Roboty budú mať raz možno úplne inú podobu, ako sme si doteraz mysleli.
Ak si videl film od Stevena Spielberga A.I. Umelá Inteligencia, určite si spomínaš na robotov, ktorý trpeli ako neľudské stroje. Chceli sa stať bežnými smrteľníkmi tak ako ľudia, čo ich vytvorili.
Takýto osud by však našu neustále sa rozvíjajúcu technológiu vôbec nemusí čakať. Vedcom z Caltech sa podarilo vytvoriť umelú inteligenciu na báze DNA. Zatiaľ dokáže iba rozoznávať čísla, no časom by mohla vedieť pomôcť s diagnostikou chorôb, robiť rozhodnutia a dokonca predstierať osobité spomienky.
„Ľudia majú približne 80 miliárd neurónov v mozgu, vďaka ktorým sú schopní robiť vysoko sofistikované rozhodnutia. Menšie zvieratá ako napríklad hlístovce robia jednoduchšie rozhodnutia, používaním iba stovky neurónov," vyjadrila sa Lulu Qian asistenka odborná asistenka bioinžinierstva v Caltech.
V experimente sa podarilo vytvoriť biochemické obvody pracujúce ako malá sieť neurónov, aby klasifikovali molekulárne informácie, podstatne zložitejšie než bolo predtým možné. Neurónovú sieť vytvorili v skúmavke zo syntetickej DNA.
Vlákna DNA sú vyrobené zo 4 molekúl; A, T, C a G. Preto je jeho reakcia veľmi ľahko predvídateľná bez závislosti na tom, či vznikli prirodzenou cestou alebo v laboratóriu.
Zoberie nám raz umelá inteligencia prácu? Vyskúšala som jej dať tú moju
9. decembra 2024 o 17:00
Vedcom sa teda podarilo vytvoriť umelú inteligenciu na báze sytnetického biomolekulárneho obvodu. Jeho schopnosti testovali na identifikovaní čísiel. Avšak nešlo o vizuálne čísla, vytvorené boli molekulárne. Teda nemalo konkrétny tvar žiadneho písmena ani číslice, ale pozostávalo z molekulárnych častí. Každá mala 20 unikátnych vlákien DNA vybraných zo 100 molekúl reprezentujúcich rozdielne pixely v rade po 10. Tieto číslice potom v skúmavkách pomiešali.
Neurónová sieť dokázala rozoznať molekulárne čísla od 1 po 9. Najprv testovali sieť na báze iba dvoch čísiel a to 6 a 7. Správne identifikovala 36 z nich.
V procese vymodelovali molekulu s názvom anihilátor. „Anihilátor sa spojí s jednou molekulou konkurenta (číslo 6) a jednou molekulou iného konkuretna (číslo 7) a vytvorí nehybný, nereaktívny druh," vysvetlil študent Kevin Cherry, „anihilátor rýchlo zničí všetky molekuly konkurenta, dokiaľ nezostane iba jeden druh konkurenta. Víťazný konkurent sa potom obnový a vyprodukuje fluorescenčný signál napovedajúci „rozhodnutie" neurónovej siete.
Aj keď sa sieť musela rozhodnúť medzi viacerými konkurentami a teda rozoznávať čísla od 1 po 9, stále bola úspešná.
Podľa výskumníkov by umelá inteligencia na báze DNA mohla raz uľahčiť náš život podobne ako smart fóny či počítače.
