Na Balkáne ich žijú desaťtisíce. Sú pozostatkom osmanskej nadvlády a obývajú juh polostrova.
Ako je všeobecne známe, ako národ patríme k najpočetnejšej etnickej skupine na európskom kontinente. Naši dávni predkovia prišli na územie južne od Tatier od východu zo stepí približne z územia dnešnej Ukrajiny. Slovania sa počas sťahovania národov, kedy na etniká Európy tlačili kmene z ešte vzdialenejšieho východu, obsadili rozsiahle oblasti od Baltského až po Jadranské more. Ako stáročia ubiehali, došlo k najrôznejším udalostiam.
Jednou z nich bola invázia Turkov z Ázie, ktorí nielen zabrali územia na severe Afriky či Arabskom polostrove, ale prenikli aj na Balkán. Územia dnešných štátov ako Bulharsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina či Chorvátsko a ďalšie sa dostali pod vplyv červeného polmesiaca.
Bosniaci
Percentuálny podiel slovanských moslimov v Bosne a Hercegovine:
Poďme sa pozrieť sprvu na jeden z najkomplikovanejších štátov Balkánu. Je ním Bosna a Hercegovina. Rozlohu má približne ako Slovensko, žije v nej 3 500 000 ľudí. Čo však málo ľudí vie, je fakt, že krajina je delená na dva celky, a to na Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. Z toho vyplýva, že takmer polovicu obyvateľstva tvoria Srbi a Chorváti, zvyšok sú Bosniaci. A práve oni nás budú zaujímať.
Ide o Slovanov, konkrétne južných. Bosniaci hovoria bosniančinou, ktorá je podobná zvyšným južnoslovanským rečiam, avšak disponuje bohatšou zásobou slov pôvodom z turečtiny. Primárnym rozdielom je však ich náboženská príslušnosť. Bosniaci vyznávajú islam a sú teda takpovediac slovanskí moslimovia. Kde k nemu prišli?
Príčiny treba hľadať v dobách osmanskej invázie na Balkán. Keď Turci so svojimi vojskami dosiahli tamojší región, usadili sa v ňom na niekoľko dlhých dekád. A práve prítomnosť tureckého polmesiaca spôsobila, že väčšina obyvateľstva konvertovala na islam, pretože sa to jednoducho oplatilo, poprípade boli donútení a podobne. Nakoľko Turci tak skoro neodišli, orientálne náboženstvo sa hlboko zakorenilo do životov miestnych a udržali si ho dodnes.
Nie sú však extrémne ortodoxní vyznávači islamu ako napríklad v Saudskej Arábii. Ženy s hidžábom či inými kusmi oblečenia typického pre moslimský svet tu nájdete výnimočne, Bosniaci sa ani neštítia piť alkohol. V súčasnej dobe, sa aj v dôsledku kríženia rodín cez bosniacko-srbsko-chorvátsky a iný pôvod partnerov spôsobuje, že narastá počet ateistov, poprípade jeden z partnerov prekonvertuje na náboženstvo toho druhého.
Torbeši
Modrou sú zvýraznené oblasti, kde ich možno nájsť:
Nakoľko islamská tradícia je zakorenená v rámci Európy už stáročia najmä na Balkáne, turecký vplyv zanechal stopu aj na Macedóncoch. Macedónci, ktorí uznávajú Alaha, sa nazývajú ako Torbeši. Obývajú územia približne na hranici medzi Albánskom a Macedónskom, no nájsť ich možno aj neďaleko hlavného mesta. Z celkového počtu obyvateľov Macedónska, čo je 2 000 000 občanov, tvoria minoritu o počte 40 000 jednotlivcov.
Avšak ich počty klesajú vzhľadom k imigrácii. Utekajú totižto do vyspelejších krajín západného sveta, poprípade dochádza k tzv. albanizácii. Výnimkou nie je ani uzatváranie manželstiev s inými etnicitami Balkánu, čím dochádza k odchodu z krajiny, prechodu na iné náboženstvo a podobne. Tisíce ich žijú v zahraničí, no je ťažké robiť nejaké exaktné počty.
Pomáci
Mapa z 19. storočia. Pomáci, keď ich bolo ešte hojne, sú zobrazení hnedou farbou na východe:
Obdobnú minoritu slovanských moslimov možno nájsť aj v susednom Bulharsku, ktoré sa k Turecku nachádza ešte bližšie, ba je s ním v priamom hraničnom kontakte. Bulharsko tak disponuje približne 68 000 takýmito ľuďmi. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, ide o Slovanov s islamskou vierou, hoci Pomáci majú oveľa silnejšie väzby k Turecku. A práve tam ich je niekoľkonásobne viacej, vyše 350 000.
Pomáci majú s Turkami podobnú kultúru, veľa rodín je previazaných a tí, čo radšej odišli žiť do Turecka, sa priebehom času asimilujú, začnú rozprávať po turecky, akoby ani Bulharmi neboli. Ich domovom je primárne Východná Trácia zahŕňajúca malý európsky kus zeme patriacej Turecku.
Gorani
Gorani žijú v južnom cípe Kosova (4):
A na záver sa vráťme ešte do kontroverzného Kosova. Ešte pred jeho vznikom, keď Juhoslávia hraničila s Albánskom, na tamojšom rozmedzí žila ďalšia skupinka slovanských moslimov, tentokrát nazývaná aj ako Gorani. Ak by ste sa pýtali, aký je rozdiel medzi nimi a Torbešmi, skoro žiaden. Ide o takmer identické skupiny, líšia sa drobnými rozdielmi v nárečí a geografickej lokácii.
Aj príbeh Goranov je smutný, pretože sa postupne asimilujú a strácajú túto svoju jedinečné identitu. Buď sa hlásia za Macedóncov, Kosovčanov alebo Albáncov. V Kosove by ich malo byť okolo 10 000, Macedónsku 10 000, Srbsku 8 000 a v okolitých štátoch už len stovky.
Pre Torbešov, Pomákov a Goranov platí, že ich politickí predstavitelia považujú za rovnakú skupinu, len ich všade nazývajú podľa seba - Albánci, Macedónci, Turci a podobne. Ak ste sa z článku dozvedeli aspoň niečo nové, sme radi.
