Ľudia sú predisponovaní veriť skôr zlým správam ako tým dobrým.
Aj keď veľa ľudí volá po skoncovaní alebo aspoň eliminovaní negatívnych správ plných nešťastí, krvi či násilia, vedci zistili, že náš mozog, zjednodušene povedané, vlastne chce také informácie spracúvať, a to oveľa intenzívnejšie ako dobré správy. Vyplýva to z výskumu spoločnosti Ipsos-Mori.
Ako informovalo BBC, tento výskum preukázal, že ľudské vnímanie sveta je väčšinou v rozpore s realitou, a teda výrazne negatívnejšie. Ľudia dokonca neveria alebo aspoň neberú vážne pozitívne správy, napríklad o tom, že podarilo znížiť počet vrážd v rôznych krajinách. Lenže médiá, ktoré podávajú negatívne správy na dennom poriadku, sú v tom v skutočnosti skoro nevinne.
Výskumníci totiž zistili, že za negatívne myšlienky i intenzívne spracúvanie zlých správ môže jednoducho fakt, že sme geneticky predisponovaní veriť skôr zlým správam ako tým dobrým. Naše mozgy skrátka negatívne správy spracúvajú iným spôsobom ako tie pozitívne.
Na toto zistenie prišiel istý neurológom pokusom, keď ľuďom ukazoval obrázky, ktoré očividne pôsobia pozitívne i negatívne. Popritom meral elektrickú aktivitu mozgu, pričom sa jasne preukázalo, že na negatívne obrazy reagujeme omnoho silnejšie.
BBC pripomína, že vina za pocity skľúčenosti a skleslosti býva často pripisovaná hlavne médiám. Názor, že vlastne informujú len o tom, čo ľudí naozaj zaujíma, tak nemusí byť celkom „od veci“. Ľudia si totiž myslia, že svet je aj tak zlý, ešte skôr, ako sa dočítajú alebo dozvedia negatívne správy. A tak tieto správy vlastne len potvrdzujú to, čo sme už aj tak naprogramovaní si myslieť. Pri tom treba zájsť do dávnej minulosti, precitlivenosť na negatívne veci mala totiž v rámci evolúcie dôležitú funkciu.
Pri tom, kto intenzívnejšie a citlivejšie reagoval na možné nebezpečenstvo, sa totiž dalo očakávať, že bude žiť dlhšie. Opatrnosť, strach a očakávanie toho zlého tak boli kľúčom k šanci prežiť.
