Druhá séria The Handmaid‘s Tale už beží na obrazovkách stanice Hulu v plnom prúde, odkrýva nepoznané miesta a rozvíja jednotlivé príbehy z minulosti.
Kanadská spisovateľka Margaret Atwood v roku 1985 priniesla na knižný trh zaujímavý dystopický román o spoločnosti, v ktorej sú ženy zbavené základných ľudských práv. Stanú sa z nich služobníčky umiestnené do neplodných rodín veliteľov a ich manželiek. Ocitnú sa lapené v pasci ako obete zvrátených sexuálnych rituálov, určených na rodenie detí.
S popularitou knihy sa stretávame aj dnes, a to vďaka úspešnému projektu The Handmaid's Tale, ktorý odštartovala stanica Hulu koncom apríla minulého roka. Možno ste však netušili, že seriál nie je prvým spracovaním tejto mrazivej vízie budúcnosti.
V roku 1990 vznikol film v réžii Valkera Schlöndorffa s herečkami Natashou Richardson a Faye Dunaway. V roku 2000 premiérovala opera v dánskom divadle a v roku 2013 si diváci mohli vychutnať baletné predstavenie (Royal Winnipeg Ballet) v kanadskom meste Winnipeg.
Nový totalitný režim v republike Gileád zvrhol vládu USA a rozdelil ženy podľa reprodukčných schopností. Služobníčky pomenované podľa veliteľa sú následne zbavené bývalého života pred Gileádom.
Príbeh pokračuje druhou sériou a udalosťami, ktoré nenájdete ani na stránkach úspešného románu. V tomto článku vám prinášame nahliadnutie do zákulisia natáčania a vzniku celého seriálu. Prvé kroky vedú k showrunnerovi Bruceovi Millerovi. Ten prečítal knihu na vysokej škole a utkvela mu v pamäti.
V období, kedy sa rozhodol spraviť z nej seriálový projekt, sa spojil s Margaret Atwood a prostredníctvom mailov komunikovali o tom, ako chce aktualizovať jej príbeh. Nakoniec sa spolu s výkonným producentom Warrenom Littlefieldom vybrali na stretnutie s autorkou do Toronta.
Pri výbere herečky do hlavnej postavy Offred mal jasnú predstavu, lenže Elisabeth Moss práve natáčala v Austrálii druhú sériu mysteriózneho krimi seriálu Top of the Lake. Miller mal strach, že nepôjde do ďalšej dlhodobej záležitosti, no po niekoľkých telefonátoch jeho obavy zmizli.
Režisérka Reed Morano sa postarala o prvé tri časti a priniesla do projektu vlastnú víziu tým, že vypracovala 72-stranový textový súbor. Opísala v ňom obradnú scénu, niekoľko stránok venovala samotnému príbehu, nevynechala spomienky z minulosti a vytvorila celkový vzhľad Gileádu. Nastavila vizuálny tón a stanovila štýl, akým sa bude uberať celý seriál.
Pri niektorých scénach využívala špeciálnu kameru s 28mm šošovkou, aby v nás vyvolala skľučujúci pocit. Môžete si ich všimnúť najmä na detailných záberoch na tvár s Elisabeth alebo v nemocnici s Alexis Bledel (Ofglen).
Interiér
Vedúca výpravy Julie Berghoff priviedla Gileád k životu tým, že sa postarala o všetky kulisy. Začneme u Offredinej izby, kde nám neunikne množstvo detailov.
V miestnosti nie je nič, čím by si mohla ublížiť, ani žiaden zámok na dverách. Nad umývadlom vytvorili podobu zrkadla, aby sme nadobudli pocit, že v minulosti tam nejaké bolo.
Berghoff zaplnila izbu nájdenými vecami z pivnice a predmetmi, ktoré mohol zanechať predošlý obyvateľ. Umiestnili tam aj stôl. Ten nám pripomína, že v skutočnosti je pre hrdinku celkom zbytočný. Nový režim totiž nepovoľuje písanie a čítanie.
Julie Berghoff navrhla každú miestnosť pre jednotlivé postavy, pričom s koordináciou farieb jej pomáhala kostýmová dizajnérka Ane Crabtree. Najprv museli vyriešiť farebné tóny pre všetkých v dome a až potom sa mohla pustiť do navrhovania interiéru, aby spolu v konečnej fáze ladili.
Serena Joy miluje akvarel a prírodu, preto na stenách v dome visia obrazy. Takmer všetky sú replikami obrazov z Boston Museum of Fine Art a my si vďaka tomuto gestu môžeme domyslieť, že si ich ukradli pre vlastné potešenie.
Vo veliteľovej pracovni sa nachádza neprehliadnuteľný strop, na ktorom sa vyníma mapa USA. Berghoff (vedúca výpravy) sa pustila do skúmania renesancie a jej stropov, aby doladila súkromné priestory vo Waterfordovom dome.
Znepokojujúci kontrast k služobníčkam predstavuje moderný supermarket s fluorescenčným osvetlením. Umelecké oddelenie vytvorilo viac ako 500 rôznych symbolov a štítkov. Keďže je v Gileáde čítanie zakázané, bolo potrebné, aby tím vymyslel jazyk symbolov. Začnete si všímať, že písmená nahradili obrázky a štítky.
Vo videu nižšie nás štúdiami prevedie herečka Yvonne Strahovski, predstaviteľka Sereny Joy a prezradí nám pár zaujímavostí o jednotlivých miestnostiach.
V druhej sérii Julie Berghoff síce nahradila Elisabeth Williams (Fargo), no držala sa konceptu svojej predchodkyne. Inšpiráciu pre dizajn jednotlivých miest čerpala z diktátorských režimov, vojenských pochodov, masových svadieb či keltských tancov.
Jej hlavným cieľom bolo ukázať divákom kontrast medzi Gileádom a priestormi na okraji dystopickej spoločnosti tým, že z nich urobila špinavé a chaotické miesta.
Exteriér
Natáčanie prebiehalo v Toronte od septembra 2016 do februára 2017. Scény v exteriéri mal na starosti vedúci VFX (Visual Effects) Brendan Taylor. Nakrúcanie sa sústreďovalo do rôznych častí centra Toronta, ako napríklad na Front Street či v radnici. V niektorých pasážach seriálu spoznáte aj ulice miest Hamilton a Cambridge.
Taylor so svojím tímom našli kostol v Hamiltone, ktorý bol v procese demolácie, ale nakoniec sa rozhodli, že ho rozložia prostredníctvom špeciálnych efektov. Chceli tým poukázať na to, že cirkev je porazená a celá komunita aj s náboženstvom rozobrané na kúsky.
V radnici sa museli popasovať s visiacimi telami. Ak máte za sebou časť, kde natrafíte na obesencov, tak vedzte, že sa tam nachádzali len dve falošné telá a ostatné dorobili digitálne.
Ďalšími úpravami prešla aj znepokojujúca scéna s Janine, keď chcela skočiť z mosta. Zvyšovali ho a rozširovali pre potreby seriálu.
Okrem toho museli odstrániť sneh, rovnako aj z množstva ďalších záberov, keďže natáčanie prebiehalo za rôzneho počasia. Pre väčšiu predstavivosť, ako tieto zmeny vyzerali, klikajte na tento odkaz.
V druhej sérii sa pozrieme na nové miesta, akými sú, napríklad rádioaktívne kolónie. Miller sa so svojím tímom zamerali na výskum enviromentálnych katastrof, napríklad na haváriu jadrovej elektrárni vo Fukušime v roku 2011. Zabudovali potrubie pozdĺž strán lomu do zeme, čím vychádzala para z jám a vytvárala z nich toxické miesta.
Natáčanie v Bostone sa presunulo aj na baseballový štadión Fenway Park, kde môžete vidieť hrať Boston Red Sox. V seriáli sa však zmenil na desivé miesto plné mučenia nevinných. Scéna vo videu nižšie pochádza z prvej epizódy druhej série a ukazuje, ako vyzerá štadión v republike Gileád.
Kostýmy
Kostýmová dizajnérka Ane Crabtree (Westworld, Master of Sex) bola poverená vizuálom všetkých kostýmov pre seriálovú adaptáciu knihy. Jej cieľom bolo vyhnúť sa palete farieb, akú sme mohli vidieť vo filme z roku 1990. Výzvu predstavovalo navrhnutie odevov. Tie nemali kopírovať históriu, avšak mali pritom pôsobiť vierohodne a hrôzostrašne.
Pri práci sledovala, vyhľadávala a skúmala náboženské komunity, v ktorých zakrývajú ženy. Inšpiráciu našla v japonských potápačoch, v prvých priemyselných pracovníkoch, v ruských a čínskych odevoch či vo filmoch Alfreda Hitchcocka a Leni Riefenstahl (nemecká herečka a režisérka).
Spoločne s režisérkou Reed Morano hľadali správne odtiene farieb pre kostýmy. Jasnú predstavu našli až na fotografii javorových listov a modro-zelenej oblohy nad nimi. Vďaka tejto snímke sa mohla Ane pustiť do práce od úplných základov.
Margaret Atwood sa nezapájala do výroby kostýmov, avšak dizajnérka Ane jej posielala vizualizáciu pre každú scénu. Riadila sa tým, že má oblečenie vyzerať žensky, ale nie sexy.
Dizajnérka vytvorila pre Elisabeth 5 šiat, v ktorých sa prechádzala. Výsledné šaty vyberali na základe plynulosti pohybu, keďže služobníčky nosia tento kostým v každej scéne. Crabtree sa snažila, aby stretnutia nepôsobili nudne a staticky.
90% kostýmov bolo ušitých na mieru, no napríklad veľký mäkký sveter Sereny Joy stál v skutočnosti iba 5 dolárov. Možno ste spozorovali, že Ane odstránila z kostýmov prvky, ktoré si muži a ženy pamätali z minulosti, ako napríklad gombíky a zipsy.
Crabtree sa v pokračovaní nechcela opakovať a keďže sa tento svet rozšíril o nové miesta, bolo potrebné navrhnúť ďalšie kostýmy. Ak ste sa už zapozerali do nových dielov, tak ste zbadali svetlo-modré oblečenie v kolóniách, obnosené, vyblednuté od Slnka a pokryté bahnom.
Inšpiráciu našla v umeleckom diele post-impresionistu Vincenta van Gogha. Maľba Jedáci zemiakov jej pripomínala, ako sa poľnohospodári stávajú súčasťou krajiny, v ktorej sa idú zodrať prácou.
Všímaví diváci iste postrehli, že v novom režime nikto nenosí make-up. Manželky si síce farbia vlasy, ale používajú len niekoľko dostupných prírodných farieb. Druhá séria naopak vyžaduje určitý druh umeleckého make-upu.
Život v kolóniách prináša zdravotné problémy až smrť, a preto sa tím make-up umelcov musel pohrať s hercami a 98 komparzistami. Každý vizážista mal na starosti 6 až 7 ľudí a maľoval ich podľa životného štádia v kolónii. Alexis Bledel si v kresle posedela 45 až 60 minút, pretože aj na Ofglen negatívne vplývalo rádioaktívne prostredie.
Príbeh služobníčky zasiahol aj vlnu protestov. Krvavočervené plášte začali ženy nosiť na protestné akcie. Poľky sa obliekli ako služobníčky, aby vyjadrili pohŕdanie Donaldom Trumpom a jeho návštevou krajiny.
V Ohiu sa protestovalo proti návrhu zákona, ktorý stanovuje viac obmedzení pri potratoch. V tejto uniforme našli silu a používajú ho ako symbol. Rovnaký problém sa riešil aktuálne aj na území Slovenska. Aktivistky sa vybrali do parlamentu, aby kostýmami vyjadrili nesúhlas s návrhom zákona Mariána Kotlebu. Viac sa dozviete tu.
Seriál Príbeh služobníčky sa teší z priazne divákov, ale dostalo sa mu pozornosti aj prostredníctvom niekoľkých ocenení. V roku 2017 exceloval na odovzdávaní cien Emmy a odniesol si z galavečera osem sošiek.
Druhou sériou sa nám postupne odkrývajú ďalšie vízie dystopickej budúcnosti, a tým seriál ani zďaleka nekončí. Tvorcovia prezradili, že sa chystá aj tretia séria a my sa už teraz tešíme, čo si pre nás pripravili. Ste fanúšikmi seriálu alebo knihy?
PS: Samotná autorka sa mihla ešte v prvej sérii, konkrétne v pilotnej časti, kde ako teta v centre pre služobníčky uštedrí Offred facku na tvár.