Jednoduchá detská hra v sebe ukrýva ďaleko viac, ako by ste čakali.
Ste dvaja a neviete sa na niečom zhodnúť. Poviete si – nech za vás rozhodne náhoda. V podstate spravodlivé riešenie. Náhoda nikomu nenadržiava, raz ukáže na jedného, raz na druhého. Prehovoriť môže skrz ťahanie zápaliek či hodenie mincou. Alebo si zahráte hru kameň-papier-nožnice. Zdanlivo sú aj pri tejto možnosti šance 50:50. Avšak tu už môže svoje hrať aj psychológia alebo taktika. Ako to? Čítajte ďalej.
Táto hra je azda známa po celom svete a pozostáva z troch symbolov. Každý zo súperov musí v tom istom momente jeden z nich ukázať rukou. Buď jeden z nich vyhrá, alebo nastane remíza a hra sa opakuje, kým nie je jasný víťaz a porazený. Kto koho poráža a ako sa symboly znázorňujú, vám isto vysvetľovať netreba. Aký je ale pôvod tejto hry?
Vymysleli ju pred stáročiami Číňania. V ich pôvodnej verzii sa síce používajú tri odlišné symboly, no princíp je rovnaký. Z Číny sa hra neskôr „doviezla“ do Japonska, kde sa časom stala veľmi populárna.
V krajine vychádzajúceho slnka sa najstaršia verzia tejto hry volá „mushi-ken“ a ako tri symboly sa v nej používajú žaba, slimák, had. V druhej japonskej verzii zvanej „kitsune-ken“ sa symboly ukazujú nezvyčajne – oboma rukami. Trojica, ktorá si meria sily v tomto boji, je nadprirodzená líška, starosta (hlava obce) a lovec. Aj v Japonsku ale poznajú verziu s kameňom, papierom a nožnicami – jan-ken-pon.
Japonská hra mushi-ken. Žaba (v strede) vyhrá nad slimákom (naľavo) a ten víťazí nad hadom (napravo).
Pravdepodobne to bola jednoduchosť týchto troch elementov, ktorá spôsobila, že práve táto verzia sa rozšírila po celom svete. Koncom 20. rokov a začiatkom tých 30. sa hra dostala z Japonska cez Britániu a Francúzsko až do USA.
Aj dnes existujú po svete viaceré variácie tejto hry. V Malajzii proti sebe bojuje vták, voda a kameň. Momentálne sa však jednou z najmodernejších verzií nepochybne stala tá, ktorú preslávil seriál Teória veľkého tresku, kde sa k tradičným trom elementom pridali ďalšie dva – Spock a jašter. Dá sa povedať, že pokiaľ bude počet elementov nepárny, môže ich byť hocikoľko a hra bude spravodlivá.
Dnes je táto hra populárnejšia, ako by ste si možno vedeli predstaviť. Existujú dokonca celé turnaje v hraní kameň-papier-nožnice. A existujú dokonca rôzne stratégie. Súpera možno zneistiť (vyrieknutím jedného symbolu a ukázaním iného) alebo skúsiť z neho prečítať, aký symbol najbližšie zvolí. Schválne si to môžete niekedy skúsiť, zahrať si viacerí medzi sebou na viac kôl a možno budete prekvapení, že z domnele rovnakej šance na výhru dokáže niekto vyťažiť viac.
Popularitu podčiarkuje aj to, že boli dokonca naprogramované najrôznejšie algoritmy, ktoré detailne skúmajú hru hráčov a vedia tak zvýšiť úspešnosť presného tipu, aký symbol hráč kedy zvolí. A nebolo by to Japonsko, aby sa tam nevyvinula (už v roku 2012) robotická ruka len na účel tejto hry. Jej úspešnosť výhry je ťažko uveriteľných 100%.
Aby sme tu nezabudli zmieniť aj vyššie spomenuté turnaje, najznámejší organizovala v rokoch 2002-2009 spoločnosť World Rock Paper Scissors Society. Účastnili sa ho krajiny zo všetkých kútov sveta, peňažné ceny za výhry vôbec neboli malé a každoročne lákala táto udalosť pozornosť médií. V Londýne sa britský turnaj v hre kameň-papier-nožnice koná stále, naposledy bol v novembri 2017.
Turnaj v Spojenom Kráľovstve.
A o akých dôležitých veciach môže táto hra rozhodovať? Môže to byť šport, kde si volíte stranu alebo si ako prvý vyberáte hráča do tímu a tak ďalej... V jednom prípade však dve firmy (Chriestie‘s International a Sotheby’s Holdings) súperili na ostrie nožníc – o zbierku obrazov v hodnote 20 miliónov dolárov. Keďže sa hlavný predstaviteľ tohto šokujúceho rozhodnutia (Takashi Hashiyama) nevedel medzi nimi spravodlivo rozhodnúť, o budúcom držiteľovi obrazov sa rozhodlo vskutku absurdne – nemilosrdne rozhodli nožnice...
Pre nás sa ale najzaujímavejší príklad „využitia“ tejto hry ukrýva v samotnej prírode. Viete si predstaviť, že túto hru používa nejaký živočíšny druh? Existuje druh gekona (Uta stansburiana), ktorý na takomto princípe bojuje o svoju šancu u samičky. Sú tri rôzne „stratégie“, ktoré pri tom využívajú. Druh samcov s oranžovým krkom je vo výhode nad druhom s krkom modrým, ale tiež v nevýhode voči druhu so žltým krkom. Ako ste si isto správne domysleli, gekon s modrým krkom je vo výhode nad gekonom s krkom žltým. A všetky tri tieto stratégie sú dokonca evolučne rovnako stabilné. Aj príroda sa rada zahrá :)
BONUS:
Taký Andrej Bičan sa v tejto hre vyžíva. A môžete si všimnúť jeho psychologickú taktiku :)
