Pomocou matematických tabuliek, modelov a rôznych simulácií sa vedci pokúsili predvídať budúcnosť našej planéty. Nevyzerá to s nami veľmi ružovo.
Predstav si vzdialenú exoplanétu v ďalekom vesmíre. Astronómovia už teraz odhalili veľké množstvo planét, ktorým hovoria superzeme. Superzem je miesto vo vesmíre, ktoré má podľa dostupných pozorovateľných charakteristík ideálne podmienky pre život.
Hoci sa ani na jednej z nich doteraz živý organizmus nenašiel, vedci svoje hľadanie nevzdávajú. Celkom pravdepodobný je aj fakt, že na nich jestvoval život niekedy v minulosti, no z nejakej príčiny došlo k jeho vyhynutiu. Dokonca mohlo ísť aj o inteligentnú formu, akú poznáme u nás na Zemi.
Práve s touto teóriu pracovali odborníci z Rochesterskej univerzity v New Yorku. Vytvorili niekoľko simulácií a grafov, kde porovnávali vplyv vyspelej civilizácie na atmosféru a prírodu exoplanéty. Výsledok bol vždy rovnaký. V priaznivých podmienkach sa civilizácii darilo čoraz viac, a preto potrebovali aj väčšie množstvo surovín, ktoré im ich už nebola schopná poskytnúť.
Výskumníci ich nazvali exocivilizácie a hoci nie je isté, či niekedy nejaká taká jestvovala, vďaka simuláciam by sme sa mohli poučiť z ich chýb.
Scenáre, čo vytvárali, počítali s tým, že obyvatelia superzemí mali prístup ku dvom rôznym zdrojom energií. Jeden mal spôsobiť veľké znečistenie a druhý bol o niečo šetrnejší. Keď začala príroda planéty kolabovať, vedci rátali aj s možnosťou, že by jej obyvatelia prešli iba na šetrný spôsob vyrábania energie. Ani to by ich však nezachránilo.
Z výskumu vyplynulo, že inteligentné civilizácie podobné našej by čakali tri možné vývoje situácií.
Tým prvým je pomalé vyhynutie a následné znovuzrodenie. Keď počet obyvateľov na simulovaných planétach narastal, potrebovali neustále viacej zdrojov. Kvôli tomu, že prírodu využívali viac, než bola schopná zvládnuť, podmienky na život sa neustále zhoršovali. Nakoniec došlo k pomalému vymieraniu, viac ako 70 % populácie, kým sa situácia neupokojila a príroda sa neobnovila natoľko, že mohlo dôjsť k znovuzaľudňovaniu. Tento dej je podľa astronómov aj matematikov najpravdepodobnejší.
Druhý scenár nazvali "Hladké pristátie" a hoci pribúdajúce obyvateľstvo svoj svet zmenilo na nepoznanie, obaja došli ku vzájomnej harmónii a dokázali fungovať bez toho, aby radikálne poškodili prirodzené prostredie.
Tou najmenej pozitívnou budúcnosťou je celkový kolaps. V simuláciach nastal, keď sa exocivilizácia začala rozrastať absolútne nekontrolovateľne. Ich svet nebol schopný vysporiadať sa s rastúcim hladom po nových zdrojoch potravy a energie. Pomerne rýchlo tak došlo k veľkému zhoršeniu podmienok.
Najcitlivejšie planéty vedci naprogramovali tak, aby ich obyvatelia postupne prešli iba na obnoviteľné zdroje energií. Ani to však nedokázalo zabrániť kolapsu.
Civilizácie, ktoré prešli na ekologickejšie alternatívy, upadli a došlo k obrovskému vyhynutiu, no podobne ako pri druhom scenári, populácia sa potom postupne obnovila.
Vo verziách, kde obyvatelia neustále využívali iba prostrediu škodlivé zdroje, skolabovali takmer okamžite a nová civilizácia sa už viac nezrodila.
Kalkulácie spojili dáta z našej planéty s generickými fyzikálnymi a chemickými zákonmi v našom vesmíre.
Podľa týchto zistení to s nami nevyzerá veľmi pozitívne. Už teraz pociťujeme obrovské nepriaznivé dopady nášho nešetrného správania na Zem. Vždy sa môže stať, že sa nám podarí nájsť kompromis medzi rastúcim dopytom po prírodných zdrojoch a zdravím planéty, no bez hľadania alternatív to určite nebude možné.
Potom nás však čaká nezvratný osud vymretia väčšiny populácie. V takom prípade nám iba zostáva dúfať, že dôjde aspoň k jej čiastočnému obnoveniu.
