Vedeli ste o tomto úspešnom Čechovi, ktorý hral v hollywoodskych hitoch 20. storočia?
Jiří Wachsmann – tak znelo pôvodné meno českého herca, ktorý je známejší ako Jiří Voskovec. Ak vám stále nie je jasné, o kom je reč, ide o rodáka z mestečka Sázava v Stredočeskom kraji, ktorý to dotiahol až do hollywoodskeho filmu. Poďme na to ale poporiadku.
Nestále priezvisko a začiatky s Janom Werichom
Jiří sa narodil 19. júna 1905 ako jedno z 3 detí matke Jiřine a Vilémovi Wachsmannovým. Pôvodne znelo meno rodiny Vaksman, ale po tom, čo sa rodina vrátila do Čiech (vtedy súčasť Rakúsko-Uhorska), bolo zrejme rozumnejšie zvoliť nemeckejšiu alternatívu, a z Vaksmana sa stal Wachsmann.
Poslednú zmenu presadil Vilém, Jiřího otec, ktorý bol legionárom z prvej svetovej vojny a zároveň aj veľkým nacionalistom, a tak sa rozhodol sebe aj celej rodine opäť zmeniť priezvisko. Z nemecky znejúceho Wachsmann sa stala česká verzia, a teda Voskovec (nem. wachs – vosk, pozn. red.).
Štúdium pre Jiřího začalo na Reálnom gymnázium na Křemencovej ulici v Prahe. Tam sa bližšie spoznal so svojím kamarátom a budúcim kolegom, Janom Werichom (Císařův pekař - Pekařův císař). Jeho stará mama z matkinej strany pochádzala z Francúzska, a práve tam putovali ďalšie kroky tohto talentovaného mladíka.
Voskovec tu získal štipendium na Carnotovom lýceu v Dijon, kde si popri štúdiu našiel čas na návštevu rôznych cirkusov a divadiel. Môžeme hádať, že približne v tomto období sa Jiří začal pohrávať s myšlienkou kariéry umelca.
Po návrate do Československa sa spolu s Janom Werichom stali členmi Osvobozeného divadla, čo bolo avantgardné divadlo s hrami plnými spoločenskej a politickej satiry.
Hereckého debutu sa Voskovec dočkal o rok neskôr, a teda v roku 1927 v hre "Vest Pocket Revue" podľa Werichovej poviedky. Ďalších 11 rokov dvojica známa ako V+W písala, produkovala a zároveň aj hrala 26 rôznych hier v Osvobozenom divadle. Okrem toho sa títo partneri – komici podieľali svojou účasťou v rôznych českých komédiách, ako Peníze nebo život (1932) alebo Hej-rup! (1934).
Emigrácia do USA a väzenie kvôli špionáži
Vystúpenia oboch pánov boli výrazne protifašistické, a tak v roku 1938, ešte pred obsadením Československa, boli nútení divadlo zavrieť. Začiatkom roka 1939 sa Voskovec aj Werich rozhodli emigrovať do Pennsylvánie v Spojených štátoch amerických.
Naspäť do Československej republiky sa vrátili až po vojne – Werich v roku 1945, Voskovec o rok neskôr kvôli rozvodovému konaniu s jeho prvou žennou, Francúzkou Madeleine.
Počas ich pôsobenia v zámorí sa tu obaja stihli bok po boku presadiť. Premiéru si spolu odbili v hre Heavy Barbara, po ktorej nasledovalo dielo The Ass and the Shadow, všetko pod strechou divadelnej spoločnosti Cleveland Play House.
Počas vojny toto umelecké duo ďalej tvorilo na území USA, čoho výsledkom bol program v rádiu s názvom Voice of America. Debut si pripísali aj na vychýrenom Broadwayi v divadelnej hre The Tempest v roku 1945. Jan Werich si zachoval celé svoje meno, Jiřímu však Američania začali hovoriť vlastnou obdobou jeho mena, a teda George Voskovec. Spočiatku bolo jeho priezvisko komolené, keďže Američania ho vyslovovali ako "Voskovek".
Do Prahy sa Jiří spolu so svojou novou manželkou Anne Gerlette vrátil v štyridsiatom šiestom. Chvíľu pracoval v Stavovskom divadle a s Janom Werichom sa snažili obnoviť aj Osvobozené divadlo, žiaľ, neúspešne. V krajine vtedy vládli socialisti, a tým sa tvorba partnerov V+W nepáčila. Jiří Voskovec sa tak rozhodol v roku 1948 emigrovať aj druhýkrát, opäť do USA.
Český herec má na konte pútavý životopis, o čom svedčí aj jeho pôsobenie v Paríži počas cesty do Ameriky. V hlavnom meste Francúzska najprv pracoval ako filmový expert pre UNESCO, a onedlho tu spolu so svojou druhou ženou Anne založil Americké divadlo v Paríži, kde sa chopil úlohy producenta a režiséra.
Pred návratom do štátov v roku 1950 bol Voskovec zadržaný na letisku, odkiaľ bol odvedený na Ellis Island a nútený zostať tu 11 mesiacov za ostnatým drôtom.
Všetko kvôli podozreniu zo špionáže, respektíve náklonnosti komunistickej strane. Werich sa medzičasom stal riaditeľom Pražského divadla ABC. Po prepustení sa Voskovec usadil v New Yorku, v roku 1955 dokonca získal štátne občianstvo.
Pravidelne začal vystupovať na Broadwayi a v menších divadlách, kde sa prezentoval v hrách, ako napríklad The Love of Four Colonels, The Seagull, Festival či Uncle Vanya. George Voskovec sa predstavil na londýnskych divadelných doskách v inscenácii Denník Anny Frankovej, kde stvárnil Anninho otca, Otta Franka.
V divadelnom herectve ďalej pokračoval na Broadwayi, napríklad v Shakespearovom Hamletovi či v hre Caesar and Cleopatra, kde stvárnil Cézara. Trikrát dokonca stvárnil Alberta Einsteina v televíznej hre Dr. Einstein pred obedom.
Filmy a kariéra "amerického" herca
Vo filmoch sa vo väčšej miere začal objavovať od oku 1952, prevažne ako herec vo vedľajších úlohách. Prichádzajú snímky Affair in Trinidad (1952), The Iron Mistress (1952) či sci-fi The 27th Day (1957).
Rok 1957 je pre Voskovca pravdepodobne najpamätnejším. Jiří dostal ponuku zahrať si vo filme legendárneho režiséra Sidneyho Lumeta (Serpico, Network, Dog Day Afternoon). Išlo o rolu jedného z 12 porotcov v kultovom filme 12 rozhnevaných mužov, kde si zahral spolu s majstrom hereckého oboru, Henrym Fondom.
Snímka hovorí o 12-člennej, čisto mužskej súdnej porote rozhodujúcej o vine alebo nevine mladého chlapca, ktorý údajne zavraždil vlastného otca. Na začiatku hlasuje 11 porotcov za odsúdenie na smrť, no posledný – dvanásty – sa im vzoprie.
Ostatných porotcov prinúti si postupne prejsť celý prípad ešte raz, a my sa pomaly dostávame k ohromnej pointe, akú so sebou príbeh nesie. Heslo „nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá" platí vo filme 12 rozhnevaných mužov niekoľkonásobne.
Snímka bola nominovaná na 3 Oscarov, 4 Zlaté glóbusy a rôzne iné ocenenia, ako BAFTA či Zlatý medveď z Berlinale. Celkovo sa táto krimi dráma v svetových rebríčkoch pravidelne radí na popredné miesta ako jeden z najlepších filmov vôbec.
Voskovec odvtedy hral vo veľkých hollywoodskych trhákoch, medzi ktoré patria napríklad western The Bravados (1958) v hlavnej úlohe s Gregorym Peckom či dráma BUtterfield 8 (1960) so zvodnou Elizabeth Taylor.
V roku 1965 sa objavil v thrilleri The Spy Who Came in from the Cold po boku hereckej ikony Richarda Burtona (Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, Kam orly nelietajú). O 3 roky neskôr si zahral v ďalšom podarenom projekte, tentokrát išlo o mysteriózny thriller Bostonský škrtič (1968), kde si ústredné postavy strihli Tony Curtis a Henry Fonda.
Voskovec bol všestranne nadaným umelcom, čo dokazoval po celý svoj život. Okrem kariéry herca či režiséra tak bol aj skladateľom a textárom vyše 300 rôznych populárnych piesní.
S Janom Werichom sa po svojej druhej emigrácii stretol Jiří niekoľkokrát. Dobrými kamarátmi zostali navždy, pravidelne si dopisovali až do Werichovej smrti v roku 1980.
Problémový súkromný život
Jiří Voskovec popri svojej práci, ktorá mu bola záľubou, viedol aj búrlivý súkromný život. Dokopy bol ženatý trikrát – prvýkrát s Francúzkou Madelaine Main, s tou sa však rozviedol rok pred svojím návratom do Čiech v roku 1946.
Voskovcovou druhou ženou bola americká divadelná herečka z Broadwaya, Anne Gerlette. Vzťah s ňou však začal ešte počas Jiřího pobytu v USA, teda v dobe, kedy bol stále ženatý s Madelaine. Český herec si touto komplikovanou situáciou privodil psychické problémy a musel tak navštevovať terapeuta.
Druhé manželstvo mu síce prinieslo 2 adoptované dcéry, no skončilo sa smrťou jeho manželky v roku 1958. Poslednou životnou láskou multitalentovaného Jiřího bola spisovateľka Christine McKeown. Tá stála po jeho boku až do Voskovcovej smrti. Herec sa do Prahy nikdy nevrátil.
Voskovec sa ešte stihol objaviť vo filmoch The Iceman Cometh (1973) a romantickej dráme Somewhere in Time (1980), s takými hereckými esami, ako Christopher Plummer či Christopher Reeve. Posledným filmom bol pre Jiřího western Barbarosa (1982), vydaný rok po hercovej smrti.
Posledný rok života prežil v slnečnej Kalifornii, kde podstúpil liečbu rakoviny pľúc. Smrť kamaráta Jana Wericha v roku 1980 niesol ťažko. Voskovec vtedy povedal: „Jan zemřel a velká část mě zemřela s ním. Bylo by to břemeno k neutáhnutí, vláčet s sebou vlastní částečnou mrtvolu. Ten kus mě, který s Janem zemřel, je vyvážený kusem Jana, které ve mně dále žije. Alespoň na tu chvíli, co tu budu.“
Legenda menom Jiří Voskovec zomrela len o 8 mesiacov neskôr, presne 1. júla 1981 v mestečku Pear Blossom v Kalifornii. Jeho pozostatky sú uložené na Olšanskom cinotríne v Prahe. Voskovec bol jedným z najúspešnejších českých hercov, ktorým sa úspešne podarilo presadiť vo filmovom raji, Hollywoode.
