Frank Borman sa o vesmír nikdy nijak zvláštne nezaujímal.
Astronauti väčšinou bývajú nadšení zo svojej šance dostať sa do vesmíru a preskúmať miesta, kam pravdepodobne nikto z nás tak skoro nepôjde.
O to väčšie vzrušenie museli pociťovať astronauti pred 50 rokmi, keď štartovala misia Apollo 8 a jej cieľom bolo po prvýkrát v histórii ľudstva obletieť Mesiac.
Až o niekoľko mesiacov neskôr sa ľudská noha po prvýkrát objavila priamo na Mesiaci, takže posádka Apolla 8 musela zmapovať celú situáciu a zistiť, ako to na našom prirodzenom satelite vyzerá. Kapitánom jednej z najdôležitejších vesmírnych misií všetkých čias bol Frank Borman, ktorý oslávil už 90. narodeniny.
Borman v čase štartu a dokončenia misie vyzeral nadšene, lenže zdanie klame. Pri príležitosti 50. výročia od štartu poskytol Borman rozhovor rádiovej šou This American Life a prezradil, čo si v skutočnosti myslel.
Odjakživa ho zaujímali lietadlá. Vesmír či rakety nikdy nevnímal ako lákadlo, ale napriek tomu sa dostal do vesmírneho programu a stal sa kapitánom Apolla 8, čo dnes zdôvodňuje jednoducho. Keby nebolo Sovietov, nikdy by do vesmíru nešiel.
Dopredu ho hnala len túžba prekonať Sovietov, čo sa napokon podarilo. Apollo 8 úspešne Mesiac obletelo a pri ceste naspäť dokonca jeden z astronautov postláčal nesprávne gombíky, čím vynuloval navigáciu a muži na palube museli ručne merať vzdialenosti hviezd ako kedysi námorníci.
Úspešne dopadli do mora, zavolal im prezident Spojených štátov amerických a z Bormana sa stal hrdina. Po 50 rokoch však priznal aj to, že pohľad na Mesiac ho nijak nenadchol.
Na ceste do vesmíru ho zaujal fakt, že v beztiažovom stave dokáže pustiť predmety z ruky a oni nespadnú, ale zostanú vo vzduchu.
Pri otázke, či ho to fascinovalo, odvetil, že sa po 30 sekundách začal nudiť, pretože len akceptoval situáciu a pokračoval v práci. Po návrate na Zem a opätovnom stretnutí so svojou rodinou vraj ani nerozprával o Mesiaci, pretože ho nezaujímal a tešil sa z toho, že je opäť s manželkou a synmi.
