Nie je potrebné robiť paniku, no je dobré vedieť, čo nás môže postihnúť už zajtra.
Zem je, žiaľ, jediná obývateľná planéta v našej slnečnej sústave, a preto by sme si ju mali vážiť a chrániť. Väčšina ľudí si žije svoj život bez ohľadu na budúcnosť planéty. V zákulisí našich životov sa však odohráva aj boj o našu Zem a hrozí jej hneď niekoľko katastrof. Dá sa im všetkým vyvarovať ?
Na začiatku si hneď môžeme katastrofy rozdeliť na tie, ktoré môžu spôsobiť ľudia a na tie, o ktoré sa postará príroda sama. Najpravdepodobnejší scenár pre koniec sveta, resp. rozsiahlej katastrofy je, že ju ľudstvo spôsobí samé. Jednou z možností je nukleárna vojna. Situácia medzi americkým prezidentom Trumpom a ruským prezidentom Putinom sa začala v posledných dňoch vyostrovať. Ani sa nenazdáme a môže nastať 3. svetová vojna.
Už dnes sa technológie zaoberajú umelou inteligenciou. Poznáme veľa filmov s touto tematikou, kde sa roboti alebo teda umelá inteligencia snažia prevziať vládu nad svetom. Možno by nešlo o ničiacu katastrofu, no znamenalo by to pre ľudskú rasu buď úplné vyhladenie, alebo by nás zostalo len veľmi málo a bez žiadnej moci. Medzi katastrofy spôsobené ľuďmi možno zaradiť aj globálne otepľovanie. Nadmerný nárast CO2 v našej atmosfére sa zaznamenáva od priemyselnej revolúcie.
CO2 sa rapídne zvyšuje hlavne kvôli emisiám produkovaných zo spaľovania fosílnych palív a emisiám z technologického výrobného procesu. Ľudstvo na tento problém už začalo reagovať alternatívnymi pohonmi, no adaptácia na čistú energiu potrvá ešte dlho kvôli vybudovaniu infraštruktúry na nabíjanie elektromobilov alebo vodíkových čerpacích staníc. Zatiaľ to vyzerá tak, že ešte máme čas, no globálne otepľovanie už začneme výraznejšie pociťovať aj toto leto či zimu. Aj keď už je v podstate neskoro, stále robíme málo pre záchranu planéty.
Príroda je stále mocnejší panovník Zeme a bez ohľadu na všetko dokáže spôsobiť rozsiahle škody na majetku, ale aj na životoch. Niekedy majetok vynechá a vie brať len životy. Ako príklad uvedieme takú čiernu smrť (mor). V 14. storočí pripravila o životy viac ako 25 miliónov ľudí v Európe. Hovorí sa tiež o kriticky rozšírených chrípkach, ale aj o HIV, ktoré trvá dokonca dodnes. Globálnu chorobu dokáže vytvoriť príroda, ale aj človek. Nie je teda vylúčené, že pandémia môže byť očakávaná v budúcnosti ako globálna katastrofa vzhľadom na dnešné rýchle cestovanie z jedného konca sveta na druhý.
Katastrofu môže spôsobiť napríklad aj dlho nečinný supervulkán. O jednom vieme. Volá sa Toba a nájdete ho v Indonézii na ostrove Sumatra. Vulkán sa nachádza v strede jazera Toba a pri možnej erupcii dokáže spôsobiť nielen vypustenie množstva kyseliny sírovej do stratosféry, ale aj tsunami. Vulkanické jazero sa totiž nachádza len 40 km od oceánu a jedna katastrofa by len spustila ďalšiu.
Zo Zeme sa presunieme do vesmíru, kde na nás číhajú ďalšie problémy. Naše Slnko nám dáva všetko potrebné pre život, no vie nám aj pekne skomplikovať život na planéte. Na mysli máme slnečné erupcie. Tie spôsobuje prehriatie slnečnej atmosféry a po následnom výbuchu vyvrhne veľkú časť hmoty spolu s nabitými časticami. Silný zásah slnečných častíc do nášho magnetického poľa vie vyvolať magnetickú búrku a tá môže narušiť fungovanie satelitov a tiež vyradiť GPS. Silný zásah by dokonca narušil rozvodnú sieť elektrickej energie a spôsobil výpadky elektriny pre celý svet.
Vo vesmíre sa nachádzajú voľne poletujúce telesá menších, ale aj masívnych rozmerov. Pokiaľ by sa naša Zem stretla s asteroidom rozmerov Európy, znamenalo by to pravdepodobne koniec sveta, aký poznáme. Po náraze by sa vytvoril obrovský kráter a spustilo sa zemetrasenie. Ak by asteroid dopadol do oceánu, tsunami je ďalší zo scenárov. Aj keď je šanca stretnutia asteroidu so Zemou naozaj malá, stať sa to môže. Ak by sme včas zaznamenali, že sa k nám rúti, možno by sme prišli na riešenie, ako sa stretnutiu vyhnúť.
Prírodným katastrofám sa predísť nedá, a preto by sme sa mali vyvarovať tým spôsobeným človekom. Planétu máme len jednu, a preto si ju vážme, aj keď Elon si už pre seba našiel riešenie. Kolonizáciu Marsu.
