovala ešte v predvolebnej kampani. Šikovných mladých ľudí tam je oveľa viac. Spomeniem Martina Liptáka, ktorý má v našom tíme na starosti sociálne siete. Popri svojej práci rozbehol úspešné združenie Čierne diery. Ďalšou šikovnou ženou v tíme je Zuzka Vargová. Pracuje najmä na problémoch zdravotníctva. Vo svojom voľnom čase vedie Klub úradníkov dobrej vôle, kde sá stretávajú desiatky mladých ľudí zo štátnej správy. 

Podľa čoho si prezident vyberá pracovníkov do svojho tímu? 

Prezident si vyberá vedúcich pracovníkov, ale necháva im voľnosť v tom, aký tím si zložia. Môj tím ľudí je veľmi mladý. Súvisí to aj s časovou náročnosťou našej práce. Trávime na cestách veľkú časť pracovného času. Ľudia, ktorí majú rodiny, by túto prácu len ťažko skĺbili s domácim zázemím. Preto hľadám takých, ktorým cestovanie po Slovensku robí radosť a nie starosti. Víťazia mladí. Na iných odboroch je to vekovo zmiešané. Ale je pravdou, že u prezidenta majú mladí otvorené dvere.

Čiže byť mladším, aj napriek tomu, že človek nemá až také skúsenosti, môže byť predsa len výhodou. 

Prezident môj vek bral vždy ako výhodu. Pri niektorých témach dal vyložene na môj názor, keď šlo o mladých, školstvo alebo inovácie. Ale boli aj kolegovia, ktorí môj vek niesli ťažšie. Rovnako tomu bolo v externom prostredí. Veľa vecí som si zvykla vybavovať telefonicky. Rešpekt si tak získam okamžite. Pri osobných stretnutiach sa často stáva, že prvých 15 minút rokovania druhej strane dokazujem, že som rovnocenný partner. Myslím, že keby sa mi to nedarilo docieliť, v pozícii by som nevydržala dodnes. 

S prezidentom dosť cestuješ po Slovensku a stretávaš sa aj so sociálne slabými. Čo ťa počas výjazdov najviac zarmútilo?

Obrovské rozdiely medzi regiónmi. Nízke platy. Zacyklená chudoba. Fakt, že na Slovensku sa nedarí deťom z chudobných rodín pretnúť bludný kruh chudoby a začať svoj vlastný príbeh. Iný než ten, čo poznajú doma. Na západe je to možné vďaka dobrému školstvu. Aj chudobné dieťa vie preraziť vďaka výnimočným študijným výsledkom. My sme v tomto smutnou krajinou. Takýchto prípadov máme málo a ak aj sú, odsúdime tie deti pre farbu pleti alebo pre inú stigmu.

Výrobky najvyššej kvality prichádzajú zo závodu na Slovensku. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sme automobilová veľmoc.

Vieš k tomu povedať aj konkrétny prípad?

V našej dedine bola Rómka. Nechodila do škôlky. Voľakedy všetky rómske deti, ktoré nechodili do škôlky posúvali priamo do špeciálnej školy. Zo špeciálnej školy nemôžete ísť na strednú. Nemáte budúcnosť. Mama tohto rómskeho dievčaťa prišla do školy a vyhádala si, aby jej dieťa nešlo do špeciálnej školy. Chcela ju vidieť v normálnej škole. Stalo sa. Dievčatko nastúpilo do školy, kam som chodila aj ja. Bolo najlepšou žiačkou v triede. Napriek tomu sa nedostala na gymnázium. Chodila som na gymnázium 8 rokov a nikdy som tam nezazrela rómske dieťa. Nechcem si domýšľať, ale... 

Nakoniec ju vzali na zdravotnícku strednú školu. Znova bola najlepšou žiačkou. Dostala sa až na medicínu. Tam bývala na internáte sama, lebo s Rómkou nechcel byť na izbe nikto. Hneď po škole ušla robiť do zahraničia. Nechcela zažívať to, čo v nemocnici počas štúdia. Ľudia si na vyšetrenie radšej vybrali jej spolužiakov svetlej pleti než ju. Dnes o nej neviem nič, ale vždy keď v správach vidím titulok, koľko lekárov nám chýba, spomeniem si na ňu. Bola múdre dievča. Prebojovala sa životom. A aj napriek tomu nepresvedčila verejnosť, že je dobrou lekárkou. Stigma tmavšej pleti. 

Čo pokladáš za najväčší problém na Slovensku?

Necitlivosť ľudí k inakostiam. Národným športom je súdiť druhých. 

Ktoré odvetvie si u nás zaslúži najväčšie reformy?

Školstvo. Akútne. 

Nedávno som čítala štúdiu, ktorá hovorí, že každé investované euro do športu, ušetrí 4 eurá v zdravotníctve.

A naopak, v čom si oproti iným krajinám podľa teba vedieme dobre?

Nie je to odvetvie, ale je to vlastnosť ľudí, ktorá robí zo Slovenska napredujúcu krajinu, ktorej sa ekonomicky darí. Je to pracovitosť ľudí. V nadnárodných firmách, ktoré majú závody po celom svete, nám vždy hovoria to isté. Výrobky najvyššej kvality prichádzajú zo závodu na Slovensku. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sme automobilová veľmoc.

Veľa šikovných vysokoškolákov odchádza po štúdiu zo Slovenska alebo dokonca študujú v inej krajine. Ako ich dokáže Slovensko získať späť? 

Jednou z možností je, aby sa zaujímavé firmy a inštitúcie otvorili mladým ľuďom. Tak to bolo aj v mojom prípade. Ale je to aj o nastavení mladých, nehľadať na Slovensku len negatíva, ale násobiť to dobré, čo tu máme. Zlepšovať krajinu aj svojou snahou. Nečakať na to, že to tu za nás urobia iní. 

Ako v skratke vyzerá tvoj pracovný deň?

Pracovný deň začíname poradou najužšieho tímu, kde si pri debate s prezidentom rozdeľujeme úlohy. S prezidentom trávim čas, keď riešime témy a oblasti, za ktoré zodpovedám. 

Zbadala som vysmiateho Kisku s rukami naširoko. To bude skvelý chlapík, keď chce na pohovore človeka objať – hovorila som si.

Je štatisticky dokázané, že naša generácia viac športuje, zdravšie sa stravuje, cestuje, je ohľaduplnejšia k prírode a otvorenejšia k iným kultúram.

Počuli sme o tvojom trapase z prijímacieho pohovoru, kedy si prezidenta objala. Priblíž nám túto úsmevnú situáciu.