Renesančný Woodstock aj opustené miesto duchov. 10 zaujímavostí o Košiciach, o ktorých si možno ani netušil

Košice ležia na východe Slovenska a vďaka svojmu obyvateľstvu im už dlhodobo patrí druhá priečka v rebríčku najväčších miest našej krajiny. Metropola východu v sebe ukrýva možno aj krajšie historické centrum ako samotná Bratislava, obrovské množstvo lákavých podnikov, barov, krčiem a reštaurácií, ale na svoje si prídu aj milovníci umenia či športu. Ak si ešte Košice nikdy nenavštívil, určite by si to mal v najbližšom období zmeniť. Nejdeme ťa však motivovať pomocou zoznamu miest, ktoré by si mal vidieť na vlastné oči.

Občas je efektívnejšie zamerať sa na zaujímavosti, či už zo súčasnosti alebo z minulosti. Košice držia viacero rekordov a prvenstiev na európskej aj svetovej úrovni a v histórii si prešli dlhou cestou, pričom ju poznačili aj svetoznáme mená. Nasledujúcich 10 zaujímavostí o našom klenote z východu si treba prečítať a porozmýšľať nad nimi vo chvíľach, keď sa budeš prechádzať malebnými košickými ulicami, na ktoré sú miestni obyvatelia tak hrdí.

Košický erb, ktorý nemá vo svete žiadnu konkurenciu

Aj keď by si sa na internete mohol dočítať, že košický erb je vôbec najstarším erbom v Európe, treba si tvrdenie objasniť. Nie je ani zďaleka najstarším erbom v Európe, pretože pochádza z roku 1369 a v tom čase už erby samozrejme existovali, ale jedno vzácne prvenstvo si drží aj tak. Kráľ Ľudovít I. Veľký mu ho udelil v spomínanom roku pomocou erbovej listiny, ktorej názov znie armáles, a práve udelenie oficiálnej listiny spravilo z Košíc prvú právnickú osobu v celej Európe s podobným osvedčením. Ľudovít I. Veľký udelením armálesu deklaroval dôležitosť Košíc ako centra kultúry, a tak sa miestni obyvatelia môžu dodnes tešiť z toho, že košický erb je jednoducho výnimočný.

Najväčšia zoo v strednej Európe a jedna z najväčších na svete

Košická zoologická záhrada nepatrí medzi najnavštevovanejšie na svete, ale aj tak je unikátna. Bez väčšej konkurencie si drží titul najväčšej zoologickej záhrady v strednej Európe a nestratila by sa ani medzi najväčšími zoologickými záhradami na svete. Nikdy nebola navrhovaná ako mestská zoologická záhrada, ktoré by si našiel v Prahe či Viedni, ale jej veľká rozloha bola prispôsobená najmä lokalite, kde je zoo umiestnená. Namiesto hustej prítomnosti menších klietok návštevníci prechádzajú pri rozľahlých výbehoch a zvieratá musia hľadať, pretože košická zoologická záhrada pripomína skôr prírodný park divých zvierat. Ak ťa teda mestské zoo už nebavia a v Európe si ich pochodil dostatočné množstvo, košická zoologická záhrada so svojimi zvieratami aj špecifickými klimatickými podmienkami určite ponúka zaujímavú a hlavne rozľahlú alternatívu.

Najstarší maratón v Európe, tretí najstarší na svete

Každoročne prichádzajú na štart Medzinárodného maratónu mieru do Košíc tisíce ľudí. Len malé množstvo z nich si však uvedomuje, že sa zúčastňujú udalosti, ktorá patrí do historických učebníc. Košický maratón vznikol už v roku 1924, kedy ešte tradícia maratónov nebola priveľmi rozšírená. Vďaka tomu dodnes drží titul najstaršieho maratónu v celej Európe, ale v celosvetovej mierke ho už dve mestá predbehli. Bostonský a Yonkerský maratón odštartovali už o čosi skôr, avšak nemohol by si sa ich zúčastniť na starom kontinente. Každoročne sa do Košíc na najstarší maratón celej Európy zbiehajú účastníci z desiatok krajín, pričom v posledných rokoch dominovali najmä bežci z exotickej Kene. Už prvú nedeľu v októbri si budeš môcť svoje fyzické limity otestovať aj ty, takže ak miluješ beh, Medzinárodný maratón mieru by si nemal vynechať.

Ulička, kde sa prenesieš desiatky rokov do minulosti

 Na obrázku nie je Ulička remesiel, ide len o ilustračné foto z mesta.

Pre bežného Košičana či východniara z okolia nejde o žiadnu novinku. Ulička remesiel v Košiciach však má svoje čaro a veľká časť Slovákov o nej nikdy nepočula. Hneď v historickom srdci Košíc sa ukrýva nenápadná a úzka ulička, kde by si nenašiel žiadne moderné značky, o čom svedčí už jej názov. Uličke dominujú práve remeslá a tradičné spôsoby výroby či spracovania potravín a oblečenia. Keby si mal chuť na tradičný čerstvý chlieb, stačí zájsť do miestnej pekárničky. Nápomocné by ti mohli byť aj bylinky od miestnej odborníčky, a teda bylinkárky, avšak nakupovať nemusíš len predmety, ktoré treba skonzumovať. Ak si chceš svoj dom skrášliť, pokojne sa zastav u stolára, kováča či hrnčiara a vráť sa pár desaťročí aj storočí do minulosti, kedy naši predkovia nepoznali modernú výrobu a museli sa spoliehať na svoje zručnosti.

Východnejšie by si už gotickú katedrálu nenašiel

Množstvo ľudí by ti zrejme povedalo, že Košice majú oveľa krajšie historické centrum ako Bratislava. Nemuseli by byť ďaleko od pravdy, pretože v samotnom srdci centra leží najväčší kostol na Slovensku. Samozrejme, každý Slovák zrejme Dóm svätej Alžbety pozná, keďže sa o ňom učíme na dejepise aj geografii, lenže o jeho nezvyčajnom titule si zrejme nikdy nepočul. Dóm bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, čo znamenalo, že sa nesie v štýle vrcholnej gotiky, a práve gotický štýl priniesol košickej dominante titul najvýchodnejšej gotickej katedrály v Európe. Gotika síce zasiahla aj východnejšie územie Európy, ale katedrálu v pravom slova zmysle by si v gotickom štýle už na východ od Košíc nenašiel. Mimochodom, ak si chceš dóm vychutnať z vnútra naplno, určite si vyhliadni koncert Štátnej filharmónie Košice, ktorý v útrobách dómu znie ako z rozprávky.

Pôžička Žigmunda Luxemburského, ktorá spišské mestá odtiahla do Poľska

Košice sa v histórii stali miestom, kde sa uskutočnilo množstvo významných udalostí a stretnutí. Na začiatku 15. storočia si v meste dohodli stretnutie aj dvaja mimoriadne mocní muži ovládajúci mohutnú časť strednej Európy. V Košiciach prebehlo stretnutie medzi uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským a poľským vládcom Vladislavom. Vzťahy medzi Poľskom a Uhorskom boli v tomto období napäté, a tak sa Žigmund aj s Vladislavom snažili spojenie vylepšovať, čo vyústilo aj do marcovej návštevy Košíc v roku 1412. Predchádzalo jej stretnutie na hrade Ľubovňa, pričom o zopár mesiacov neskôr v októbri už Žigmund dostal od Poľska sľúbenú pôžičku, ktorej súčasťou bol aj záloh spišských miest. Pôžička na boj proti Benátkam samozrejme nebola nikdy splatená, a tak sa časť nášho územia dostala na 360 rokov do poľského vlastníctva. Košice v diskusiách o pôžičke určite zohrávali dôležitú úlohu, pretože obaja panovníci už po stretnutí v metropole východu nemali veľa príležitostí na osobné stretnutie pred októbrom.

Naším hlavným mestom boli už aj Košice

Existuje množstvo hlasov, ktoré by chceli argumentovať, že práve Košice by mali byť hlavným mestom Slovenskej republiky. Pri pohľade na jednotlivé inštitúcie a spojenie so svetom by to zrejme v momentálnej situácii nedávalo zmysel, lenže Košice si už vo svojej histórii prešli aj obdobím, kedy hlavným mestom Slovenska boli. Prvýkrát dostali vzácnu reprezentatívnu funkciu aspoň na pár týždňov v roku 1918, aj keď nešlo o žiadne formálne hlavné mesto celistvého Československa. Od 11. decembra do 29. decembra 1918 boli Košice hlavným mestom Slovenskej ľudovej republiky, lenže nešlo o silnú iniciatívu Slovákov. Republika bola založená s pomocou Maďarskej národnej gardy a onedlho ju už anektovali československé vojská. V roku 1945 zase Edvard Beneš vymenoval z Košíc prvú povojnovú vládu, pretože československé územie bolo oslobodzované práve z východu. Vďaka tomu plnili Košice aspoň chvíľu funkciu hlavného mesta plného štátnych úradníkov aj prezidenta.

Renesančný Woodstock v košických uliciach

Festival Woodstock sa človeku na prvý pohľad nijak nespája s mestom Košice, ale historik Jozef Duchoň by protestoval. Pri opisovaní svadby Gabriela Bethlena z roku 1626 nešetril pompéznymi oslavnými slovami, pretože svadba určite nebola klasickou mestskou udalosťou. Sedmohradské knieža a človek, ktorý sa do histórie zapísal aj ako osobnosť rebelujúca proti habsburgovcom, si vystrojil svadbu pre 2000 hostí. Historici poukazujú na to, že sprievod nevesty obsahoval 250 ôsob, 340 koní a 39 kočov, pričom svadobčania oslavovali celý týždeň. Oslavovalo sa po celom centre Košíc a všade vyhrávala hudba, hodovalo sa a alkohol tiekol prúdom, čo si dnes ani nevieme predstaviť. Zažiť renesančný Woodstock musela byť poriadna divočina, ale v centre Košíc sa zrejme už nikdy nezopakuje.

Legendárny admirál Kutuzov si pred bojom s Napoleonom zamiloval aj Košice

Napoleonské vojny by sa pri opisovaní historického vývoja nezaobišli bez viacerých významných osobností. Jednou z nich bol aj Michail Illarionovič Kutuzov. Ruský vojvodca sa počas svojho života vyšvihol až na jedného z najuznávanejších vojenských veliteľov a viedol ruskú armádu do bojov s mnohými protivníkmi. Osobne sa zúčastnil aj na bitke pri Slavkove, kde Rusi aj Rakúšania utrpeli veľké straty, ale napokon svojich mužov postavil Napoleonovi a postupne sa šťastie začalo usmievať na Rusov. Málokto však tuší, že Kutuzov navštívil pred koncom napoleonských vojen aj Košice. Na prelome rokov 1805 a 1806 dostal šancu prespávať priamo v budove košickej radnice, čo o sebe nemohol povedať len tak hocikto. Košickú pohostinnosť si zamiloval natoľko, že o nej chcel vraj porozprávať aj samotnému cárovi, a ktovie, či už v Košiciach vtedy nevymýšľal stratégiu proti Napoleonovi.

Zaujímavejšie mesto duchov na Slovensku by si hľadal len ťažko

Kedysi patril medzi najväčšie mlyny v celej Európe, avšak dnes už dlhé roky chátrajú a vyhľadávajú ich len odvážlivci či bezdomovci. Samotné silo v priemyselnom areáli je mimoriadne vysoké a drží si titul najvyššej priemyselnej budovy v Košiciach, takže o výšku rozhodne nie je núdza. Opustený areál tvoria viaceré budovy, do ktorých by si nemal problém rýchlo vniknúť. Bývalý mlyn síce v súčasnosti priťahuje najmä ľudí bez domova, ale aj odvážlivci túžiaci po dobrodružstve v mieste duchov si prídu na svoje. Po zemi sa tam povaľujú prázdne obaly od múky či krupice, pretože práve tam prebiehala ich výroba, a po minuloročnom požiari zostala časť areálu poškodená, čo ešte pridáva na desivej atmosfére. Na návštevu bývalého mlynu treba samozrejme ísť len na vlastnú zodpovednosť, pretože človek vstupom do poškodených priestorov riskuje aj vlastné zdravie, ale podľa mnohých ľudí to stojí za zážitok.