Dokázal režisér Antoine Fuqua predčiť jednotku?
Filmový august prináša do kín viacero podarených animákov, letných popcornoviek, ale aj vážnejších počinov. Denzel Washington sa po štyroch rokoch opäť ocitá v koži bývalého člena elitnej vojenskej jednotky.
My sme boli zvedaví, či režisér Antoine Fuqua dokázal predčiť svoj výkon z originálnej snímky a prísť s ucelenejším a našlapanejším príbehom plným akcie a prestreliek.
Robert McCall (Washington) aj naďalej šíri svoje dobrácke úmysly a popri práci taxikára sa snaží nastoliť spravodlivosť. Keď sa jeho dobrá priateľka Suzan zapletie do pavučiny konšpirácií a vyšetrovania, Robert sa musí vydať na cestu plnú odplaty a chytiť osudy blízkych do vlastných rúk.
Antoine Fuqua k dielu pristupuje podobne ako k jednotke a drží sa svojich zaužívaných pravidiel, či už hovoríme o stavbe dejovej kostry príbehu alebo pomalšom tempe s dôrazom na detaily. Ide o decentnú réžiu doprevádzanú kvalitnou kamerou a zvukovými efektami.
V tom projekt nezaostáva, ale akonáhle sa ponára do pokojnejších vôd a rieši medziľudské vzťahy plné dialógov, začíname sa cítiť v sedadle kina trochu nepohodlne a čakáme, kým sa niečo udeje. Príbehu škodia aj menšie odbočky (dedo s fotkou), ktoré sú vo svojej podstate zbytočné. Ale poďme sa na Equalizera pozrieť postupne.
Už v úvode som bol zaujatý pomerne svižnou vlakovou sekvenciou, ktorá opäť predstavuje Roberta v jasnom svetle. Jeho postava spočiatku pomáha rôznym ľuďom a zatiaľ čo sledujeme rozširujúcu sa mozaiku kriminality v pozadí, črtá sa neoriginálna zápletka pripomínajúca staršie seagalovky.
Scenáristická stránka mierne vŕzga v prvej polovici a počet akčných sekvencií by ste zvládli napočítať na prstoch jednej ruky. Pozitívnym aspektom môže byť len fakt, že snímka v tomto ohľade šíri ľudské myšlienky a Denzel, ťahajúci film dopredu, predvádza áčkové herecké divadlo.
Bojové choreografie plné násilia a krvi pôsobia skutočne autenticky a pri Denzelovi nezaostáva ani Pedro Pascal v role Davea Yorka.
Zhruba okolo druhého bodu obratu projekt naberá na tempe a dočkáme sa aj pár napínavých segmentov. Prostredie ničivej búrky a opusteného mestečka vytvára mrazivú atmosféru a finále narozdiel od predošlej časti stopáže pôsobí veľkolepo. Takisto ma potešilo aj pár intenzívnych scén, ale to je na takýto film jednoducho málo.
Osobne si myslím, že Fuqua je veľmi talentovaný režisér a prajem mu aj réžiu marveloviek, v ktorých sa bude môcť ukázať aj v odlišnom šate. Tentokrát zo svojho klasického štýlu nevybočil a nemožno povedať, že natočil počin, ktorý nefunguje. Aj keď som presvedčený, že dvojhodinová stopáž by sa dala o čosi skrátiť.
Soundtrack neponúka žiadne hudobné motívy hodné zapamätania, ale príjemne dopĺňa jednak dramatické, ale aj napínavé pasáže.
V dvojke Equalizera ako v celku jednoducho cítiť absenciu nápadov a v porovnaní s prvým počinom sa nám dostáva aj menej akčných rúbačiek, hoci pri niektorých z nich vám môže prísť mierne nevoľno. Chýba tomu vzrušenie a niečo, čo nás prinúti držať sa operadla sedačky.
Zo sály kina som neodchádzal sklamaný, ale musím sa priznať, že som čakal o čosi viac. Nebyť Denzela a jeho charizmy, tak by snímka spadla do kolónky podpriemeru, no takto ide o remeselne výborný, avšak scenáristicky krívajúci projekt.
V porovnaní s jednotkou ide o kvalitatívny pokles, ale ak ste si skutočne obľúbili prvý film, môžete mu dať šancu. The Equalizer 2 je vo finálnom verdikte len slabšou jednohubkou a prideľujem mu hodnotenie 6,5/10.
Môže sa to javiť ako negatívne, ale ak do kina vyrazíte s menšími očakávaniami a nebudete čakať žiadneho Johna Wicka, pravdepodobne sa zabavíte a budete spokojní.
Až tak veľa akčných filmov so sympatickými postavami a hercami predsa len v kinách nie je.
