Má však táto zázračná zlúčenina aj terapeutické využitie?
Redaktor ani redakcia Refresher.sk/cz nepodporujú užívanie legálnych či nelegálnych drog. Článok má iba informačný charakter.
Všeobecne je považovaný za jeden z najsilnejších halucinogénov, resp. psychedelík, ktoré nám sú zatiaľ známe. DMT alebo tiež N, N-dimetyltryptamín je prirodzene sa vyskytujúca zlúčenina. Okrem toho, že sa nachádza vo väčšine rastlín a živočíchov, v malých množstvách ju produkuje aj naše telo, kde sa jeho funkcia dáva do súvislosti so snívaním, no stále ide iba o dohady.
Taktiež je známa ako aktívna halucinogénna zlúčenina v nápoji ayahuasca, ktorý sa používa na rituálne účely domorodými kmeňmi v Amazonke. Z dažďových pralesov Južnej Ameriky sa ale DMT pomaly dostáva aj do západných kultúr, kde sa užíva ako halucinogén pre svoje spirituálne a myseľ rozširujúce účinky, no v posledných rokoch sa aj ľudom „zo západu“ viac pozdáva ayahuasca prijímaná pod kontrolou šamanov priamo v amazonskej džungli. Vznikol tak akýsi „drogový turizmus“.
História
Užívanie DMT sa datuje až do 8. storočia, kedy sa používalo ako zložka šňupacích zmesí. Najstarším dôkazom užívania dimetyltryptamínu bol nález „yopo“, šňupacej zmesi obsahujúcej DMT, 5-MeO-DMT a bufotenin, ktorý bol nájdený v severnom Čile. Prvé zmienky o užívaní ayahuascy zasa pochádzajú zo 17. storočia, avšak odborníci sa domnievajú, že užívaná bola už stovky alebo tisíce rokov predtým.
V novodobej histórii bolo DMT syntetizované až v roku 1931 kanadských chemikom Richardom Helmuthom Fredrickom Manskeom. O jeho popularizáciu sa ale zaslúžil iný muž. Bol to Dr. Stephen Szara, ktorý sa zúčastnil tradičného juhoamerického náboženského obradu. Následne prvýkrát pred širokou verejnosťou v roku 1956 demonštroval, že DMT vyvoláva halucinácie, deformáciu priestorového aj časového vnímania, poruchy myšlienok a eufóriu.
Nasledovala vlna klinických štúdií, ktoré zistili, že dimetyltryptamín sa nachádza aj v krvi a moči bežných ľudí. Za zlomovým zistením stáli v roku 1965 Franzen a Gross. Avšak po prijatí zákona o kontrole látok z roku 1970, sa väčšina výskumov zaoberajúcich sa halucinogénmi tak v USA, ako aj v Európe ukončila.
DMT sa dostalo opäť do stredu záujmu až v 90. rokoch minulého storočia, keď sa rozhodol Dr. Rick Strassman, americký psychiater, znovu výskum halucinogénov otvoriť. Dr. Strassman veril, že hlboké účinky, ktoré halucinogény spôsobujú, vyžadujú ďalšie skúmanie.
Napokon publikoval niekoľko významných štúdií, vrátane podrobných experimentov, ktoré vykonával na ľudských subjektoch. Zhrnutie jeho dlhoročnej práce si môžete prečítať v knihe The Spirit Molecule z roku 2000, ktorá bola dokonca preložená aj do češtiny (DMT: molekula duše). Pre pohodlnejších odporúčam dokument s rovnomenným názvom.
Ďalší záujem o skúmanie psychedelickej zlúčeniny prejavili Tihkal, Alexander a Ann Shulgin, skúmajúci psychofarmakologické vlastnosti tryptamínov, vrátane DMT. Celosvetový prieskum drog (The Global Drug Survey) v roku 2012 odhalil, že skúsenosť s DMT vykazuje približne 9 % populácie, pričom najčastejšou formou užitia je fajčenie (92 %), po ktorom nasleduje per orálne užitie v podobe ayahuasci. Prieskumu sa zúčastnilo 22 000 dobrovoľníkov.
V čom tkvie nelegálnosť DMT? Ako hovorí spisovateľ Graham Hancock, akceptovanie podobných látok by mohol znamenať rozpad spoločnosti. Akýkoľvek iný druh vedomia a vnímania, ktorý sa nehodí k produkcii hmotných statkov a tým k prirodzenej podpore ekonomiky je v súčasnej spoločnosti odsudzovaný a pokladaný za neprijateľný. Oddych všeobecne akceptovateľný je vo väčšine sveta len opitosť. Táto skutočnosť súvisí najmä s obavami vládnucej triedy, ktorá by akceptáciou iných, značne odlišných stavov vedomia a skúseností, mohla prísť o svoju moc. Teda v prípade, ak by psychedelické látky boli užívané dostatočným počtom ľudí.
Dr. Rick Strassman
Chémia
DMT je agonista serotonínového (sérotonín je neurotransmiter, ktorý riadi spracovanie informácií, náladu a vnímanie reality) 5-HT receptoru a podobne ako mnoho iných halucinogénov, jeho psychedelické účinky možno pripísať jeho pôsobeniu na 5-HT2A receptor. Ovplyvňuje aj mnohé ďalšie receptory, najmä dopamínové a sigma receptory, avšak dôsledky týchto interakcií nám zatiaľ nie sú známe. Presná toxicita DMT nie je známa, no štúdie vykonané na hlodavcoch naznačujú, že smrteľná dávka u ľudí by bola extrémne vysoká, približne dvadsaťnásobok bežnej dávky podanej počas ceremónie s ayahuascou.
Efekt
Psychedelický prah pre DMT je približne 0,2mg/kg. Pri fajčení sa účinky zlúčeniny dostavujú veľmi rýchlo, zhruba 2 minúty po požití a úplne vymiznú do 15 až 20 minút (výskum). Prijímaná do pľúc teda pôsobí veľmi krátko, avšak keďže rúca aj vnímanie času, jej účinky sa vám môžu v zmenenom stave vedomia zdať aj niekoľkohodinové. DMT prijímané v nápoji ayahuasca má ale značne odlišné vlastnosti pôsobenia. Prvotné zmeny sa v tomto prípade dostavajú zhruba o hodinu, a trvať môžu aj 12 hodín.
Štúdia z deväťdesiatych rokov skúmala účinok dávky intravenózne (injekčne) podaného DMT. Veľkosti dávok boli nasledovné: 0,05, 0,1 , 0,2 a 0,4 mg/kg, pričom testovania sa zúčastnilo 12 dobrovoľníkov. Pre lepšie porozumenie bola zostavená tzv. Halucinogénna stupnica (Hallucinogen Rating Scale), ktorá bola zostavená výlučne pre túto štúdiu. Stupnica obsahovala šesť kategórií: pôsobenie, vôľa, telesný efekt, vnímanie, poznanie a intenzita.
Takto bola prahová hodnota „psychedelickosti“ pre DMT stanovená na 0,2 mg/kg, pri ktorej boli dobre badateľné aj biologické účinky. Pri podaní 0,2 mg/kg sa adrenokortikotropný hormón, beta-endorfín, prolaktín, rastový hormón (GH) a kortizol zvýšili. Veľkosť zorníc, krvný tlak, srdcová frekvencia ako aj subjektívna skúsenosť dosiahli svojich vrcholov do 2 minút od podania dávky.
Nízke dávky (0,05 až 0,1 mg/kg) DMT primárne ovplyvňujú fyzické a emocionálne stavy s malými alebo žiadnymi obrazovými halucináciami. Vyššie dávky vytvárajú rýchlo sa pohybujúce kaleidoskopické útvary farebne intenzívnych abstraktných obrazcov. Sluchové halucinácie sú menej časté a nie sú považované za dôležitú vlastnosť látky. Striedavo sa môžu objavovať aj pocity chladu a tepla.
Pomerne časté sú aj prechodné stavy úzkosti, no tie väčšinou striedajú euforické stavy, paradoxne, môžu byt niekedy prežívané aj súčasne. Veľmi bežné je zažitie tzv. mimotelových skúseností alebo rozptýlenie svojho vedomia a ega do celého kozmu. Mnohí práve mimotelové skúsenosti považujú za hlavný charakteristický znak DMT.
Rick Strassman vo svojej knihe The Spirit Molecule opisuje udalosti, v ktorých približne polovica dobrovoľníkov počas podania DMT vstúpila do nezávislej úrovne existencie. Stupeň existencie, ktorá bola obývaná „inteligentnými bytosťami“, „entitami“, „cudzincami“, „sprievodcami“, „pomocníkmi“. Podľa Strassmanovej práce majú častokrát formu klaunov, plazov, včiel, pavúkov, rôznych rastlín alebo neidentifikovateľných postáv. Správy popisujúce takéto druhy bytostí sa zdajú byť jedinečné práve pre DMT.
Zatiaľ čo terapeutická hodnota samotného DMT nebola preskúmaná do takej miery ako u iných psychedelík, ayahuasca sa už dlhodobo používa na liečbu rôznych psychologických chorôb, vrátane porúch nálad či závislostí. Ako sme už spomínali v úvode článku, ayahuasca zaznamenáva nárast v užívaní aj v modernom západnom svete, kde slúži ako alternatívne liečivo na liečbu depresie.
Na základe šiestich štúdií, vykonaných v rokoch 1990 až 2015, sa zistilo, že ayahuasca spolu s LSD a psilocybínom môžu mať značný prínos v liečbe depresie, úzkosti a závislosti od alkoholu a tabaku. Už len treba veriť, že raz sa spoločnosť a vlády oslobodia od predsudkov, ktoré voči týmto drogám stále pretrvávajú, čím sa spomaľuje aj ich skúmanie, a raz budú ľudstvu skutočne nápomocné.
Ak vás táto téma zaujala, odporúčam spomínaný dokument DMT: Duchovná molekula
Redaktor ani redakcia Refresher.sk/cz nepodporujú užívanie legálnych či nelegálnych drog. Článok má iba informačný charakter.
