Najsevernejší prístav v Rusku je pre dobrodruhov lákavou destináciou, no pre tamojších obyvateľov častokrát nočnou morou.
Nachádza sa približne 250 kilometrov za polárnym kruhom, neďaleko Barentsovho mora na polostrove Kola blízko hraníc s Fínskom a Nórskom. Jeho poloha sama o sebe naznačuje, že miestni obyvatelia nebudú práve nadšení záhradkári a farmári.
Zima tu zvykne trvať viac ako pol roka a aj keď už prídu vytúžené slnečné lúče, teplota len málokedy atakuje hranicu 25 stupňov Celzia. Počas zimy zažíva obyvateľstvo týždne tmy, počas leta naopak týždne nezapadajúceho slnka. Život tu je neporovnateľne náročnejší, či už po psychickej alebo fyzickej stránke. Pýtaš sa, kto by chcel v takomto meste žiť? Momentálne dokopy len asi 300 000 ľudí.
Križovatka medzi Európou a Ruskom
Aby sme pochopili, prečo Murmansk vôbec vznikol, musíme sa pozrieť do neďalekej histórie, ktorá nám tieto otázky zodpovie. Nie náhodou hovorím „do neďalekej“, keďže Murmansk bolo posledným založeným mestom v Ruskej ríši. V roku 1915, keď bola 1. svetová vojna v plnom prúde, potrebovala vtedajšia obrana vybudovať železnicu z mesta Petrozavodsk do ruskej Arktídy, ktorá by však nebola celoročne pod pokrývkou snehu a ľadu.
Železnica mala slúžiť na prepravu vojenských zásob najmä pre ruských spojencov. Mesto malo skrátka prepojiť Rusko a Európu, keďže pobrežie Baltského a Čierneho mora bolo pod kontrolou nepriateľov. Stanica na severe napokon dostala pomenovanie Murman a čoskoro sa pýšila aj prístavom, námornou základňou a postupne sa rozširujúcim osídlením, ktoré stúpalo ohromným tempom, až prekonalo aj okolité mestá Alexandrovsk a Kola.
Murmanský prístav
Osídlenie rástlo takým tempom, že keď tu v roku 1920 žilo iba 2 500 ľudí, nikto by nepredpokladal, že v roku 1939 ich tu bude nasťahovaných už 117 tisíc. Najväčší boom má však mesto už za sebou. Najviac osídlené bolo na prelome 80. a 90. rokov, kedy tu malo trvalý pobyt zapísaných takmer 500 000 obyvateľov. Od tej doby sa ale veľa vecí zmenilo a z roka na rok populácie ubúda.
Mesto bolo oficiálne založené na jeseň roku 1916 a spočiatku sa nazývalo Romanov na Murmane na počesť ruskej kráľovskej dynastie Romanovcov. Premenovanie na Murmansk dostalo až po februárovej revolúcií v roku 1917. Teórií, čo znamená sám Murmansk, je viacero. Jedna vysvetľuje slovo ako odvodeninu od slova Murman, čo bol starý ruský názov pre Barentsovo more aj pre Nórov. Iná hovorí, že je odvodené z laponského označenia pre more a zem.
Smer Murmansk
Možností, ako sa sem dopraviť, je veľa, no záleží najmä na tvojich preferenciách, resp. tvojom odhodlaní zažiť dobrodružstvo. Pre komfortné duše je azda najvýhodnejšou ponukou preprava lietadlom. Z Moskvy odlieta do Murmansku niekoľko lietadiel denne, pričom let netrvá ani 3 hodiny a najlacnejšie letenky ťa vyjdú na približne 130 eur. Pochváliť sa pritom ešte môžeš príletom na najsevernejšie civilné letisko v Rusku.
Trochu z iného súdka je cesta vlakom, ktorá je vhodná skôr pre skúsenejších, keďže z Moskvy trvá asi 35 hodín, z Bratislavy vyše 70 hodín. Na druhej strane sa môžete cez okienko starého ruského vlaku kochať ruskou divočinou a možno si aj v jednom z kupé nájsť nejakú tú spoločnosť. Veď času na zoznamovanie máte až-až. Odmenou vám tiež bude príchod na najsevernejšiu železničnú stanicu na svete.
Hlavná železničná stanica
No a pre skutočných dobrodruhov je posledný variant a tým je cesta E105 tiahnuca sa od mesta Yalta na Ukrajine či v Rusku (pozn. Krymská oblasť) až po nórsku dedinu Kirkenes ďaleko za polárnym kruhom. Celá komunikácia má takmer 4 000 kilometrov, no z Moskvy do Murmansku len asi 2 000 kilometrov, čo znamená minimálne 24 hodín v aute po zrejme nie práve najkvalitnejších ruských cestách.
Cesta E105 smer Murmansk
Vitajte v Murmansku, najväčšom meste za polárnym kruhom
Polnoc tu cez leto poznáte len podľa prázdnych ulíc, obed cez zimu zasa podľa preplnených ciest a chodníkov. Slnko v severoruskom Murmansku rozhodne o dni a noci nerozhoduje. Úľavou od 2 mesiace nezapadajúceho slnka môže byť pre obyvateľov jediného ruského prístavu v Barentsovom mori len častá oblačnosť a žalúzie.
Núdza o turistov tu v letných mesiacoch skutočne nie je. Či už je ich hlavnou destináciou práve Murmansk, alebo je pre nich len dočasným „prístavom“ na ceste na severný pól, stretnúť ich možno na každom rohu. Ani cez zimu napriek teplotám hlboko pod nulou voda v prístave nezamŕza, čo znamená nepretržitú lodnú dopravu počas celého roka. Vďačiť za to majitelia lodí môžu Golfskému prúdu. Čo však spôsobuje vrásky a niekedy aj poriadne depresie nejednému obyvateľovi, je 2 mesiace trvajúca polárna noc. Trvá presne 42 dní a jej jedinou kompenzáciou je polárna žiara, ktorá sa sem-tam vyskytne.
Vláda vás za pobyt na severe odmení
Ako som spomenul už vyššie, pokles obyvateľstva je pre mesto azda najväčším problémom. Veď za posledných 20 rokov klesol ich počet o 200 tisíc. Môže za to najmä nehostinné prostredie Arktídy, ktoré mladá generácia nehodlá viac znášať, a preto sa sťahuje do južnejších miest. Cieľovou zastávkou pre väčšinu je Petrohrad alebo Moskva.
Umiestnenie mesta ďaleko na severe však nie je jediným problémom. Nedostatok pracovných príležitostí je taktiež horúcou témou, ktorá trápi tamojších obyvateľov. Ruská vláda robí aj napriek tomu všetko, čo je v jej silách, aby mesto udržala pri živote. Najlákavejšou ponukou sú oveľa vyššie mzdy ako vo zvyšku krajiny. V prepočte tu pracujúci zarobia aj 800 eur za mesiac, čo je oproti priemerným 500 v krajine výrazne naviac.
Značne motivujúci je aj odchod od dôchodku, ktorý vláda prispôsobila náročným prírodným podmienkam. Muži tak môžu odchádzať do dôchodku po dosiahnutí 55 rokov, ženy ešte o 5 rokov skôr. Zamestnávatelia sú navyše povinní svojim zamestnancom aspoň raz za dva roky uhradiť náklady na dovolenku.
Uväznené v minulosti?
Napriek mnohým ošarpaným budovám, vďaka ktorým máte chvíľami pocit, že ste sa ocitli v dobách tvrdého socializmu, narazíte aj tu na ľudí oblečených podľa najnovších módnych trendov západu. Najmä mladí ľudia si dávajú záležať, aby šli zarovno s moderným západom.
Tajomstvo je ukryté 200 kilometrov na západ, kde sa nachádza prvé nórske mesto, kam majetnejšie obyvateľstvo chodí za väčšími nákupmi. Podobné je to teda všade vo svete. Tak ako my chodíme na nákupy ku svojim susedom, robia tak aj Murmančania. I keď priznávajú, že ceny sú síce o čosi vyššie, kvalita je od tej ruskej taktiež vzdialená.
Do Nórska však necestujú len za kvalitnejšími potravinami a oblečením, ale aj za prácou. 800 eur je síce na ruské pomery nadštandardná mzda, no v porovnaní s nórskym priemerným platom, ktorý dosahuje 4 500 eur, je skutočným zrnkom piesku. Navyše na severe Nórska sú taktiež platy vyššie ako vo zvyšku krajiny. Najčastejšie sa zamestnávajú na rybárskych lodiach alebo v spoločnostiach na ťažbu ropy a plynu.
Mesto stráži Aľjoša
V meste sa nachádza veľké množstvo pamätihodností, ortodoxných kostolov a chrámov, ktoré ročne lákajú tisícky turistov. Najmä tých z Ázie v poslednej dobe rapídne pribúda. Nad mestom napríklad stojí pamätník obetiam ponorky Kursk – 141, ktorej celá 118 členná posádka zahynula v roku 2000. Jedným z najväčších lákadiel je však socha Aľjošu, ruského vojaka, ktorý má vyobrazovať osloboditeľov zapolárnej oblasti od nemeckých okupantov. Pre zaujímavosť, išlo dokonca o druhú najvyššiu sochu na území bývalého Sovietskeho zväzu. Dosahuje výšku takmer 37 metrov. Prvenstvo si drží monument Matky vo Volgograde.
Taktiež môžete navštíviť Regional History Museum, ktoré zahŕňa historické, mineralogické, prírodné, kultúrne a iné výstavy. Veľkým lákadlom je ale aj Múzeum severného námorníctva (The North Navy Museum). Celému mestu dominuje Leninova trieda, hlavná ulica tiahnuca sa mestom 12 kilometrov, pričom samotný Murmansk obopína Kolský záliv v dĺžke 20 kilometrov. A síce nejde o turistickú atrakciu, ale nutné povedať, že v Murmanskej oblasti, neďaleko mesta Zapoľarnyj sa nachádza najhlbší vrt na svete (12 262 metrov). Zaujímavosťou je aj Kolský most v dĺžke 2,5 kilometra, ktorý ľudia prekonávajú na ceste do Nórska, ide totiž o jeden z najdlhších mostov za polárnym kruhom.
Aľjoša
