Podľa čoho zaručene spoznáte film od autora Vlka z Wall Street alebo Mafiánov?
Minule sme vám ponúkli návod, ako spoznať film od britského režiséra Christophera Nolana, dnes sa pozrieme na diela iného velikána.
Martin Scorsese sa narodil do rodiny so sicílskymi predkami, ktorí sa presťahovali do newyorskej štvrte Little Italy. Tu malý Marty často hľadal inšpiráciu pre svoje neskoršie počiny.
Za svoj 10-minútový komediálny kraťas sa dostal na New York University's School of Film, kde mohol svoj talent ďalej rozvíjať. Začal tvoriť ďalšie krátke filmy, z ktorých za zmienku stojí najmä The Big Shave.
Na rad prišiel celovečerný film Who's That Knocking at My Door? (1967), kde sa stretol s budúcimi kolegami: hereckou hviezdou Harveym Keitelom (Reservoir Dogs, Taxi Driver) a Thelmou Schoonmaker. Schoonmaker sa stala Martyho dvornou strihačkou, ktorá s ním tvorí nerozlučné duo aj po vyše 40 rokoch.
Po práci na dokumente Woodstock (1970) konečne prišiel prvý veľký celovečerný úspech, a síce snímka Mean Streets (1973), po našom Špinavé ulice. Prvýkrát sa tu stretol s jedným zo svojich dvoch najobľúbenejších hercov, a to s Robertom De Nirom.
V tejto gangsterke z prostredia New Yorku sa prvýkrát začali formovať všetky režisérove trademarky, ako napríklad temné newyorské prostredie, slow motion či iné z oku lahodiacich vizuálnych prostriedkov rozprávačského štýlu. Poďme si teda bližšie priblížiť, ako jednoducho identifikovať film Martina Scorseseho.
Rolling Stones
Čo by to bolo za hollywoodskeho režiséra, keby si do svojich diel nepretlačil obľúbenú hudbu? Rock'n'rollová skupina na čele s frontmanom Mickom Jaggerom patrí do hudobného výberu azda každého jedného Martyho filmu.
Spomenieme napríklad skladbu Jumpin’ Jack Flash v Mean Streets, Can't You Hear Me Knocking v Kasíne (1995) či Gimme Shelter v Goodfellas (1990), Kasíne a The Departed (2006).
Scorsese dokonca natočil aj dokument z koncertu tejto americkej skupiny s názvom Shine a Light z roku 2008. Taktiež režíroval prvú časť seriálu Vinyl, ktorá sa točí aj okolo spomínaných Rolling Stones. Marty just can't get no satisfaction of Rolling Stones in his movies.
Leonardo DiCaprio a Robert De Niro
Ako sme už spomínali vyššie, s De Nirom sa Scorsese zoznámil pri natáčaní Mean Streets, a spolu tak vytvorili jednu z najúspešnejších dvojíc minulého storočia.
Po Mean Streets dorazil prelomový a kultový Taxikár (1976), ktorý si vyslúžil 4 nominácie na Oscara a stal sa filmovou klasikou. V 70. rokoch prišiel ešte muzikál New York, New York (1977) a v rokoch 80. filmy Zúriaci býk o boxerovi Jakeovi LaMottovi a Kráľ komédie (1982), kde si v oboch hlavných úlohách zahral De Niro.
Osemročná odlmka priniesla jeden z najlepších mafiánskych filmov všetkých čias, Goodfellas (1990), nasledovaný Mysom hrôzy (1991) a nemenej dobrým Kasínom z roku 1995. De Niro stvárnil buď hlavnú, alebo inak dôležitú postavu vo všetkých vyššie spomenutých počinoch.
S prelomom milénia bol Američan s talianskymi koreňmi nahradený mladou krvou, rozumej Leonardom DiCapriom. Scorsese ho obsadil do svojho epického veľkofilmu Gangy New Yorku (2002).
Ďalej sme Lea mohli vidieť ako pilota Howarda Hughesa v biografickej dráme Letec (2004), o dva roky neskôr v parádnej gangsterke The Departed, no a v roku 2010 v mysterióznom Prekliatom ostrove.
Martyho obľúbenec sa stal hlavnou hviezdou adaptácie životopisu burzového makléra s názvom Vlk z Wall Street (2013) nadupaného Adderallom, Xanaxom, kokaínom, no najmä kráľovskou zábavou.
S DiCapriom plánuje režisér natočiť ďalší biografický film s názvom The Devil in the White City, zachytávajúci život sériového vraha doktora H. H. Holmesa (DiCaprio). Tento počin by mal k nám doraziť už v priebehu budúceho roka a my sme naň nesmierne zvedaví.
Čo sa týka Roberta De Nira, bolo preňho Kasíno zatiaľ jeho poslednou spoluprácou s Martinom Scorsesem na celovečernom filme. Po vyše 24 rokoch ale páni opäť spoja sily, aby nám už na budúci rok priniesli gangsterku Irishman s Al Pacinom a Joeom Pescim, na ktorú sa všetci nesmierne tešíme.
Dôležitá blondína, rodičia a cameo režiséra
Nielen herci, ale aj postavy sú repetetívne v priebehu celej režisérovej kinematografie. Okrem hlavného hrdinu sa v Scorseseho gangsterkách objaví zvodná blondínka, Martyho skutoční rodičia Catherine a Charles Scorseseovci alebo samotný režisér.
Zaujímavosťou je, že keď je blondína divákovi predstavená prvýkrát, má na sebe obvykle oblečené biele šaty a záber na ňu je v štýle slow-motion.
Onými hriešne zvodnými dámami so zlatistými vlasmi sa stali Jodie Foster a Cybill Shepherd ako postavy Iris a Betsy v Taxikárovi, Sharon Stone v Kasíne či naposledy Margot Robbie vo Vlkovi z Wall Street.
Čo sa týka manželov Scorseseovcov, matka slávneho režiséra stvárnila napríklad matku Tommyho (Joe Pesci) v Goodfellas. V rovnakej snímke si zahral aj Martyho otec Charles. Ten sa predstavil ako gangster Vinnie, ktorý napríklad vo väzení varil polievku.
Samotný Martin Scorsese si mnohokrát strihol menšiu postavičku vo svojich vlastných výtvoroch. Vidieť sme ho mohli napríklad v Taxikárovi, Gangoch New Yorku či v Hugovi a jeho veľkom objave (2011).
Taliansky stereotyp a mafia
Stereotyp vykresľujúci Talianov ako horkokrvný národ je ďalším často využívaným prvkom. A občas ani nemusí ísť o Talianov, úplne stačí, že sú mafiánmi. Či už s talianskymi koreňmi (Goodfellas), alebo s írskymi (The Departed).
Napríklad taký Jordan Belfort (Leonardo DiCaprio) musel mať všetko na čo si zmyslel, a pokiaľ to nedostal, začali sa diať nepekné veci. Iným prípadom bol Tommy DeVito (Joe Pesci) zo spomínaných Goodfellas. Do nepríčetna ho dokázal vytočiť pomalý čašník a čo i len menší posmešok na jeho adresu v ňom prebúdzal chuť vraždiť.
De Niro ako boxer v Zúriacom býkovi je samostatnou kategóriou. Samodeštruktívna povaha a priam zvieracie spôsoby urobili z Jakea LaMottu, Američana s talianskymi koreňmi, vyvrheľa, kvôli čomu ho opustila rodina.
Taliani sú známi aj svojím apetítom a všeobecne láskou k jedlu. Jedlo a jeho príprava je snímaná takmer vo všetkých jeho filmoch, počnúc vysvetľovaním, ako správne upiecť steak v Zúriacom býkovi, končiac krájaním cibule žiletkou v Goodfellas.
Posledným zo stereotypov je bozkávanie. Typické talianske bozky na obe líca, či už medzi mužmi alebo ženami prebehli takmer vo všetkých režisérovych dielach, takže vypisovať ich by nemalo zmysel. Jednoducho si pozrite akýkoľvek jeho film a dozaista sa tam medzi sebou postavy pobozkajú pri zvítaní na líce.
Náboženstvo a kresťanstvo
Každý "správny Talian" je podľa Scorseseho katolík (rovnako ako on), takže v jeho filmografii očakávajte modlenie sa k Bohu, zvieranie ruženca v rukách či ľutovanie hriechov.
Ak by sa vám náboženských odkazov málilo, stačí si pustiť jeho drámu Mlčanie (2016) s Liamom Neesonom a Andrewom Garfieldom o šírení kresťanstva v Japonsku, alebo Posledné pokušenie Krista (1988).
Pokiaľ by vás zaujímala východná kultúra, Marty si dal na konci 90. rokov od gangsteriek pauzu a fanúšikom pripravil životopisnú drámu Kundun (1997) o tibetskom dalajlámovi menom Tenzin Gyatso. Náboženstvo je teda ďalším dôležitým prvkom obsiahnutým v Scorseseho projektoch.
Zamrznutie obrazu a monológ rozprávača
Takzvaný freeze frame je Scorsesem často používaná techinka. Ide o zastavenie obrazu uprostred diania, akcie alebo inak napínavej scény. Následne väčšinou prestane znieť všetok zvuk, a my tak môžeme počuť len prehovor rozprávača.
Ten vysvetľuje buď práve prebiehajúcu situáciu, alebo opisuje charakter a minulosť niektorej z postáv. So zamrznutým obrazom sme sa mohli stretnúť taktiež skoro vo všetkých filmoch režisérskej legendy. Rovnako často je využívaný aj komentár rozprávača počas diania na plátne či prelomenie takzvanej štvrtej steny, kedy sa postava rozpráva s divákom.
V Spojených štátoch sa každý režisér v priebehu rokov snažil prekonať prácu toho druhého, aspoň čo sa týka takzvaných "tracking shots". Tento druh kamerovej techniky môžeme preložiť ako "sledovací záber", teda pohľad na postavu a jej nasledovanie v tesnej blízkosti.
Túto techniku často využíva napríklad aj Quentin Tarantino, no do dokonalosti ju doviedol práve Scorsese scénou v Mafiánoch, teda Goodfellas.
Trojminútová sekvencia bez jediného strihu zachytáva mafiána Henryho Hilla (Ray Liotta), ako vedie svoju priateľku do nočného klubu, pričom prichádzajú zo zadného vchodu, cez úzučké chodby a rušnú kuchyňu, až ku ich stolu.
Drogy a domáce násilie
Prítomnosť drog v jeho filmoch má čo dočinenia so Scorseseho minulosťou, keďže sám takmer zomrel na následky užívania veľkého množstva liekov a kokaínu. Vďaka tomu skončil v roku 1978 na 10 dní v nemocnici, kde ho medzi ostatnými priateľmi navštevoval aj Robert De Niro.
Rovnako ako Marty, aj De Niro je rodákom z New Yorku, ktorého predkovia prišli do Ameriky z Talianska. Bob sa zachoval ako správny kamarát a Scorseseho vytiahol z problémov tak, že mu navrhol natočiť film o boxerovi s menom Jake LaMotta. Zvyšok si už asi viete domyslieť.
Svoj zážitok s drogami tak preniesol aj do niektorých svojich celovečerných počinov, z ktorých najviac omamnými látkami priam preteká Vlk z Wall Street, nasledovaný ešte lepšími Goodfellas. Rovnako časté je v jeho filmoch aj domáce násilie, či už páchané na deťoch, manželkách alebo milenkách.
Veľa, veľa, veľa nadávok
Takmer v každej jednej snímke (s pár výnimkami) od Scorseseho je použité slovíčko fuck. V Mafiánoch boli všetky možné obdoby tohto slova použité presne 300-krát, v Kasíne o 5 rokov neskôr dokonca až 422-krát.
Na pomyselnom tróne v použití slova na F sedí (s výnimkou dokumentu Fuck (2005) a projektu venovanej tematike tohto slova s názvom Swearnet: The Movie (2014)) ďalší Scorseseho počin, konkrétne Vlk z Wall Street.
Autobiografia burzového makléra Jordana Belforta v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom drží rekord v počte vyrieknutých nadávok v jednom filme, pričom sa tento f-word meter zastavil na čísle 569, a tak bol na istý čas zapísaný aj do Guinessovej knihy rekordov.
Len pre vašu predstavu, 569 nadávok činí približne 3,16 nadávky na minútu. Dosť pôsobivé, no nie?
Láska k New Yorku
Rodisko tohto amerického režiséra preňho zostane až do smrti zrejme tým najobľúbenejším miestom na Zemi. Do najväčšieho mesta USA situoval až 11 svojich filmov a 2 seriály (Boardwalk Empire a Vinyl).
Jeho láska k Big Apple srší z väčšiny jeho diel. Viac si o Scorseseho láske k New Yorku môžete prečítať v našom článku o 15 najlepších filmoch z New Yorku.
Martin Scorsese definoval generáciu filmov 70., 80. a 90. rokov minulého storočia, a v tomto trende pokračuje aj v novom miléniu.
Podmanivé a strhujúce príbehy, temné prostredie newyorskej mafie, nadávky, drogy, Taliani a New York. Kombinácia všetkých spomínaných a ešte mnohých ďalších jednotiek povyšuje filmy Martina Scorseseho na umelecké diela.
Ak poznáte nejaké ďalšie postupy využívané autorom najlepších mafiánskych filmov, neváhajte sa s nami o ne podeliť. Ktorý film od Martina Scorseseho je váš najobľúbenejší?
