Opustila nás skutočná legenda.
Ľudí včera ráno zarmútili smutné správy o tom, že od nás odišiel jeden z najvýznamnejších vedcov vôbec. Nezabudnuteľný Stephen Hawking bol jednou z ikon modernej vedy a aj napriek ťažkej chorobe, s ktorou dokázal bojovať dekády, sa stihol pričiniť o niekoľko úžasných vedeckých objavov a teórií.
V hĺbke duše však ostával skromným milovníkom sarkazmu a ostrého humoru, vďaka čomu si zahral aj v Star Treku alebo v Teórii veľkého tresku. Inteligentný vedec od nás odišiel vo veku 76 rokov, poďme si tak spomienky naňho osviežiť niekoľkými faktami.
Žiaden školský zázrak
Keď mal 9 rokov, jeho známky patrili medzi najhoršie v triede. Neskôr trošku popracoval a vytiahol sa na priemer, no aj tak nešlo o žiadny zázrak. Mnohých géniov akoby zlé známky v škole spájali. Tak či onak, jeho školské výsledky neboli práve oslňujúce, no Hawking sa vždy zaujímal o to, ako veci fungujú. Od malička rozoberal hodiny či rádiá a aj keď uznal, že sa mu nikdy nedarilo zložiť ich späť, vždy sa naučil niečo nové.
Génius na skúškach
Najväčší problém s Hawkingovými známkami bol ten, že ho otec chcel poslať na Oxford. Jeho okolie vždy vedelo, že pred nimi stojí budúci génius, aj keď to nedokazoval v školských laviciach. Zaplatiť si školné skrátka nebolo možné, a tak sa museli spoľahnúť na štipendium, ktorého zisk vyžadoval ešte lepšie výsledky. Hawking sa však všetko naučil od A po Z a nakoniec ho na Oxford prijali. Získal titul v prírodných vedách.
Športový duch
Stephen Hawking nikdy nebol atletickej postavy, preto ťa možno prekvapí jeho pôsobenie v športovom tíme. Počas štúdia na Oxforde sa totiž stal členom veslárskeho tímu univerzity. Telesnou silou síce neoplýval, no bol ľahký a malý, čo sa hodilo. Nepatril medzi skupinu, ktorá vesluje, no ako coxswain sa staral o smer a rýchlosť lode, pričom držal celý tím pokope.
Hrozná choroba
Ako 21-ročný však Hawking začal mať problémy s ovládaním vlastného tela a stal sa trošku nemotorným. Všimla si to však až jeho rodina, ktorú navštívil cez vianočné prázdniny. Rodičia ho donútili navštíviť doktora a po dvoch týždňoch testovania bola jasná diagnóza. Amyotrofická laterálna skleróza, známa ako ALS alebo Lou Gehrigova choroba. Ničí a degeneruje neuróny v mozgu i mieche. Postihnutý tak stráca kontrolu nad vlastným telom. Najprv sa vyskytujú tiky, potom celé telo ochabne. Lekári dávali Hawkingovi päť rokov života.
Svet sa hneď zdal krajším
Prirodzenou reakciou Hawkinga bolo zúfalstvo a uvažovanie nad tým, prečo práve on. V nemocnici však videl umierajúceho chlapca s leukémiou a uvedomil si, že existujú ľudia, ktorí sú na tom výrazne horšie. Ešte pred návštevou doktora sa však zúčastnil novoročnej párty, kde stretol svoju budúcu manželku, Jane Wildovú. Zaľúbila sa doňho kvôli jeho jedinečnému zmyslu pre humor a nezávislej osobnosti.
Vesmír bez hraníc
Stephen Hawking sa však medzičasom zapísal na Cambridge, kde získal doktorát v kozmológii. Na Cambridge sa však aktívne začal venovať aj vlastnému výskumu a svet o ňom prvýkrát počul vďaka jeho teórii o nekonečnom vesmíre z roku 1983, ktorú publikoval ako 41-ročný. Spolu s Jimom Hartlom prekopali koncepty kvantovej mechaniky, spojili ich s Einsteinovým ponímaním relativity a ukázali, že vesmír je rozširujúci sa priestor, ktorý nemá hranice.
Dlhoveký boj
To ti však možno nesedí, veď mal umrieť po piatich rokoch, aspoň podľa lekárov. Nuž, nie je veľmi jasné, prečo tomu bolo tak, ale skleróza postupovala len veľmi pomaly. Doktori sa nevedia zhodnúť na dôvodoch, no možno je to preto, že sa voči nej začalo bojovať včas. Tak či onak, Hawking nie je jediným prípadom, ktorý s ALS dokázal žiť dlhé a strastiplné desaťročia.
Život plný omylov
Samozrejme, Hawking je právom považovaný za génia, no aj tí najlepší z nás sa raz za čas mýlia. Mnohí jeho kolegovia a známi si dodnes robia srandu zo stávky, ktorú Hawking prehral v roku 2004. Uzavretá pritom bola ešte v roku 1997 s jedným jeho priateľským vedeckým kolegom. Ten si myslel, že čierna diera je v skutočnosti naozaj čierna, pretože pohlcuje energiu naokolo, vrátane svetla. Stephen Hawking však nesúhlasil a tvrdil, že ani zďaleka nie sú čierne, práve naopak, vyžarujú hromady energie. Roky výskumov ukázali, že geniálny vedec nemal pravdu.
Bez najvyššej pocty
Hawkingovi bolo za jeho život udelených naozaj gigantické množstvo všemožných ocenení a pôct. V roku 1974 bol uvedený do Kráľovskej spoločnosti, prestížneho združenia britských vedcov. Pápež Pavol VI. mu udelil cenu Piusa XI. za vedecké úspechy, získal tiež Cenu Alberta Einsteina či Hughesovu medailu. Univerzity mu udelili viac než dvanásť čestných titulov a v roku 2009 ho dokonca americký prezident ocenil najväčším možným ocenením pre bežných ľudí, Prezidentskou medailou slobody. Už v roku 1979 mal Hawking hlboké základy v akademickom svete, no paradoxne, najvyššej pocty, Nobelovej ceny, sa mu nikdy nedostalo. No možno čoskoro.
Odvážny vizionár
Stephen Hawking bol vždy tým človekom, ktorý stál na strane pravdy a správnosti. Ľudí mnohokrát varoval pred globálnym otepľovaním a sám tvrdil, že našou najväčšou hrozbou je vlastná hlúposť. Nikdy sa nebál vysloviť odvážny názor a sám sa považoval za priemernú bytosť, spolu s ostatnými ľuďmi na svete. Na priemernej planéte, v priemernej galaxii.
"Sme len pokročilý druh opíc na maličkej planéte pri veľmi priemernej hviezde. Ale rozumieme vesmíru. To nás robí výnimočnými."
†
