Slovenský film spustil mániu, ktorá tak skoro neutíchne.
Keď v roku 2016 vydal spisovateľ Jozef Karika knihu Trhlina, na slovenskom internete sa pomaly začínalo šepkať o pohorí Tribeč. Náš vlastný slovenský „bermudský“ trojuholník je v skutočnosti pohorie rozprestierajúce sa medzi Nitrou, Zlatými Moravcami, Topoľčanmi a Partizánskym, ktoré má na svedomí niekoľko dodnes nevysvetlených zmiznutí mladých aj starých ľudí.
Nedisponuje žiadnym závratne vysokým vrchom, keďže najvyšším bodom pohoria je Veľký Tribeč s výškou skoro 830 metrov nad morom, avšak aj napriek tomu Slovákov omámilo svojou tajomnosťou.
- Ako vznikal film Trhlina
- Čo si o nadpozemských silách v lese myslí skúsený lesník
- Ako natáčanie prežívali herci
- Kde všade momentálne tribečská horúčka dominuje
Na rozlohe 550 kilometrov štvorcových sa už za posledných takmer 100 rokov stratila viac ako desiatka ľudí, pričom väčšina z nich nebola nikdy nájdená. Zmiznutia zdanlivo neprestávajú ani v súčasnosti, pred pár rokmi sa mal v lesoch okolo Tribeča stratiť hubár a neskôr tam pri jednej obci zomrel mladík, ktorého dlhé hodiny nevedeli nájsť.
Na 550 kilometroch štvorcových pokrytých prevažne tichým lesom sa človek dokáže ľahko stratiť. Vyskúšali sme si to na vlastnej koži aj my. Nejde teda o konkrétny bod, ktorý by mal na svedomí zmiznutia. Tribečskými záhadami sa preto nechal inšpirovať aj Karika, keď mu vraj napísal čitateľ Igor a vysvetlil mu, že v legendami opradenom pohorí zažil mystickú túru, o ktorom sa s ním musí podeliť.
Samozrejme, Karika spočiatku nevedel, čo si má o mužovi myslieť a celé rozprávanie bral s rezervou. Napokon ho príbeh zaujal natoľko, že ho spracoval do knižnej podoby a ostatok je dnes história. Už samotná kniha zažila taký úspech, že vznik filmu bol snáď iba otázkou času. Keď sa ho chytil skúsený režisér Peter Bebjak, zodpovedný aj za film Čiara, tak Slovensko netrpezlivo čakalo, ako snímka dopadne.
Na zahodenie nebolo ani dopredu avizované herecké obsadenie, práve naopak. Skupina štyroch mladých ľudí v zložení Matej Marušin, Mary Bartalos, Tomáš Maštalír a Juraj Loj sa vydáva do hôr na vlastnú päsť, aby preskúmali aj desaťročia staré príbehy a potvrdili či vyvrátili hypotézu, že z lesov sa medzi novembrom a marcom živý nedostaneš.
Za všetkým pritom stoja dokumenty o pacientovi Walterovi Fischerovi z psychiatrickej liečebne v Žiline, kde skončil po tom, čo bol vraj niekoľko mesiacov nezvestný priamo v tribečských lesoch.
Údajne nikdy nikomu neporozprával o tom, čo vlastne zažil, ale mali ho nájsť s popáleninami a zraneniami, o ktorých pôvode mohli len špekulovať. Na jednej strane by sa záhodológovia mohli vytešovať z toho, že Fischer v lesoch natrafil na nadpozemské sily, avšak pravda je zrejme na míle vzdialená.
Nepochybne je úctyhodné, ako dlho dokázal Fischer v lesoch prežiť, ale zranenia si mohol privodiť všemožnými spôsobmi a pokojne aj úplne sám. Tribečské lesy sú rozľahlé a pre človeka, ktorý stráca silu a prevláda ho únava po niekoľkých dňoch blúdenia, môžu predstavovať ideálne prostredie na vznik halucinácií.
