Prinášame vám ďalšie víkendové filmové tipy, ktorými si môžete spestriť sychravé jesenné dni.
Opäť tu máme víkend, čo znamená, že aj tentokrát sa s vami podelíme o niekoľko tipov na pozoruhodné filmy v našej pravidelnej rubrike. Na svoje si prídu milovníci napätia, romantických komédií aj nesmrteľných klasík.
Oskar A. – You Instead (réžia: David Mackenzie, 2011)
Meno režiséra Davida Mackenzieho je síce v poslednej dobe spomínané najmä v súvislosti s výbornou historickou snímkou Outlaw King (naša recenzia tu), jeho tvorba však ponúka oveľa viac. Ja ale tentokrát vynechám (snáď) známejšie pecky, ako Hell or High Water či Perfect Sense a radšej ti odporučím menej nápadnú hudobnú snímku s názvom You Instead.
Tá sa sústredí na Adama (Luke Treadaway) a Morello (Natalia Tena), dvojicu muzikantov, ktorá je k sebe na hudobnom festivale pripútaná putami, z čoho sa nakoniec vykľuje množstvo bláznivých aj úsmevných situácií.
You Instead je jednoducho svižným a skvelo natočeným filmíkom, nabitým neuveriteľnou energiou, dobrou náladou, super muzikou (Tainted Love scéna je top!) a vlastne všetkým, čo k takému hudobnému festivalu patrí. 9/10
Dušan Š. – Úkryt (réžia: David Fincher, 2002)
Panic Room patrí možno k tým menej nápadným snímkam kultového Davida Finchera, ale o to väčšiu pozornosť si zaslúži. Rozvedená Meg Altman (Jodie Foster) sa s dcérou Sarah (Kristen Stewart) nasťahuje do nového domu, ktorý je vybavený špeciálnou miestnosťou zariadenou tak, aby sa do nej zvonka nikto nedostal. Práve tu sa Meg a Sarah ukryjú, keď sa do domu vláme trojica zlodejov. Na ich smolu sa však chcú dostať práve do ich úkrytu.
Snímka je vynikajúco natočená (ako sme už u Finchera dávno zvyknutí) a po celý čas poriadne napínavá. Snímke navyše dominujú perfektné herecké výkony, a to nielen Foster a Stewart, ale aj Foresta Whitakera a Jareda Leta, ktorí stvárnili spomínaných zlodejov.
Fincher sa opäť predstavuje ako majster vo svojom obore a treba povedať, že v skúške času obstálo Panic Room veľmi dobre. Dodnes ti vie spoľahlivo rozbúšiť srdce a tentokrát mu k tomu stačí len jeden dom a pár postáv. Výborné. 8,5/10
Peter P. – Cyrano z Bergeracu (réžia: Jean-Paul Rappeneau, 1990)
Divadelná hra Edmonda Rostanda je klasikou. Z viacerých filmových verzií je najpôsobivejšia práve táto z roku 1990. Film získal na európske pomery veľmi pekných 5 oscarových nominácií (vrátane herca v hlavnej úlohe a zahraničného filmu). Z pódia však odišli ako víťazi akurát tvorcovia kostýmov.
Záplatou tak mohli byť ocenenia napr. z Cannes, Toronta, ceny Zlatých glóbusov, BAFTY a hlavne domácej výročnej ceny Cézar, kde film získal 10 ocenení. Čo už je veľmi pekná bilancia.
Cyrano (Gérard Depardieu) je vojak s vášňou pre umenie. Je obdarovaný čarom slova a zamilovaný do krásnej Roxany (Anne Brochet). Vzhľadom na to, že má neprirodzene veľký nos, nie je pre ženy príliš príťažlivý.
Keď o srdce jeho milej začne bojovať aj krásavec Christian (Vincent Perez), urobia dohodu. Listy bude Roxane v jeho mene písať samotný titulný hrdina.
Cyrano zo všetkého najviac pripomína práce Kennetha Branagha alebo Laurenca Oliviera, pri ich adaptáciách Shakespearea. Pracuje sa tu s pôvodným veršovaným textom, no vizuálne poňatie je čisto veľkofilmové. Toto skĺbenie divadla a filmu ospravedlňuje niektoré nie príliš realistické prvky príbehu.
Štylizácia tu tak funguje na jednotku a táto nadčasová love story má stále, čo ponúknuť. Svižné tempo a krásna vizuálna stránka udržia pozornosť, aj keď sa v textoch budeš strácať. Najviac pochvaly si však zaslúži skvostný Gérard Depardieu.
Jeho "nosáč" je sebavedomý vo všetkých skutkoch okrem lásky. Túto rozpoltenosť predáva francúzska legenda úplne suverénnym spôsobom a patrí k jeho najlepším kreáciám. Cyrano z Bergeracu je krásnym filmom. Je plný romantiky, humoru, vzrušenia aj prvotriedneho filmárskeho remesla. 10/10
