Slovenský film spustil mániu, ktorá tak skoro neutíchne.
Keď v roku 2016 vydal spisovateľ Jozef Karika knihu Trhlina, na slovenskom internete sa pomaly začínalo šepkať o pohorí Tribeč. Náš vlastný slovenský „bermudský“ trojuholník je v skutočnosti pohorie rozprestierajúce sa medzi Nitrou, Zlatými Moravcami, Topoľčanmi a Partizánskym, ktoré má na svedomí niekoľko dodnes nevysvetlených zmiznutí mladých aj starých ľudí.
Nedisponuje žiadnym závratne vysokým vrchom, keďže najvyšším bodom pohoria je Veľký Tribeč s výškou skoro 830 metrov nad morom, avšak aj napriek tomu Slovákov omámilo svojou tajomnosťou.
- Ako vznikal film Trhlina
- Čo si o nadpozemských silách v lese myslí skúsený lesník
- Ako natáčanie prežívali herci
- Kde všade momentálne tribečská horúčka dominuje
Na rozlohe 550 kilometrov štvorcových sa už za posledných takmer 100 rokov stratila viac ako desiatka ľudí, pričom väčšina z nich nebola nikdy nájdená. Zmiznutia zdanlivo neprestávajú ani v súčasnosti, pred pár rokmi sa mal v lesoch okolo Tribeča stratiť hubár a neskôr tam pri jednej obci zomrel mladík, ktorého dlhé hodiny nevedeli nájsť.
Na 550 kilometroch štvorcových pokrytých prevažne tichým lesom sa človek dokáže ľahko stratiť. Vyskúšali sme si to na vlastnej koži aj my. Nejde teda o konkrétny bod, ktorý by mal na svedomí zmiznutia. Tribečskými záhadami sa preto nechal inšpirovať aj Karika, keď mu vraj napísal čitateľ Igor a vysvetlil mu, že v legendami opradenom pohorí zažil mystickú túru, o ktorom sa s ním musí podeliť.
Samozrejme, Karika spočiatku nevedel, čo si má o mužovi myslieť a celé rozprávanie bral s rezervou. Napokon ho príbeh zaujal natoľko, že ho spracoval do knižnej podoby a ostatok je dnes história. Už samotná kniha zažila taký úspech, že vznik filmu bol snáď iba otázkou času. Keď sa ho chytil skúsený režisér Peter Bebjak, zodpovedný aj za film Čiara, tak Slovensko netrpezlivo čakalo, ako snímka dopadne.
Na zahodenie nebolo ani dopredu avizované herecké obsadenie, práve naopak. Skupina štyroch mladých ľudí v zložení Matej Marušin, Mary Bartalos, Tomáš Maštalír a Juraj Loj sa vydáva do hôr na vlastnú päsť, aby preskúmali aj desaťročia staré príbehy a potvrdili či vyvrátili hypotézu, že z lesov sa medzi novembrom a marcom živý nedostaneš.
Za všetkým pritom stoja dokumenty o pacientovi Walterovi Fischerovi z psychiatrickej liečebne v Žiline, kde skončil po tom, čo bol vraj niekoľko mesiacov nezvestný priamo v tribečských lesoch.
Údajne nikdy nikomu neporozprával o tom, čo vlastne zažil, ale mali ho nájsť s popáleninami a zraneniami, o ktorých pôvode mohli len špekulovať. Na jednej strane by sa záhodológovia mohli vytešovať z toho, že Fischer v lesoch natrafil na nadpozemské sily, avšak pravda je zrejme na míle vzdialená.
Nepochybne je úctyhodné, ako dlho dokázal Fischer v lesoch prežiť, ale zranenia si mohol privodiť všemožnými spôsobmi a pokojne aj úplne sám. Tribečské lesy sú rozľahlé a pre človeka, ktorý stráca silu a prevláda ho únava po niekoľkých dňoch blúdenia, môžu predstavovať ideálne prostredie na vznik halucinácií.
Fischer si nemusel ublížiť zámerne, pretože v lesoch dodnes existujú pravdepodobne desiatky či stovky zabudnutých šácht, prepadlín a malých aj veľkých jaskýň, o ktorých si v živote nepočul. O časť z nich sa postarala príroda, o časť z nich zase ľudská aktivita. Aj snaha zlatokopov zbohatnúť pred niekoľkými desaťročiami. Na pamiatku po ťažbe zlata zostala v blízkosti Tribeču obec Zlatno.
Celkom strašidelne určite vyzerajú aj opustené osady, kde kedysi žili najmä miestni Nemci. Do jednej z takýchto osád zablúdia vo filme aj naši hlavní hrdinovia, pričom narazia na tajomný dom.
Žiadne záznamy o vzniku náhodných miestností v opustených osadách samozrejme neexistujú, pričom väčšina z usadlostí nebola nijak využívaná od konca druhej svetovej vojny. Vtedy boli tamojší Nemci vyhnaní do Rakúska a Nemecka, aj keď sa množstvo z nich považovalo za Slovákov. Vojna však verejnú mienku rozdelila natoľko, že v novej krajine nemali miesto.
Nadpozemské sily uprostred tajomných lesov odmieta aj šéf Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Radimír Siklienka. „Ja ani moji kolegovia sme zatiaľ nezažili žiadny záhadný či nevysvetliteľný zážitok, a to sa v týchto horách pohybujem viac ako 15 rokov, počas týždňa, cez víkend i v noci,“ znela jeho odpoveď na otázku o mágii prítomnej na Tribeči.
Predsa len, pán Siklienka sa prírode venuje na profesionálnej úrovni a rozhodne je dôveryhodnejší zdroj informácií ako nezamestnaný absolvent vysokej školy, ktorý sa zamiluje do konšpirátorského blogu na internete a rozhodne sa na ňom zarobiť. A to ani nehovoríme o rôznych návykových látkach, ktoré sa v príbehu objavujú.
Netreba preto hľadať senzáciu tam, kde žiadna neexistuje, pretože v lese, kde takmer všetko navôkol teba vyzerá takmer identicky, dokážeš stratiť orientáciu, čo pripúšťa aj Siklienka. Najmä, ak zídeš z vyznačenej trasy a radšej chceš zablúdiť v lesnom poraste.
Predstavitelia postáv síce v prítomnosti štábu nikam nezablúdili, ale natáčanie v chladnom zimnom počasí si „užívali“ plnými dúškami. Hlavný hrdina Matej Marušin si dokonca priamo na zradnom snehu spôsobil zlomeninu nohy, a tak sa musel zmieriť s bolesťou a neveľkým komfortom, keď hral aj so sadrou. Filmári však všetky zábery vymysleli tak, aby si sadru na obraze nijak nezaregistroval, a podarilo sa im to na výbornú.
Na druhej strane, Matejova filmová priateľka Mary Bartalos vnímala natáčanie ako dobrodružstvo. Tešila sa z nej roly najmä preto, že bola konečne iná ako ostatné. Pri príležitosti promovania nového filmu sa však najviac rozrozprával zrejme Tomáš Maštalír. Vo filme si zahral postavu skeptického Davida.
Maštalír o tribečských legendách v mladosti veľa nepočul, ale skonštatoval, že pomyselná mysteriózna sila pohoria mala podľa príbehov zasahovať až do cesty z Nitry do Banskej Bystrice prechádzajúcej cez Zlaté Moravce. Vraj sa tam neustále objavovalo veľké množstvo havárií a aj on zažíval nepríjemné pocity vždy, keď tadiaľ prechádzal, avšak uvedomil si ich až pri natáčaní filmu.
Na opačnej strane barikády zase stojí režisér Peter Bebjak, pretože v blízkosti Tribeču vyrastal a odmalička počúval od rodičov kázne o tom, ako tam miznú ľudia, čím ho chceli varovať pred tým, nech do hory nechodieva, ak nechce dopadnúť zle.
O náhlom, ale pochopiteľnom náraste popularity pohoria Tribeč, svedčí aj nástroj Google Trendy. Pomocou neho vieš veľmi jednoducho skontrolovať, čo momentálne Slováci na internete vyhľadávajú a po 20. januári vystrelila krivka nahor raketovou rýchlosťou.
Propagácia filmu aj strašidelný trailer splnili svoju úlohu a opäť sa výborne darí aj samotnej knihe. Ako na svojom Facebooku informoval samotný Karika pred pár dňami, v rámci veľkého rebríčka Martinus TOP 100 sa jeho kniha Trhlina znovu vyšplhala na 1. miesto, čo je 2,5 roka po vydaní slušný výkon. V tejto chvíli sa v rebríčku udržiava už 826 dní.
Ba čo viac, popularita neutíchla ani za hranicami. Výborne sa darí aj poľskému prekladu, ktorý šesť týždňov kraľoval v TOP 30 na portáli Woblink, v Česku zase chystajú dotlač, pretože ľudia knihu kupujú tak dychtivo, že terajšie zásoby nestačia.
Obrovskú mánia snáď už najlepšie podčiarkuje fakt, že Trhlina svojím otváracím víkendom v kinách prekonala všetky doterajšie slovenské snímky. Ak zarátame predpremiéry, dohromady ju videlo 87-tisíc divákov, čo je o 18-tisíc viac ako pri filme Čiara. Otváracie tržby zase prekonali v histórii slovenských kín aj Star Wars či sériu Twilight a momentálne Trhlinu zaradili na celkové 5. miesto.