Poznáme vychádzky vo Vysokých Tatrách či Slovenskom raji, no aj Bratislava a okolie stojí za to.
Bratislava, to nie je len historické centrum, Michalská brána, kaviarne a bary. Aj hlavné mesto je obkolesené krásnou prírodou. Leží na úpätí Malých Karpát, ktoré ponúkajú obrovské množstvo turistických možností ako aj prechádzok za kultúrou a históriou.
Turistická rozhľadňa na Kamzíku
Na Kamzíku nenájdeš už len Televíznu vežu, aj keď aj ona má svoju funkcionalistickú krásu. Drevená rozhľadňa pod kopcom ponúka jedinečný výhľad na Bratislavský hrad, vodné dielo Gabčíkovo, Dunaj, historické centrum a vôbec na tie najkrajšie miesta Bratislavy. Veža má výšku 15 metrov a dostaneš sa k nej z Koliby po modrej značke. Tá ťa zavedie priamo do lesa a keď prekročíš rampu, ktorá má za úlohu zabrániť autám dostať sa ďalej ako na parkovisko, uvidíš ceduľu, tá ťa nasmeruje priamo k vyhliadkovej veži.
Z Červeného mosta sa k rozhľadni dostaneš po červenej značke, zavedie ťa priamo na lúku, kde ťa už čaká sľubovaný výhľad. Z Koliby je veža vzdialená 1,2 km a z Partizánskej lúky (Červeného mosta) je to 1,6 km.
Ak ťa omrzí turistika a chceš sa osviežiť, na Kolibe nájdeš kopu stánkov, ktoré začínajú fungovať už v prvé jarné dni. Od 25. januára jazdí aj nová linka 144! Odvezie ťa z konečnej 203 priamo na križovatku k televíznemu vysielaču Kamzík. Na Kolibe je tiež bobová dráha, lezecké centrum a neďaleko aj lanovka, ktorá končí priamo na Železnej studničke.
Sandberg
Fascinujúce miesto, ktoré dokazuje, že aj na našom území bolo kedysi more. Je to ako piesočnatá pláž v strede mestských lesov, plná skamenelín viac ako 300 rôznych druhov od ulitníkov cez ježovky až po zuby žralokov, stavca veľryby či pozostatky korytnačiek. Lokalita bola vyhlásená za chránené nálezisko v roku 1964. Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla tu vznikla neskôr, až v roku 1995, s najvyšším stupňom ochrany. História Sandbergu siaha až do treťohorného mora (pred 160 - 180 miliónmi rokov).
Zámok Hof
Vďaka Mostu Slobody otvorenom v septembri 2012 je nám Rakúsko zase o čosi bližšie. Tvoja turistika nemusí končiť iba na Slovensku, vyber sa na prekrásny rakúsky zámok, iba pár kilometrov od hraníc. Pokojnou, rovnou cestou popri poliach sa dostaneš až k bráne 50 hektárovej barokovej záhrady.
V 12. a 13. storočí patril k zámku Eckartsau. V roku 1725 získal Hof aj s trhoviskom princ Eugen Savojský. Zámok nadobudol dnešnú podobu okolo roku 1770, kedy ho Mária Terézia dala nadstaviť, aby tak získala izby pre svoje služobníctvo.
Pravidelne sa tu konajú prehliadky záhrad aj interiéru. Zámok je dejiskom mnohých spoločenských a kultúrnych akcií. K zámku sa nemusíš dostať iba po vlastných, prevetraj bicykel a využi nenáročnú cyklotrasu popri rieke Morava.
Pajštún
Zrúcanina hradu z 13. storočia sa nachádza v obci Borinka, vzdialenej približne 25 km od Bratislavy. Z obce sa na hrad dostaneš za pol hodinku príjemnej prechádzky. Stačí, ak sa vyberieš po červenej značke od kostola v centre. Čaká ťa trošku strmejší výstup, no trasu určite zvládnu aj menej zdatní turisti. Môžeš vyskúšať aj žltú značku zo Stupavy, ktorá sa po prechádzke cez park napája na červenú, vedúcu k hradbám, no pôjdeš podstatne dlhšie.
Pajštún neslúži len na rekreáciu a pohodovú turistiku, miesto obľubujú aj horolezci, stalo sa akýmsi centrom horolezectva v okolí hlavného mesta. Krásna príroda, ktorá hrad obkolesuje, ponúka nielen unikátnu atmosféru, ale aj skvelé miesto na opekania a stanovanie.
Hrad je od obce vzdialený 1,5 km a týči sa vo výške 486 m.n.m.. Pajštún sa premenil na ruinu počas napoleonskej vojny v roku 1810, odvtedy zrekonštruovaný nebol. Pôvodne slúžil ako pohraničný hrad, ktorý strážil Uhorsko pred vpádom nepriateľských vojsk.
Červený kameň
Hrad Červený kameň nájdeš neďaleko mestečka Modra, asi 40 kilometrov od hlavného mesta. Jeho múry sa týčia nad obcou Častá a bol súčasťou pohraničných hradov, ktoré sa tiahli od Bratislavy až po Žilinu.
Na mieste Červeného kameňa stál do 16. storočia iný, kamenný hrad. V rokoch 1535 - 1557 tu augsburskí podnikatelia Fuggerovci vybudovali novú stavbu po obvode starého hradu. Honosným renesančným sídlom sa Červený kameň stal pod vlastníctvom Mikuláša Pálfiho, ktorý pevnosť dobudoval v roku 1588. Pálfiovci potom obývali hrad až do konca druhej svetovej vojny.
Výhodou je, že autom sa dá dostať až priamo k Červenému kameňu, no pokiaľ je pohyb to, po čom túžiš, určite to vyskúšaj pešo z Častej alebo z Píly. Z Častej ťa čaká príjemná 36 minútová prechádzka.
Horský park
Kam sa hrabe taký Central Park alebo Hyde Park. Áno, všetko sú to krásne miesta, ktoré ponúkajú zeleň a oddych priamo v centre mesta, no ide iba o umelo vytvorené zelené plochy obkolesené ruchom veľkomesta. Horský park je však úplne iný. Je to takmer nedotknutý kus prírody priamo v srdci Bratislavy.
Aj keď chodníky sú upravené, popretkávané množstvom mostíkov a všade nájdeš lavičky, na ktorých si môže človek odpočinúť, miesto stále viac pripomína les než umelú mestskú zeleň. V blízkosti Horského parku sa nachádzajú aj internáty, Slavín či Horáreň, pri ktorej je detské ihrisko a libresso s dobrou kávou a koláčmi.
Je to unikátny kus prírody priamo v centre Bratislavy. Park vznikol v roku 1868 z pôvodných dubových a bukových lesov, úpravou už jestvujúceho lesného prostredia.
Cez leto je Horský park dejiskom mnohých kultúrnych podujatí, nájdeš tu taktiež veľa možností na šport a cvičenie.
Železná studnička
Ďalší krásny kút Bratislavy, ktorý predstavuje ideálne spojenie medzi mestským parkom a lesom. Nachádza sa v mestskej časti Nové Mesto. Dostaneš sa sem MHD 212, 207 aj 211, ale aj autobusom 43.
Nájdeš tu Partizánsku lúku, kde na teba okrem športových aktivít ako je futbal, tenis, či stolný tenis čakajú aj stánky s občerstvením. Krásne rybníky vytvárajú priestor na romantickú idylku. Železná studnička je tiež vychyteným miestom na opekanie, kedže je tu k dispozícii veľké množstvo altánkov a predpripravených pahrieb.
Historický názov Železná studienka dostala lokalita ešte v 19. storočí, kedy tu objavili prameň železitej vody. Ferdinandove kúpele na mieste vznikli v roku 1828. Posledná rekonštrukcia kúpeľných domov sa uskutočnila v roku 1938, no v 60. rokoch už kúpele chátrali.
V súčasnosti je Železná studnička vyhľadávaným miestom na rekreáciu. Ústi sem mnoho turistických chodníkov, dostaneš sa napríklad na Kamzík, Kolibu či do Lamača. Z Koliby sem taktiež od roku 2005 premáva lanovka.
Lužné lesy a dunajské ramená
Kus prírody sa rozprestiera aj na najväčšom bratislavskom sídlisku Petržalka. Takmer nedotknuté lužné lesy ponúkajú ideálne miesto na relax a turistiku. Očarujúci ostrov Starý háj sa rozprestiera pri rieke Dunaj, vo východnej časti Petržalky a počas roka je väčšinou spojený s pevninou.
Platí tu 5. stupeň ochrany, pretože sa na mieste nachádzajú unikátne zvyšky pôvodného lužného lesa. Ostrov Starý háj je prístupný z Dolnozemskej cesty,ako i priamo zo susediacej cyklotrasy vedúcej po hrádzi popri Dunaji.
V Petržalke nájdeš aj Chorvátske rameno či veľký a malý Draždiak. Veľký Draždiak je počas horúcich letných dní skvelým prírodným kúpaliskom, priamo medzi panelákmi.
Šúr
Národná prírodná rezervácia Šúr patrí do obce Svätý Jur, vzdialenej iba niečo okolo 15 km od hlavného mesta. Je to zvláštny prales z obdobia štvrtohôr, ktorý je unikátny svojím vznikom aj lokalitou. Nachádza sa tu mokraď, v ktorej sa vyskytuje vzácna fauna aj flóra.
Šúr vznikal ako nepriechodný močiar, do ktorého stekala voda z Dunaja spolu so zeminou a štrkom z Malých Karpát. Táto lokalita bývala zatopená od Bratislavy až po Modru. V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, aby tak znížili jeho hladinu. V roku 1943 tu bol vykopaný druhý kanál vďaka, ktorému táto lokalita takmer úplne vyschla.
Šúr tvoril dôležitý zdroj pitnej vody. Miesto je pravdepodobne posledným a jediným zachovalým biotopom jelšového lesa tohto typu v Strednej Európe.
Hrad Devín
Zrúcanina gotického hradu sa nachádza v rovnomennej bratislavskej mestskej časti. Majestátne sa týči nad sútokom riek Dunaj a Morava. Hrad patrí spolu s tým Nitrianskym medzi najstaršie na Slovensku. Stavba si pamätá ešte aj pád Veľkomoravskej ríše, no prvá písomná zmienka o ňom sa datuje do roku 1254.
Pevnosť bola koncom 12. storočia a začiatkom 13. majetkom uhorskej koruny, podobne ako Červený kameň či Pajštún to bola pohraničná stavba, ktorá mala územie chrániť pred inváziou nepriateľských vojsk.
Neskôr sa hrad dostal do vlastníctva šľachtických rodov najmä z okolia Svätého Jura a Pezinka. V 16. storočí sa ocitol vo vlastníctve slávneho rodu Báthory, Štefan Báthory v ňom v roku 1530 zomrel. Po jeho smrti získala majetkové práva Alžbeta Báthoryová aj neskôr aj jej syn.
Až v 18. storočí prešiel Devín do vlastníctva rodiny Pálfiovcov. Hrad bol zničený, podobne ako Pajštún, napoleonskými vojskami v roku 1809.
Devín bol vyhlásený za kultúrnu historickú pamiatku 27. februára 1961. Vedie k nemu pekná cesta cez mestskú časť s bohatou históriou a osobitou architektúrou. Dostaneš sa sem aj bez auta a to linkou 29.
