Mladí ľudia sú všeobecne otvorenejší, dobrodružnejší a ochotnejší experimentovať. Platí to aj pri hudbe.
Vyznáš sa vo všetkých aktuálnych novinkách a z novej muziky ti väčšinou neunikne ani jediný hit? Poznáš Martina Garrixa, 2 Chainz aj Arianu Grande? V tom prípade patríš asi k mladším ročníkom, ktoré ostávajú stále otvorené novým hudobným počinom.
Podľa internetového výskumu spoločnosti Deezer, ktorý uverejnil Business Insider, počúva až 60 % ľudí stále tú istú hudbu dokola. Táto štatistika však nevyplýva zo všeobecného nezáujmu, pretože iba 25 % povedalo, že by neskúsili piesne mimo ich tradičného vkusu.
Vrchol svojho muzikálne objavovania dosahujeme vo veku 24 rokov. Práve v tom období vyhľadávame najviac nových interpretov, žánrov a pesničiek. 75 % ľudí v tomto veku si vypočuje 10 alebo viac nových skladieb za týždeň. 64 % objavuje aspoň 5 interpretov každý mesiac. Neskor sa však naša schopnosť vnímať hudobné trendy redukuje.
Zlom nastáva pomerne skoro a tu ž v 30. Práve po dosiahnutí tohto veku, sa najviac ľudí priznalo, že počúva stále tie isté pesničky. 19 % tvrdí, že nestíhajú držať krok s dobou a v novinkách skrátka strácajú prehľad. 16 % zvaľuje vinu na príliš náročnú prácu, ktorá odvracia ich pozornosť od iných, menej dôležitých vecí a 11 % za problém označilo starostlivosť o deti.
Vysvetlení prečo preferujeme starú hudbu, miesto tej novej je však hneď niekoľko. Napríklad jedna zo štúdií z konca 90. rokov hovorí, že hudba v nás dokáže vyvolať spomienky z minulosti a tým aj pocity nostalgie. Preto si miesto najnovšej rádiovky tvoj otec radšej pustí v aute koncert Metallicy z 90. rokov.
Staré pesničky nás vracajú naspäť do čias, kedy sme aj my boli deťmi, či mladými ľuďmi a my sa do nich s veľkou láskou vraciame.
Ekonóm Seth Stephens-Dawidovitz analyzoval dáta zo Spotify v New York Times. Tvrdí, že pieseň, čo sa preslávila v čase našej skorej puberty (12 - 14 rokov) bude o 10 rokov najobľúbenejšou skladbou našich rovesníkov. Napríklad Creep od Radiohead je najpopulárnejší medzi 38-ročnými, no tí, čo sa narodili o 10 rokov neskôr by ho nezaradili ani len do top 300 songov.
Za všetko samozrejme môžu hormóny. Počas počúvania obľúbenej skladby sa do nášho tela vylučujú hormóny šťastia ako serotonín či dopamín. Mozog mladých dospievajúcich prechádza mnohými zmenami a naše hormóny sú citlivejšie ako kedykoľvek predtým. Preto v nás aj podnecujú búrlivejšie emócie a ostávajú lepšie vryté do pamäti.
