Michal Repčák si splnil sen o návrate domov.
Na svoju rodnú hrudu by mal byť človek hrdý, nezabudnúť na ňu a po rokoch do nej opätovne investovať získané skúsenosti. Možno to znie ako klišé, ale Michal Repčák to považoval za svoje životné poslanie. Miloval život na Slovensku, ale viac ako desať rokov strávil v Spojenom kráľovstve, kde zažil raketovú kariéru. Predtým vďaka škole absolvoval stáž aj v Benátkach, ale vysokú školu už do svojich plánov nezahrnul, pretože mu na štúdium jednoducho nezostávalo dostatok času.
V Spojenom kráľovstve sa rýchlo udomácnil, po šiestich mesiacoch sa vypracoval na generálneho manažéra a získal si aj rešpekt miestnych obyvateľov, lenže v srdci mal vždy len Slovensko. Aj preto napokon odišiel naspäť a začal podnikať s luxusným penziónom Raimund, popri ktorom hostí vítajú aj zaujímavé vily. Michal podporuje miestnych farmárov, čo najviac potravín si zabezpečuje sám a chcel by, aby sa Slováci začali viac zaoberať tým, čo sa okolo nich deje.
Aký máš s odstupom času názor na štúdium? So školou si po dvoch rokoch prestal, ale pomohla ti posunúť sa v živote vpred alebo šlo len o stratu času?
Najviac mi určite dala stredná škola a stáže v zahraničí, ktoré mi umožnila hotelová akadémia absolvovať na školách vo Švajčiarsku a Benátkach. Vysokú školu som vnímal ako samozrejmé vyústenie ďalšieho dovzdelania, ale v tom istom období som už pracoval a nevedel som skĺbiť prácu a štúdium. Na druhej strane si myslím, že som urobil dobre a nemám nejaké ilúzie o našom školstve, je to bieda a zaspali sme poriadne.
Nemal si nikdy pocit, že pri svojom aktívnom životnom štýle strácaš roky z mladosti, ako často mnohí argumentujú? Nezaťažovalo ťa zarábanie peňazí a praxovanie v zahraničí príliš?
Určite je na tom niečo pravdy. Ja som mal plán, videl som to pred sebou a to ma ťahalo! Samozrejme, bez obety to nejde. Keď som začal robiť v zahraničí, tak mnoho našich ľudí si rýchlo zvyklo na životný štýl domácich a možno trochu pozabudli, že tu prišli zarobiť peniaze a ísť naspäť domov. Ja som od samého začiatku žil striedmo a veľkú väčšinu zárobku som si odkladal na svoj sen. Vnímal som to ako nutnosť, obetovať čas v prospech cieľa, ktorý som chcel dosiahnuť.
Keby si mal z každej krajiny, kde si kedy žil a pracoval, vybrať jedno najväčšie plus, ktoré by to bolo?
Anglicko má určite najviac ovplyvnilo! Ľudia sú čestní a vnímajú nás tam extrémne dobre. Vážia si nás, lebo vedia, že sme pre nich obrovský prínos. Ak by som nemohol žiť v našich krásnych Tatrách, tak by som žil s rodinou tam.
Na čo si si musel po príchode do Anglicka najdlhšie zvykať? Zvyky, tradície, ľudia či predmety z bežného života?
Počasie vie človeka dosť rozladiť. Chýbajú lesy a naša príroda. Vykompenzoval to perfektný prístup domácich ochotných pomôcť pri všetkom.
Aký bol tvoj najvtipnejší zážitok počas dekády práce v prestížnej anglickej firme?
Bol som lojálny a celý čas som pracoval pre jednu firmu, ktorú sme počas môjho pôsobenia v nej zveľadili a výrazne zväčšili. Po príchode nebola moja angličtina najlepšia a pri otázke od domácich "How are you?" som sa rozhovoril a až neskôr mi došlo, že to je len fráza a oni vlastne nepotrebujú počuť, ako sa naozaj mám.
Čo najviac rozhodlo o tom, že sa vrátiš na Slovensko?
Rozhodnutý som bol od samého začiatku, keď som zo Slovenska odchádzal. Vedel som, že nikde inde žiť nechcem. Samozrejme mi dlho trvalo, kým som prišiel naspäť, ale obaja s manželkou sme chceli naše deti vychovávať doma pri rodine. Môj prvý návrat bol po 6 rokoch, ale po 8 mesiacoch doma som sa vrátil späť, pretože mi nevyšiel jeden biznis a rodinu som nemohol nechať bez peňazí. Dlhý pobyt v zahraničí nás len utvrdil v tom, že doma je doma.
V Anglicku si to po pár mesiacoch dotiahol až na pozíciu generálneho manažéra. Vieš si predstaviť, že po takej krátke dobe zveríš svoje podnikanie do rúk cudzincovi momentálne ty?
Prístupom a dôverou som bol prekvapený. Vtedy som si to nevedel predstaviť, že ja by som sa takto zachoval v mojom podniku. Realita dnes na Slovensku vyzerá tak, že je veľmi ťažké zohnať kvalitných ľudí. Bez mojej rodiny by mi podniky vôbec nefungovali. Ale mám aj šťastie na ľudí, ktorí boli dlho v zahraničí a tiež sa rozhodli prísť domov, akosi sme sa našli a teraz pracujú pre mňa. Odpoveď na otázku znie, že asi áno, lebo aj podľa seba viem, že ak si cudzinec, tak cítiš väčšiu zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svoju krajinu, ktorú v konečnom dôsledku reprezentuješ.
Ako by si ohodnotil začiatok podnikania na Slovensku? Existuje medzi Anglickom a Slovenskom v tejto oblasti obrovská priepasť? Čo ti na slovenskej byrokracii prišlo ako najhlúpejšie, pri čom si sa musel chytiť za hlavu?
Každý si zo mňa zo začiatku uťahoval, že toto nie je Anglicko. Ja som samozrejme nemal žiadne ružové okuliare, ale snažil som sa to nejak začať. Zabil som asi 2 mesiace chodením po úradoch a vybavovaním potrebných povolení na všeličo. Chodenie po rôznych úradoch je nekonečné a veľa mladých ľudí určite odradí. Vláda dala plno peňazí na elektronizáciu verejnej správy, ale výsledok žiadny, tragédia.
V Anglicku som založil so spoločníčkou firmu na výrobu ginu Scout & Sage, ktorá funguje dodnes, všetko to išlo veľmi ľahko. Viete si predstaviť, že sa to rozhodnete robiť na Slovensku? Mám aj vinohrad vo Východoslovenskej vinohradníckej oblasti a bol som sa informovať, ako by som mohol páliť a vyrábať v malom množstve brandy a pálenky. Naše zákony sú šité len pre veľké likérky a veľkých producentov. V Anglicku sme si našli destiléra, ktorý pálil výhradne pre všetky sídla kráľovnej Alžbety. Vymysleli sme receptúru a on nám to vypálil. Kontrolné známky nám poslali, my sme ich len nalepili a bolo, mohli sme predávať. Fakt to išlo až podozrivo ľahko.
Čo sa týka kontrol, tak mal som možnosť absolvovať jednu v Anglicku a pár na Slovensku. Tam to berú skôr ako pomôcť, poradiť a urobiť to tak, aby predišli pokute. Keď to je totálne nevyhovujúce, určite sú prísni, ale u nás vás rovno penalizujú ihneď a za totálne hlúposti. Hovorím o hygiene, ktorá kontroluje prevádzky. Ja sa snažím v mojej reštaurácií používať potraviny, ktoré sú bio a hlavne z čo najbližšej vzdialenosti. Pečieme čerstvý chlieb a štrúdľu. Pstruhy máme z dediny a všetky mliečne výrobky z bio farmy z Važca.
Na Slovensku, ak máte všetky potraviny v reštaurácii mrazené a polotovary, tak vám dajú certifikát, že ste najhygienickejšia reštaurácia, ale keď máte čerstvé a domáce a lokálne potraviny, nijak to nevedia podporiť. Len od vás pýtajú od všetkého zbytočné papiere. Chýba väčšia podpora lokálnych malých pestovateľov a farmárov. Od producentov až po nás. A väčšia zhovievavosť od hygieny. V našom jedálnom lístku nenájdete žiadneho lososa. Väčšinou len potraviny, ktoré viete zohnať lokálne a sú tradičné pre náš región.
Zažil si počas svojho pôsobenia v zahraničí aj negatívne názory na Slovensko a Slovákov?
Určite nie, skôr naopak. Vždy, keď niekto počul o Slovensku, tak mi to prišli povedať a mali skôr pocit, že aha, ja poznám niekoho, kto je zo Slovenska. Väčšinou mi spomínali športovcov ako Škrtel, Cibulková. Mám kamaráta, ktorý uvádza šport na BBC, bol v Tatrách a vždy, keď sa náš športovec presadí, tak mi napíš.
Z čoho by sme si mali ako Slováci zobrať príklad v Anglicku a z čoho zase Angličania na Slovensku?
Je to asi klišé, ale vždy si myslím, že sme fakt pracovití a lojálni. V tom si určite od nás môžu brať príklad a my od nich zasa v tom, že sa treba viac zaujímať o to, čo je okolo nás. O veci verejné.
Akí najexotickejší hostia prichádzajú do tvojich penziónov?
Dnes nie je núdza o hostí z celej zemegule. Mali sme hostí z Číny, Kórey, Mongolska. Ale aj tak má najviac teší veľký počet našich domácich. Ľudia sa vracajú do Tatier a to nielen na sviatky, ale aj v bežné víkendy.
Ako podporuješ lokálnych slovenských výrobcov a slovenskú kultúru?
Ako som spomínal, snažíme sa čo najviac potravín kupovať lokálne a od malých domácich farmárov. Pár vecí si robíme aj sami ako džemy a bylinkové čaje, chlieb. Z vlastnej vinice a sadov máme zase jablká, orechy a samozrejme hrozno. Podporil som výstavbu pár sôch slovenských dejateľov a aj folklórny súbor, kde tancujú moje dcéry.
Stála investícia do turizmu na Slovensku za to alebo sa zárobok nedá porovnať so zárobkom v Anglicku?
Určite áno. Je to beh na dlhé trate, ale viem, že to má budúcnosť, na Slovensko chodí stále viac a viac turistov. Budem rád, keď to budú robiť viac ľudia, ktorí aj reálne robia v tomto odvetví, nie len takí, čo si kúpia hotel alebo reštauráciu a berú to len ako výnosný obchod. Pritom nemajú reálne skúsenosti, ako sa taká prevádzka riadi. Myslím, že tie zárobky sa pomaly vyrovnávajú, ale v Anglicku to je ešte o trochu lepšie. Keď som tam bol ja, tak to bolo o dosť výhodnejšie.
Máš dnes ešte nesplnený životný sen?
Vždy je niečo, čo by chcel človek ešte dosiahnuť. Ja som si veľa veci splnil, ale to neznamená, že už nemusím nič robiť. Je potrebné ďalej pracovať, starať sa a zveľaďovať. Keď môžete byť doma v Tatrách s rodinou a mať prácu, ktorá vás napĺňa a živí, to je sen!
Do čoho najradšej investuješ svoje zarobené peniaze?
Milujem knihy, mám veľkú knižnicu. Najviac literatúru faktu a knihy o víne.
Ktoré hlavné veci by sa na Slovensku mali zmeniť v nasledujúcich 10 rokoch, aby sa nám tu žilo lepšie?
Ľudia by sa mali viac zaujímať o veci okolo seba a nenadávať, ale aj niečo reálne urobiť preto, aby veci išli k lepšiemu. Hlavne ísť voliť a neveriť politikom, ktorí ponúkajú ľahké riešenia na všetko.
A kde vidíš seba a svoje podnikanie o spomínaných 10 rokov?
Udržateľnosť je veľmi dôležitá. Dúfam, že dokážeme napredovať, zároveň si udržiavať kvalitu a možno sa aj rozrastieme. Chcem aj pomôcť mojej škole, ktorá mi veľa veci dala a umožnila, snáď nám to vyjde...
Vraciaš sa do Anglicka často, udržiavaš si kontakty so starými známymi?
Áno, som v kontakte so známymi. Paradoxne viac chodia oni ako ja.
Aká bola tvoja reakcia na rozhodnutie Britov odísť z Európskej únie? Predsa len si tam žil až 10 rokov, nazbieral kamarátstva aj citové naviazanie.
Nemohol som tomu uveriť, ako sa rozhodli. Ja som si bol dokonca istý, že to dopadne opačne. Všetci kamaráti v Anglicku ma uisťovali, že chcú ostať, a preto som aj ja každému doma hovoril, že určite ostanú. Len nakoniec to dopadlo inak. Veľa ľudí nezdieľa názor odísť.
Čo odporúčaš mladým Slovákom, ktorí váhajú, či ísť na vysokú školu, alebo začať podnikať, alebo odísť do zahraničia? Akú radu by si dal sebe, keby si sa mohol s dnešnými skúsenosťami vrátiť do minulosti?
Retrospektívne si myslím, že som urobil dobre, aj keď rád by som si povedal, že som dokončil aj vysokoškolské vzdelanie. Na druhej strane, ak by som mal chodiť na nejakú z tých lacných vysokých škôl, ktorých je u nás neúrekom, tak potom je práca lepšia voľba. Určite je potrebné začať pracovať už počas strednej, tak sa vyprofilovať a nájsť si svoj smer. Je potrebné ísť do zahraničia a aj keď len obyčajnou prácou začať. Ale nezabudnúť na domov a po skúsenostiach v zahraničí sa vrátiť a zúročiť ich.
