Je opradená povesťami a po dobytí Jeruzalema zmizla. Pokúšal sa ju nájsť kadekto, no doposiaľ neúspešne.
Náboženstvá vzbudzujú kontroverziu. Či už ide o kresťanstvo, islam a ďalšie. Ľudia sa dajú primárne rozdeliť do dvoch skupín. Na veriacich a neveriacich. Avšak, vierovyznanie by nemalo byť len o tom, či verím alebo neverím. Zaujímavé je najmä skúmanie, bádanie a snaha získať odpovede na rôzne otázky. Biblia, Korán či Tóra majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu, staroveké náboženské texty sú plné zaujímavých príbehov.
Samozrejme sa zameriame na kresťanstvo. Biblia, ako nás učili odmalička, sa delí na dve časti - Starý a Nový zákon. Prvý spomenutý hovorí o vzniku sveta a veciach s ním spojenými, druhý zasa o živote Ježiša Krista, dôležitej postavy viery. Historické texty v posvätných knihách však ukrývajú oveľa viac, než sa môže na prvý pohľad zdať.
Historický text ako základ
Pentateuch, resp. Tóra (poprípade 5 kníh Mojžišových) je pre historikov, nadšencov či milovníkov záhad dôležitá. Obsahuje spomenutých 5 kníh, menovite a chronologicky - Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium. Pre náš článok je dôležitá práve druhá kniha, teda Exodus. Okrem iného sa v nej uvádza aj nasledujúci odsek.
„A urobia Truhlu z akáciového dreva, dva a pol lakťa jej dĺžku a lakeť a pol jej šírku a lakeť a pol jej výšku. A potiahneš ju rýdzim zlatom. Máš ju potiahnuť zvnútra i zvonku a okolo nej urobíš zlatú obrubu. A odleješ pre ňu štyri zlaté kruhy a dáš ich nad jej štyri rohy, dva kruhy na jej jednej strane a dva kruhy na jej druhej strane. A z akáciového dreva urobíš tyče a potiahneš ich zlatom. A tyče prevlečieš cez kruhy po bokoch Truhly, aby si na nich nosil Truhlu. Tyče majú zostať v kruhoch Truhly. Nemajú sa odstraňovať z nej. A do Truhly uložíš svedectvo, ktoré ti dám.” - 2. kniha Mojžišova (25:1-40).
O akú truhlu sa jedná? Má aj lepšie rozpoznateľný názov - Archa zmluvy. Pokiaľ by ste sa pýtali, čo sú najdôležitejšie a najvzácnejšie náboženské predmety či objekty, jedným z nich je práve ona. Práve text v knihe Exodus je tým jediným, čo o nej vieme. Veriac tak starovekým textom, s najvyššou pravdepodobnosťou Archa zmluvy skutočne existovala. Do povedomia sa širokej verejnosti okrem iného dostala aj vďaka skvelému filmu Indiana Jones - Dobyvatelia stratenej archy.
Ako Archa zmluvy vyzerala?
Primárne je potrebné vychádzať z historického textu. Základom je fakt, že bola vyhotovená z akáciového dreva, ktoré je trvácne, nerozpadne sa po pár týždňoch a v minulosti ho ľudia používali aj na stavbu lodí. Aby toho nebolo málo, jej tvorcovia ju zvonka i zvnútra vyobkladali zlatom. A keďže ide o archu, našiel sa tu priestor na uloženie vzácnych predmetov. A tým boli práve dosky s Desatorom či Áronova palica.
Umelecká predstava archy aj so spôsobom, ako sa prevážala z miesta na miesto:
Desatoro by malo byť priemernému Slovákovi dobre známe. Ide o 10 Božích prikázaní, ktoré dal Židom práve Boh prostredníctvom Mojžiša na hore Sinaj. Dodnes nemáme na 100 % potvrdené, o aký vrch sa v súčasnom svete jedná, no buď by malo ísť o Džabal Músá v Egypte alebo Džabal al-Lúz v Saudskej Arábii. Pravdepodobnejšia je podľa mnohých však druhá lokalita. Či ide o pravdu, sa však tak skoro asi nedozvieme, ak vôbec niekedy.
Putovanie vzácnej relikvie
Spojená je predovšetkým s úpornou cestou Izraelitov/Židov. Príbeh o ich putovaní je pomerne známy. Nakoľko na území Egypta toto etnikum pôsobilo ako otrocká sila, bolo otázkou času, kedy sa masa ľudí pustí do pohybu. Presne tak sa aj udialo a dav na čele s Mojžišom sa vydal na cestu do zasľúbenej zeme, teda do Kanaánu. V súčasnosti ide o územie reprezentované štátmi Izrael a Jordánsko. Cesta mala trvať 40 rokov.
Počas nej sa, ako sme už vyššie spomínali, Mojžiš s ľudom zastavil pri hore Sinaj, kde sa "stretol" s Bohom a dostal inštrukcie na vyhotovenie Archy zmluvy. Následne ju ľud so sebou bral a držal sa jej počas cesty ďalej. Nesmierne si ju vážili a počas zastávok vôkol nej vždy vztýčili stan a vytvorili akúsi mobilnú svätyňu. Archa im podľa Biblie počas cesty výrazne pomáhala. Napríklad keď už sa blížili ku Kanaánu, museli prekročiť rieku Jordán. Práve ona sa pred archou rozostúpila a mohli prejsť na druhý breh, do cieľa.
Približný náčrt putovania relikvie územím dnešného Izraela a Jordánska:
O čosi neskôr sa Izraeliti pokúsili dobyť Jericho. Podľa náboženských textov Izraeliti začali obkľučovať mesto zvonka, pred jeho hradbami. Pochodovali okolo neho s kňazmi a hlavne s Archou zmluvy. Za sedem dní urobili sedem okruhov okolo hradieb a následne zahučali na šofary (židovské trúbky zo zvieracích rohov) a zakričali. Hradby padli, mesto bolo dobyté.
Neskôr sa Izraeliti rozhodli archu zobrať do boja proti Filištíncom. Avšak boli porazení a vyše 30 000 mužov zahynulo. Ako bonus, Archu zmluvy dostali do rúk protivníci. Držali ju po dobu siedmich mesiacov, no napáchala im viacej škody ako úžitku. Podľa historických zápisov kvôli nej zomierali ľudia (keď sa na ňu pozreli bližšie, poprípade dotkli), rozšíril sa mor, mestá trpeli. Filištínci sa archy priam báli, a preto sa ju rozhodli poslať naspäť Izraelitom. Pomerne nevídaný krok. Archa opäť putovala, až sa ocitla v meste Kiriath-Jearim, odkiaľ následne nabrala kurz do Jeruzalema.
Jedno z viacerých umeleckých vyobrazení bitky o Jericho, pri ktorom zohrala dôležitú úlohu práve Archa zmluvy:
Do kontaktu sa s ňou dostal kráľ Dávid a po ňom známy panovník Šalamún. Bavíme sa približne o 10. storočí pred Kristom. Ten dal vybudovať Šalamúnov chrám (niekedy označovaný aj ako Jeruzalemský chrám). Po 7 rokoch budovania konečne stál a obsahoval vo svojich útrobách aj svätyňu svätýň. Práve tam bola umiestnená Archa zmluvy. V 8. storočí pred Kristom dochádza k babylonskému zajatiu a dobytiu Jeruzalema. Čo sa presne v danom období stalo s archou, nevedno presne. Bola ukrytá? Odniesli ju útočníci preč? Zničili ju? Tu sa jej cesta historickými textami končí.
