Jedna z najbeštiálnejších masových vrážd v histórii USA.
V nasledujúcom článku si povieme niečo o Richardovi Franklinovi Speckovi, jeho živote, dolapení a brutálnom čine, ktorý otriasol celým Chicagom.
Píše sa 14. júl 1966 a investigatívnemu novinárovi Joeovi Cummingsovi z WCLF volá vystrašený policajt: „Rýchlo, som na 2319 East na 100. ulici. Potrebujem pomoc!" Reportér je asi blok ďaleko. Nezaváha a rýchlo obráti vozidlo. Za dve minúty je na mieste. Keď dorazí reportér na miesto určenia, vidí pred domom rozrušeného mladíka v policajnej uniforme. Okamžite je mu jasné, že zohnať informácie nebude jednoduché, a preto sa rozhodne vstúpiť na miesto činu sám. Akonáhle otvorí dvere, vidí na rozhraní haly mladé dievča, zrejme dobodané. Okolo nej je kaluž krvi. Na prvý pohľad je mŕtva už nejakú dobu. Reportér obráti oči na policajta. Ten len mlčky ukáže na druhé poschodie. Reportér opatrne obíde mŕtvolu a zamieri na schodisko. Chvíľu zaváha, no odrazu ho do nosa udrie charakteristický zápach ľudskej krvi - zápach smrti.
Váhavo pokračuje ďalej. Pohlaď do prvej izby mu zvýši hladinu adrenalínu. Tri znetvorené ženské telá rôzne pohádzané po izbe, plno krvi. Reportér je profesionál. Vie, že nemôže dovnútra, a tak si cez dvere urobí hrubý náčrtok miesta činu. Obíde všetky miestnosti a skíc do zápisníka pribúda. Je už skoro hotový, keď započuje sirény prichádzajúcich policajných áut. Nahliadne ešte rýchlo do kúpeľne, kde ho však čaká výjav, ktorý sa mu vryje do pamäti do konca života.
Ďalšie zmasakrované telo, tentokrát však brutálne znásilnené s dosekanými genitáliami. Reportéra okamžite napne, rýchlo vybehne z domu a začne nekontrolovane zvracať. Od svojho policajného zdroja zároveň zisťuje, že vraždu ôsmich dievčat niekto videl a prežil. Prekvapený Cummings sa pozviecha a zamieri k vedľajšej budove. Hľadanú obeť nájde v druhej miestnosti, kde doktor práve dáva drobnému ázijskému dievčaťu injekciu. Jediný preživší svedok stále vzlyká a je v šoku, keď zaregistruje prítomnosť ďalšieho muža, dostane hysterický záchvat a schová sa za doktorov chrbát.
Joe Cummings pochopí závažný stav pacientky, od doktora si vypýta len jej meno a pokojne odchádza do auta, pričom sa rádiom okamžite spojí s redakciou: „Osem študentiek, zdravotných sestričiek zavraždených na internáte patriacom nemocnici v južnom Chicagu! Chcem to do poobedných správ! Rozumiete?" zdôrazňuje reportér. Ako si pripravuje prvé skripty blížiaceho sa vysielania, niekto prudko zaťuká na okno.
Frank Flanngan, veliteľ mestského oddelenia vrážd, ho vyzve, aby vystúpil z vozidla, pričom mu vysvetľuje, aby vo vysielaní nehovoril podrobnosti o prípade. Vyšetrovateľ sa pozná s Cummingsom cez 10 rokov, a tak nie je dôvod chodiť okolo horúcej kaše. „Nikto okrem vraha nebude poznať podrobnosti a taktiež nie je potrebné ľudí strašiť," vysvetľuje Flanngan policajnú stratégiu.
Chytiť vraha nerobí chicagskej polícii veľké problémy, i napriek tomu sa všetko skoro pokazí. Poručík Emili Giese učiní s pomocou preživšej Corazon Amuraovej predbežný popis vraha. Dievča ho upozorní na jeho divný prízvuk. Po analýze všetkých stôp rozhodne daktyloskopia. Policajti nájdu niekoľko zreteľných mužských odtlačkov, dve dokonca ešte krvavé. Seržant Hugh Granahan prinesie šéfom kópie z počítaču a zároveň nahlas cituje z papiera: „Richard Franklin Speck, narodený 6.12.1941, niekoľkokrát trestaný." Popis a obrázok vraha zverejnenia všetky médiá. Letáky visia na každom rohu, v každom bare, v každom hoteli. Ochotní študenti ich roznášajú po obchodoch a školách. Páchateľ nemá žiadnu šancu.
Medzitým sa ide Speck ubytovať pod falošným menom do hotelu Star na Západnej Medison 617. Je mu jasné, že ho recepčný spoznal, ale už sa mu utekať nechce. Zatvorí za sebou dvere a pokúsi sa v hotelovej kúpeľni o samovraždu - podreže si žily. Zamestnanci hotela privolajú záchranku a Speck je prijatý 17. júla o 0:30 na chirurgickom oddelení Cook County Hospital. Keď sa po úspešnej operácii preberie z narkózy, stoja u jeho lôžka dvaja policajti. Už 72 hodín po beštiálnej masovej vražde. Zatýkajúcu formulku už Speck počul toľkokrát, že sa nad tým všetkým len pousmeje.
Kto je vlastne Richard Franklin Speck? Narodil sa v obci Kirkwood, deväť kilometrov juhozápadne od Monmouth, v štáte Illinois. V šiestich rokoch príde o otca a od tej doby to s ním ide dole vodou. Od 12 rokov pravidelne popíja alkoholické nápoje a jeho vrstovníci potvrdzujú, že by nebolo dňa, kedy „nebol pod parou". Alkoholik a drobný zločinec má 25 rokov a už 20 záznamov v registri trestov. Na predlaktí ma vytetované „Zrodený pre peklo!". Je nezamestnaný, väčšinou sa fláka po meste alebo sedí v cele predbežného zadržania. V opitosti pobodá cudzieho muža v bare, vykráda obchody, keď získa miesto vodiča kamiónu, stačí za týždeň trikrát nabúrať. V jeho papieroch je poznámka: „Ide o neprispôsobivého človeka, ktorý nie je schopný zaradiť sa do bežného života."
V noci 13. júla po tom, čo popíja alkohol v niekoľkých pochybných chicagských baroch, vyrazí k internátu sestričiek, ktoré študujú pri nemocnici v južnom Chicagu. Všetky dievčatá patria k výborným študentkám a na svoje povolanie sa tešia. Osud má s nimi však iné plány. Keď Speck pred polnocou zazvoní pri vchode domu číslo 2319, otvorí mu nič netušiace dievča v domnení, že sa vracajú jej tri kamarátky. V prítmí uvidí muža, ktorý má v jednej ruke pištoľ a v druhej nôž. Dievča sa strašne vystraší a celé zmeravie. Muž pomaly nohou zatvorí dvere a zavlečie dievča do izby k jej kamarátkam. V izbe sú ďalšie dve dievčatá, ktoré začnú kričať a snažia sa utiecť.
Krik privolá ďalšie spolubývajúce. Speck má čo robiť, aby dievčatá spacifikoval. Nešetrí ranami, vyhráža sa streľbou, pričom sa snaží dievčatá spútať. Počas tohto zmätku, kriku, plaču a snahy o útek sa podarí jednej z dievčat, Corazon Amuraovej, schovať pod posteľ. V chaose a asi i dielom nadbytočného alkoholu unikne násilníkovej pozornosti. Dievča je tak celú dobu svedkom vraždenia a masakrovania svojich kamarátok. Priamo brutálne vraždy nevidí, ale veľmi dobre počuje nárek a prosíkanie zabíjaných žien. Desať dní nie je schopná ucelenej výpovede. Je hospitalizovaná, pričom sa ocitne v starostlivosti tých najlepších psychiatrov. Policajti sa musia pri výsluchoch obrniť trpezlivosťou. Tá však nakoniec prinesie sľubované výsledky.
Dňa 3. apríla 1967 dlho očakávaný proces začne. Celých 75 minút popisuje asistent štátneho žalobcu William Martin, ako Speck vraždil dievčatá jednu po druhej. Nie všetci prítomní sú schopní jeho rozpravu zniesť. Vyvrcholením je svedectvo Corazon Amuraovej. „Obávam sa, že táto súdna sieň vo svojej histórii nepočula niečo tak odporného, zvrhlého a trestuhodného." Zhodnotí vrahove činy sudca Herbert Paschen.
V prvom rade sa Speck snaží zviazať tri filipínske študentky - Valentinu Pasionovú, Merlitu Gargullovú a Corazon Amaruovú. Súčasne sa pokúša rovnakým spôsobom zvládnuť vo vedľajšej miestnosti Pamelu Wilkeningovú, Ninu Schmealeovovú a Pat Matusekovú. Práve vtedy sa podarí Corazon skryť pod posteľ. Ďalšie obete - Suzanne Farrisovú, Mary Ann Jordanovú a Gloriu Davyvovú už zvládne ľahko. Jednu po druhej dievčatá odvliekol do iných izieb, kde ich pobodá alebo uškrtí. Poslednú obeť Gloriu Davyovovú najprv znásilní, uškrtí a zohyzdí. Cora vždy vidí iba nohy svojich spolubývajúcich. „Všetky som počula nariekať a prosiť o milosť," spomína s plačom Corazon. V súdnej sieni nie je jediného človeka, ktorý by nesúhlasil s vyneseným trestu smrti. V pondelok 28. júla 1971 však Najvyšší súd Spojených štátov rozsudok smrti zruší. Nový súd tak rozhodne inak: 400 – 1200 rokov bez možnosti prepustenia.
Richard Speck zomrel vo štvrtok 5. decembra 1991, presne deň pred svojou päťdesiatkou. Tri dni predtým je hospitalizovaný v nemocnici Silver Cross v Joliet (60 km od Chicaga) pod falošným menom (Elzbeezer Masa), pričom sa sťažoval na bolesti v hrudníku. „V časných ranných hodinách dostal silný infarkt a srdce to nevydržalo," povedal neskôr riaditeľ nemocnice.
Po vrahovej smrti urobil patológ chicagského Ústavu neurochirurgie, doktor Jan Edward Leestma, pitvu vrahovho mozgu a objavil zvláštne abnormality. "Dve oblasti, tam, kde sa nachádza pamäť a tam, kde vznikajú silné emočné reakcie, ako napríklad hnev, sú prepojené. Akoby obe oblasti splývali," píše vo svojej správe. Nález potvrdzuje i doktor John Hughes, dlhoročný riaditeľ kliniky pre epilepsiu z Illinoiskej lekárskej univerzity: „Za celú svoju prax som sa s ničím podobným nestretol. Nedivme sa preto jeho asociálnemu správaniu." To sa samozrejme ťažko vysvetľuje pozostalým. Speckovo telo je spopolnené a rozhodené na neznámom mieste.
V máji 1996, pät rokov po vrahovej smrti, sa dostala do rúk Billa Curtisa, zamestnanca televíznej stanice CBS v Chicagu, zvláštna kazeta. Po jej zhliadnutí sa mu, podľa jeho slov, urobilo zle a musel ísť zvracať na toaletu. Na pornosnímku sa v celej kráse predvádza nahý Richard Speck. Ukazuje svoje ženské prsia, ktoré mu pravdepodobne vyrástli po požití nejakého hormónu. Speck sa na kazete venuje nechutným sexuálnym hrám s čiernym milencom. Do kamery potom posiela správu: „Mám sa tu ako na zámku! V živote som si takto nežil!"
Vyjadruje sa i k vraždám, ktoré spáchal: „Pre tie dievčatá to proste bola zlá noc. Nič viac, nič menej." Popisuje i samotný skutok: „Nemyslite si, že uškrtiť niekoho je jednoduchá vec. To nie je ako v televízii. Trvá to cez tri minúty a pekne si zamakáte," smeje sa do kamery. Kazeta vzbudila obrovskú nevoľu medzi obyvateľmi mesta i celých USA. „To nie je žiadna spravodlivosť, vraždia a žijú si lepšie ako na slobode," nadáva John Schmale, brat jednej zo zavraždených. Richard Speck tak znova nezostal svojmu tetovaniu nič dlžný - naozaj sa narodil pre peklo.
