Na vlastné oči sme mali možnosť vidieť stavbu, ktorá bude mátať laickú i odbornú verejnosť ešte veľmi dlhé roky.
Tajuplné miesta sa nachádzajú po celom svete. Ľudí lákali odjakživa a stali sa inšpiráciou pre desiatky povestí, legiend či príbehov. Naposledy sme riešili Archu zmluvy, kde sa dej situoval na Blízkom východe, a preto sa pre zmenu pozrime spätne do našich slovenských končín.
Áno, aj Slovensko má na „záhadologickom poli“ čo ponúknuť. Rozmýšľali sme, na čo sa pozrieme podrobnejšie. Voľba napokon padla na našu najväčšiu záhadu.
Cesta k starodávnemu miestu
Najväčšiu pravdepodobne aj preto, lebo o nej vieme veľmi málo. Pre zmenu sme sa vydali priamo do terénu. Objektom nášho záujmu sa stal Spečený val, resp. inokedy nazývaný aj ako Val obrov (oba pojmy označujú rovnaký objekt). Už len z názvu sa človek dozvie, o čo sa jedná. Ide o systém dlhočizného valu (poprípade viacerých) nachádzajúceho sa na území našej krajiny.
V súčasnej dobe sa bohužiaľ nezachoval vo svojej pôvodnej a neporušenej podobe, a preto sa dá vybrať už len k jednotlivým úsekom. My sme putovali do Orovnice, severne od Levíc.
Nakoľko sme chceli val vidieť na vlastné oči, museli sme sa vydať do hlbín miestneho lesa. Samozrejme, v regióne sme bez pomoci domácich obyvateľov len ťažko mohli hľadať neoznačený cieľ kdesi v horách.
A preto sme kontaktovali Gabrielu, miestnu farmárku, ktorá nám s lokalizáciou miesta ochotne pomohla. Avšak ak by ste sa val vydali hľadať v Pečeniciach, k dispozícii je aj informačná tabuľa.
Vydali sme sa po asfaltovej ceste pomedzi hustý porast a míňali sme jednu odbočku za druhou. Po chvíli sme sa dostali na čistinku, odkiaľ už boli badateľné rysy nášho objektu záujmu.
Naša pozícia, keď sme sa nachádzali kdesi pri vrchole miestneho kopca. Val sa nachádzal smerom z vrchola po menej strmej časti. Presne vyznačený je ďalej v článku:
Zloženie častí valu
Obrysy valu sú rozpoznateľné na prvý pohľad. Hľadiac smerom do stúpajúceho kopca sa pred nami objavili dva veľké násypy. Jeden z hliny/zeminy, druhý z obrovského množstva kameňov. Ich niekoľko stoviek metrov dlhý pás jasne dokazuje, že ich sem niekto musel doniesť a dať dokopy.
Vzhľadom k ich množstvu a váhe sa jednalo o pravdepodobne väčšiu skupinu ľudí či pracovníkov z dávnejších čias. Veľa z kameňov je guľovitého tvaru či bez ostrých hrán.
A práve kamene sú pre val veľmi špecifické. Po okolí ich sú tu doslova tony a tvoria líniu vyzerajúcu ako rozpadnutý a veľmi starý múr, čo zapadá do koncepcie celej lokality. Bežného laika, ako sme vyššie spomenuli, zaujme tvar kameňov.
Veľa z nich je guľovitého tvaru bez ostrých hrán. Spoločne tak na niekoľko stoviek metrov dlhom úseku tvoria jednu z dvoch línií valu. Orientované sú na východ.
Druhá línia pozostáva teda zo zeminy. Ide o 2 až 3 metrovú hrádzu. Nejde ju prehliadnuť a jednoznačne sa nejedná o svojvoľný výtvor matky prírody. Zemitý val sa nachádza smerom na západ.
Vzhľadom k veku stavby ju "chránia" stromy rastúce po jej celom úseku. Najväčším nepriateľom sú žiaľ ľudia. Nielen na nami navštívenom úseku, ale aj na ďalších val mizne. Negatívne na neho pôsobí poľnohospodárska činnosť či lesná ťažba a budovanie ciest krížom-krážom. Práve lesné cestičky na niekoľkých miestach val nenávratne poškodili. Ľudia sa cez neho jednoducho prekopali.
Nižšie vidno príklad likvidácie valu. Lesní či iní pracovníci sa ním jednoducho prekopú, čím ho drasticky ničia. Podobných úsekov je po Slovensku viacero:
Lepšia cesta ako na dedinách či mestách:
Lokalizácia celého objektu
Val sa tiahne od severu na juh. Logicky tak bránil (keďže opevnenie slúži na obranu) buď územie smerom na západ, alebo východ od neho. Vzhľadom na ráz krajiny a nižšie priloženej mapky z informačnej tabuli v obci Pečenice môžeme povedať, že val kopíruje tok rieky Hron. No ďalšie pozostatky možno nájsť aj východnejšie.
Určité jeho úseky je dnes možné pozorovať ešte aj z vtáčej perspektívy, najlepšie z lietadla (alebo aj balónu či hocičoho iného, čo vás vynesie do výšky). Pohľad zhora ponúka výskumníkom jedinečný prístup k prírodným reáliám okolia a veciam, ktoré by si, ak by stáli nohami na zemi, s najvyššou pravdepodobnosťou nevšimli.
Lokalizácia Valu obrov na území Slovenska, konkrétne v jeho západnej časti:
Svoj počiatok/koniec na našom území má cca pri ďalšom mystickom mieste, pri vrchu Sitno. Aj o ňom sa samozrejme dá napísať celý článok, no teraz je téma iná, a preto aspoň prikladáme časť dokumentu od skvelého historika Pavla Dvořáka. Val ide teda približne od Sitna smerom na juh, kde sa následne napája na sarmatské valy.
Pre lepšiu orientáciu, aby ste videli, ktorý konkrétny úsek valu sme navštívili:
Keď o ňom písali iní
Spomenutý val nie je žiadnou novinkou, o ktorej by sa vedelo len v období posledných rokov. Nakoľko existuje celé stáročia, tak aj po jeho zániku, resp. strate významu o neho "zakopávali" rôzne osoby. Jednou z nich bol aj Andrej Kmeť. Všestranný muž s najrôznejšími záujmami o ňom napísal text v diele s názvom Sitno a čo z neho vidieť.
Vďaka digitálnej knižnici, voľne dostupnej na internete pre všetkých, si môžeme podrobne prečítať jeho opis miesta. Ak by ste o jeho riadky mali záujem, klikajte sem.
Náš laický pohľad
Snažili sme sa tematiku o čosi zaktualizovať. Miesto sme osobne navštívili, aby sme sa na vlastné oči presvedčili o prítomných reáliách. Vo veci sme sa snažili osloviť aj odborníkov, konkrétne Archeologický ústav SAV a Historický ústav SAV. Žiaľ, boli sme presmerovaní na človeka, ktorý nám na naše otázky neodpovedal.
Vzhľadom k bohatosti slovenského územia na historické obdobia je veľkou škodou, že o Vale obrov nemáme aktuálne a podrobné informácie, ktoré by verejnosti i vedeckej obci priblížili zaujímavé a dôležité informácie. Kto ho teda postavil, prečo a na čo slúžil, pred kým mal brániť územie za ním a podobne.
Ak máte tip na podobnú zaujímavosť zo Slovenska, určite nám dajte vedieť.
