Páči sa nielen nám, ale aj cudzincom po celom svete. A my sa im ani nečudujeme.
Už ako malí sme sa učili, že každý štát sveta má svoje symboly. Vedeli by ste ich vymenovať aj teraz? Veríme, že áno. U nás sú oficiálnymi štátmi symbolmi znak, vlajka, hymna a pečať. Reprezentujú nás všade, na medzinárodných stretnutiach (či už politických alebo športových udalostiach), badáme ich v rôznorodých inštitúciách, v školách, budovách a tak ďalej. Zabudnime však teraz na všakovaké trikolóry, ale zamerajme sa na hudobnú stránku. Štátne hymny majú určité čaro. Primárne ich ale treba chápať predovšetkým ako symboly, nie popové srandy na bežné počúvanie. Za textami i hudbou sa častokrát skrývajú silné príbehy. Niektoré z nich sme spomínali v predchádzajúcich článkoch, v prvom i druhom.
V našom skromnom hlasovaní jednoznačne vyhrala pieseň Nad Tatrou sa blýska, a preto sa s odstupom času pozrieme na jej minulosť. Presuňme sa mysľou do 19. storočia. Pomerne búrlivá storočnica je známa predovšetkým vďaka revolučným rokom 1848/1849. Takzvané meruôsme roky spôsobili zjednotenie Talianska i Nemecka, no nesmieme vynechať ani všadeprítomné revolúcie. Štartérmi nepokojov boli najmä dve udalosti - Veľká francúzska revolúcia a dôsledky Viedenského kongresu (usporiadanie kontinentu po Napoleonovi). Opäť, okolie necháme na pokoji a nakukneme do Rakúsko-Uhorska, teda k nám.
Ešte pred nepokojmi - Maďarom sa nepozdával primát Viedne, a preto sa začali objavovať nacionalistické myšlienky. Dochádza k neslávnej maďarizácii, teda snahe vytvoriť z Uhorska krajinu, kde má hlavné slovo Maďar. Naši predkovia sa pomaďarčovali ťažšie, ako sa očakávalo a na odpor sa dokonca postavila aj naša inteligencia. Keďže našou hlavnou témou je hymna, narážame tak na Ľudovíta Štúra. Jedna z najznámejších postáva našich dejín má "toho na rováši" veľa. Nakoľko bol veľmi aktívny, jeho činnosť si našla veľa odporcov. Istý čas pôsobil na Evanjelickom lýceu v Bratislave ako zástupca profesora Juraja Palkoviča, bývalého poslanca uhorského snemu.
V samom závere roku 1843 (31.12.) však došlo k momentu, kedy bol Ľudovít Štúr zo svojej pozície odvolaný. Po protestoch i dlhých uvažovaniach čo a ako ďalej sa jeho študenti, ktorí ho obdivovali, ocitli v nešťastnej situácii. 22 študentov (+-dvaja ďalší) sa rozhodlo protestne odísť preč. Za svoju cieľovú destináciu si zvolili ďalekú Levoču na Spiši. Vyrazili v marci 1844. Podporil ich aj Ján Francisci. Ako tak putovali slovenskou krajinou (ale stále Uhorskom), v skupine sa nachádzal aj Janko Matúška. Ten započul chytľavú melódiu slovenskej ľudovej piesne s názvom Kopala studienku. Vytvoril k nej text, ktorého prvotnú verziu zaznamenal Viliam Pauliny-Tóth. Mala názvy ako Prešporskí Slováci, budoucí Levočané alebo Ponad Tatrou blýska. Vypočuť si ju môžete na nasledujúcom videu.
Kopala studienku:
Pieseň Kopala studienku si na internetoch chceli privlastniť nielen Maďari, ale aj Poliaci. Začnime južnými susedmi. Ak by ste sa problematikou zaoberali dlhšie, tak by ste pravdepodobne našli určitú podobnosť medzi spomenutou slovenskou piesňou a maďarskou s názvom Azt mondják. Za jej vznikom stojí slávny maďarský skladateľ Béla Bartók. Tu stačí iba poznamenať, že išlo o etnomuzikológa a veľmi prínosného človeka zbierajúceho desiatky piesní od Slovákov, Rumunov, Ukrajincov a ďalších. Azt mondják zložil v roku 1908 a je úplne jasné, že Kopala studienku má oveľa starší slovanský pôvod. A ešte Poliaci. Uvádzajú, že originálnou piesňou je zasa Idzie Janko lasem. Veľká podobnosť, nepochybne, no nakoľko melódia má starý slovanský pôvod, je hlúpe si ju pinkať medzi Poliakmi, Goralmi či Slovákmi. Veď Gorali žijú aj u nás i v Poľsku. Sme jedna rodina.
Maďarská verzia:
Poľská/goralská verzia:
Na záver ešte pekné ďalšie zaujímavé verzie. Prvou je ukážka, ako nám hymnu zahrali v Írsku (od 0:55):
Veľmi slušná verzia z majstrovstiev Európy vo futbale 2016. Často badať komentáre, že cudzinci ju práve v danej verzii počuli prvýkrát a zapáčila sa im tak, že si ju dohľadali na YouTube:
Hokejová klasika:
Jedna z Afriky:
Momentálne najkrajšia inštrumentálna verzia:
Od srdca:
