Turizmofóbia je v oblasti Katalánska najvážnejším problémom.
Barcelona. Druhé najväčšie mesto v Španielsku, hlavné mesto Katalánska a obľúbená destinácia pre cestovateľov nie len z Európy. Posledný z týchto bodov však už nemusí dlho platiť. Domácim obyvateľom sa prestávajú páčiť každoročné návaly turistov a podnikajú rázne opatrenia. Môže sa stať, že sa Barcelona úplne vytratí z cestovateľských máp sveta?
,,Turisti, choďte domov!“, ,,Barcelona nie je na predaj“, či „J**bať turizmus!“ – to je len malá ukážka hanlivých nápisov smerovaných voči turistom, ktoré sa za posledný rok pravidelne objavujú na stenách mestských budov. Domáci obyvatelia katalánskeho veľkomesta sa zhromažďujú v uliciach a organizujú masívne protesty. Vznikajú skupiny protestujúcich, ktorých heslom je zastavenie stále narastajúceho turizmu.
Podľa odhadov v roku 2016 navštívilo Barcelonu viac ako 32 miliónov turistov. Pritom, počet obyvateľov celého Španielska je 46 miliónov a samotnej Barcelony 1.6 milióna. V meste sa tak ročne premelie 20-krát viac ľudí ako domácich obyvateľov. Niet sa čomu čudovať, že hovoria o armádach cestovateľov, ktorí mesto navštívia. Aj vďaka týmto číslam sa práve Barcelona stala 3. najnavštevovanejším mestom na celom svete.
Na jednej strane, turizmus tvorí pre Španielov 11% HDP, na strane druhej domácim už pravdepodobne došla trpezlivosť. Svoj hnev prejavujú miestami skutočne agresívne. Na konci júla skupina maskovaných kataláncov zaútočila na turistický autobus, prepichla mu pneumatiky a spôsobila vlnu paniky. Neskôr sa potvrdilo, že nešlo o žiadny teroristický útok, ale práve o agresívny prejav antituristickej kampane.
Paradoxne, práve protestujúce skupiny zastávajú názor, že oni sú tí, ktorí sa bránia. Bránia sa pred návalom dovolenkárov, ktorí v Katalánsku spôsobujú veľkú sociálnu nerovnosť. Domáci obyvatelia sú často nútení opúšťať svoje domovy, pracovať v zlých podmienkach. Jednoducho, ceny v meste sa prispôsobujú turistom a sú teda logicky vyššie, čo spôsobuje Španielom problémy v ich bežnom živote.
Nemalé problémy robia Barcelone aj stránky ako Airbnb, ktoré ponúkajú turistom ubytovanie. Okrem legálnych hotelov a ubytovacích jednotiek totiž ponúkajú aj viac ako 50.000 lôžok, ktoré mesto neeviduje ako legálne. Tieto možnosti na pobyt potom cestovatelia využívajú a platia oveľa menej ako v hoteloch.
V skratke, turizmus pripravuje Barcelonu o peniaze. Namiesto toho, aby ich do mesta vkladal, škodí životnému prostrediu, vyháňa domácich obyvateľov zo zamestnania a z domovov. Vzniká tak neúmerná suma financií, ktoré sa do turizmu vkladajú a financií, ktoré z neho prichádzajú.
Celý boj proti turistom sa presunul aj do politiky. Už v roku 2015, kedy sa primátorkou mesta stala Ada Colau, ktorá verejne vystupuje proti turizmu v oblasti aj v súčasnosti. Bojuje za to, aby turisti nezničili Barcelonu a neodohnali z nej domáce obyvateľstvo. Okrem pokút, ktoré pravdepodobne postihnú napríklad Airbnb, plánuje zaviesť novú protituristickú legislatívu. Zákon bude limitovať konštrukcie nových hotelov, nebude vydávať nové licencie, čím obmedzí celkový počet ubytovacích jednotiek. Tiež zavádza turistickú taxu a podľa tamojších orgánov, čím vyššia bude, tým lepšie. V Barcelone majú už dosť návštevníkov, ktorí sa k mestu správajú ako k zábavnému parku, urobia pár selfies a na služby neminú takmer žiadne peniaze.
Tento špeciálny projekt dostal aj značný názov – The Special Urban Plan for Turist Accommodation (v skratke PEUAT). Je však viac než pravdepodobné, že s ním zástupcovia mesta bežia na dlhú trať. Protituristické opatrenia by mali kompletne platiť až od roku 2019, kedy sa do platnosti postupne dostanú všetky body kampane. Až po tomto roku sa tak začne odznova budovať eko-Barcelona zameraná viac na lokálnych predajcov a s obyvateľmi bez turizmofóbie. Výletníci by sa však mali mať na pozore aj pred návštevou iných oblastí v Španielsku. Okrem centra týchto „bojov“ Barcelony sa nenávisť rýchlo presunula aj na Baleárske ostrovy – Mallorku, Menorku a Ibizu. Všetky mestá si pritom berú ako príklad Benátky v Taliansku, ktoré sú ako ďalšie centrum negatívne poznačené turizmom.
Okrem (samozrejme) samotných turistov je v opozícii aj Hoteliérska asociácia, ktorá tvrdí, že nelegálne ubytovanie a „zlí“ turisti tvoria len zanedbateľnú časť z ich celkového počtu. V najbližších rokoch tak uvidíme, ktorá strana si presadí svoje a ktorým smerom sa turizmus v Barcelone napokon uberie.
