Dusené chlapčenské mäso alebo môj malý detský dezert. Aj takéto recepty by ste našli v denníku sexuálneho násilníka Davida Browna

Pokiaľ by ste sa o svojom susedovi, ktorý vám neraz ponúkol čudne zapáchajúce mäso, neskôr dozvedeli, že je beštiálnym sexuálnym násilníkom, no taktiež predpokladaným kanibalom a sériovým vrahom detí, určite by vám prišlo poriadne nevoľno.

Takýto zážitok sa týkal niekoľkých rodín žijúcich v malom americkom mestečku Great Falls (štát Montana), ktorým preteká najdlhšia rieka USA Missouri. Tí totiž bývali vedľa muža menom Nathaniel Benjamin Levi Bar-Jonah. Pôvodne sa ale volal David Paul Brown.

S Davidom už od malička nebolo čosi v poriadku. Nasvedčuje tomu aj udalosť z roku 1964, kedy oslavoval siedme narodeniny. Od svojich rodičov dostal ako darček magickú dosku Ouiju, ktorú preslávilo aj rovnomenné filmové spracovanie.

Násilné dieťa

Ouija slúži primárne k vyvolávaniu duchov, a preto sa mladý David rozhodol, že ju otestuje v tmavom suteréne nachádzajúcom sa v ich dome. K hre si zavolal aj 5-ročnú susedku, ktorú sa pokúsil v odľahlom suteréne uškrtiť.

Krik dievčaťa však privolal Davidovu mamu a tá svojho syna donútila malé dievčatko pustiť. Čo ho k tomuto činu viedlo netušíme, no aj vďaka nemu možno usúdiť, že Davidove sadistické sklony boli badateľné už v ranom veku.

Podobná situácia sa odohrala 6 rokov na to, kedy sa išiel 13-ročný David so svojím 6-ročným kamarátom sánkovať. Detská zábava však bola samozrejme len zámienkou. Chlapca pri sánkovaní zaviedol do neobývanej oblasti, kde ho neskôr sexuálne napadol.

Sadista skrývajúci sa za policajnú uniformu

David dospieval, no jeho zvrhlé chúťky na mladšie ročníky nepoľavovali. A ako sa neskôr dočítate, nepoľavili až do jeho smrti. V roku 1975, kedy mal David 18 rokov, sa pred 8-ročným chlapcom vydával za policajta.

Touto fintou dokázal malého chlapca cestou zo školy presvedčiť, že s ním musí nastúpiť do auta. Tam ho ale David začal sexuálne obťažovať a škrtiť.

Nebyť pána, ktorý celú situáciu z neďaleka sledoval, mohol byť spomínaný chlapec Davidovou prvou zavraždenou obeťou. Ten ale promptne zavolal pravých policajtov, ktorí sexuálneho násilníka o nejaký čas na to spacifikovali.

Než sa ale k nemu dostali, chlapec sa nachádzal v extrémne zúboženom stave. V aute ho našli zakrvaveného a zašpineného od vlastného moču a fekálií. David sa za tento čin akýmsi zázrakom dokázal vyhnúť väzeniu a miesto toho dostal iba 1 rok probácie.

Svojich 170 kilogramov využíval na dusenie obetí

Počas obdobia, kedy bol násilník kontrolovaný, sa mal správať ako riadny občan. Absurdný trest mu však naopak zvýšil sebavedomie a chuť do páchania zločinov. Ešte behom daného roku sa pokúsil sexuálne napadnúť 9-ročné dievča. To sa ale našťastie dokázalo ubrániť, a tak ju David vyhodil z auta.

Táto správa sa bohužiaľ nikdy nedostala k probačnému pracovníkovi, a preto bol po roku sexuálny násilník voľný. Po uplynutí dvanástich mesiacov David obdržal list, v ktorom mu pracovník probačného úradu ďakoval za bezproblémovú spoluprácu.

V roku 1977 sa opäť pokúsil vydávať za policajného dôstojníka – a znova úspešne. Dvojici chlapcov povedal, že ich z bližšie neurčitého dôvodu zatýka.

Obidvom nasadil putá a odvliekol ich do odľahlej oblasti, kde chlapcom rozkázal, aby sa vyzliekli a následne ich začal obťažovať. Vzhľadom na to, že tentokrát by už jeho činy neboli zrejme trestané iba probáciou, rozhodol sa jedného z chlapcov udusiť vlastnou váhou.

David v danej dobe vážil približne 170 kilogramov. Chlapec ale ako zázrakom prežil a ihneď sa vydal k najbližšej policajnej stanici.

Druhého chlapca zatiaľ ušetril a naložil ho do kufra svojho auta. Polícia nasledovala stopy po aute a čoskoro sa k Davidovi dopátrala. Ten svoju obeť číslo dva zatiaľ nestihol odstrániť. Za tieto skutky bo odsúdený na 18 až 20 rokov väzenia.

Z väzenia na psychiatriu

Vo väzení psychiatrom rozprával o svojich predstavách, v ktorých vraždil, pitval a nakoniec pojedal deti. Tí postupom času usúdili, že nepatrí za mreže, ale na psychiatriu.

Behom tohto obdobia si dokonca zmenil meno. Z Davida Browna sa teda stal muž židovského pôvodu menom Nathaniel Benjamin Levi Bar-Jonah. Priateľom tvrdil, že meno si zmenil preto, lebo chcel okúsiť, aké je to byť diskriminovaným.

Na psychiatrii trávil svoj čas až do roku 1991, kedy sudca rozhodol, že Nathaniel už nie je hrozbou pre spoločnosť. V danej dobe však zrejme netušil, ako veľmi sa mýlil.

Približne mesiac po prepustení sa vlúpal do auta, v ktorom sedel 7-ročný chlapec. Toho sa pokúsil udusiť vlastnou váhou tak, že si na neho sadol. V momente sa ale objavila jeho matka a privolala políciu. Nathaniela síce chytili, no istý čas na to sa mu podarilo utiecť.

Byt, v ktorom mučil deti

Písal sa rok 1996 a David, alebo teda Nathaniel, si svoj byt prebudoval na malú pevnosť, v ktorej sexuálne zneužíval a údajne aj vešal maloletých (do stropu namontoval kladku a cez ňu prevesil lano).

Nathaniel sa ale na verejnosti tváril ako milý a prívetivý človek. Ako sme už v úvode spomínali, susedom častokrát ponúkal čerstvé mäso z jeleňa. Prehlasoval dokonca, že ho sám ulovil.

Problém spočíval ale v tom, že nikto z okolia nevidel Nathaniela chodiť na lov. V skutočnosti nevlastnil žiadne lovecké povolenie a ani pušku.

V roku 1999 sa Nathaniel v obleku policajného dôstojníka potuloval neďaleko miestnej základnej školy. Ale vzhľadom na to, že sa nachádzal v malom mestečku Great Falls, si policajti konečne všimli chlapíka, ktorý k ich oddeleniu vôbec nepatrí.

Falošné vydávanie sa za policajta možno klasifikovať ako trestný čin, a tak sa Nathaniel znova dostal do problémov. Najväčšie ťažkosti však násilníka čakali až v momente, kedy mu polícia prehľadala byt.

Vražedný denník

V byte polícia našla tisícky detských fotiek vystrihnutých z časopisu, prapodivný denník písaný v akomsi kódovanom jazyku, no a v neposlednom rade kus ľudskej kosti.

3 roky dozadu miestna polícia pátrala po stratenom 10-ročnom chlapcovi menom Zachary Ramsay. V momente ich teda napadlo, či nemá tento podivný chlap niečo spoločné s jeho únosom (Nathaniel poprel, že by Ramsayho zabil či vôbec uniesol).

V Great Falls ale neboli na podobné prípady zvyknutí, a preto kódovaný denník poslali na analýzu FBI. Odborníkom z FBI sa podarilo odhaliť, že Nathaniel v denníku písal o svojej posadnutosti mučením a vraždením detí. Vrah si do svojho denníka písal aj mená obetí.

Recepty na varenie detí

Spolu ich malo byť presne 22. Niektoré z nich predstavovali prvé obete, ktoré zavraždil ešte za "čias Daniela", ďalšie prezentovali mená miestnych unesených detí, no iné neboli vôbec identifikované.

Najväčšou ohavnosťou nachádzajúcou sa v denníku boli jeho "kuchárske recepty". V menu tohto šialenca ste mohli nájsť pokrmy, ako "Grilované dieťa", "Môj malý detský dezert", "Dusené chlapčenské mäso", "Sex A La Carte" či "Na terase podávané, opekané dieťa".

Vinníkovi však Ramsayho smrť nevedeli nikdy dokázať. Dokonca aj matka strateného chlapca neustále tvrdila, že podľa jej názoru je Ramsay živý. Nešlo ani tak o to, že by obvinenému verila, no nechcela strácať vieru (za mŕtveho ho súd legálne prehlásil až v roku 2011).

Okrem toho Nathaniela nikdy neodsúdili za kanibalizmus. K danému rozsudku totiž neexistovalo dostatok dôkazov. Našťastie ho však polícia dokázala vo viacerých prípadoch usvedčiť z obťažovania a sexuálneho napadnutia, za ktoré bol odsúdený na 130 rokov väzenia.

To ľudom z mesta ale nestačilo. Na Nathanielovi chceli vykonať osobný druh pomsty. Jeden z obyvateľov prehlásil, že ak sa dostane von, osobne ho zastrelí.

O jeho smrť sa ale nakoniec 13. apríla 2008 postaral infarkt. Za ním stála najmä Nathanielova nadváha, kvôli ktorej trpel srdcovo-cievnym ochorením. Do konca svojho života tvrdil, že je nevinný. Presný počet jeho obetí je doposiaľ neznámy.