Tretí celovečerák Martina McDonagha tne do živého a konfrontuje nenávisť v spoločnosti.
Fox Searchlight začalo svoju tohtoročnú oscarovú kampaň vo veľkom štýle, keď v Benátkach otvorilo festivalovú sezónu dvomi ťažkými váhami, ktoré zatiaľ patria k favoritom pre niekoľko hlavných kategórií. Po skvelo prijatom The Shape of Water sa značnej priazni teší aj tretí celovečerný počin Martina McDonagha (V Brugách) s titulom Three Billboards outside Ebbing, Missouri. Verný svojmu štýlu mieša McDonagh brilantnú čiernu komédiu s drsnou vzťahovou drámou a premieta o predsudkoch, rasizme, elitárstve a nepráve zakorenenom v spoločenskej hierarchii.
Snímka si dívakov bažiacich po ľudských a komplexných príbehoch získa veľmi rýchlo, keď po úvodnej expozícii a rozostavení figúriek na šachovnici celou hrou okamžite zamieša a dá nám na známosť, že hrdinovia ani antagonisti príbehu nie sú len čiernobieli. McDonagh sa vracia do vrcholnej formy, ktorou vtrhol na strieborné plátna s debutovou snímkou V Brugách. V Troch Billboardoch nám servíruje drsným humorom pretkanú drámu o túžbe po pomste poháňanú takmer shakespearovským hnevom. Príbeh o nespravodlivosti a neúplných vykúpeniach dávkovaný v kabáte klasického westernovského zúčtovania patrí a bude patriť k filmom, ktoré sa po nevýraznom lete pokúsia zachrániť filmový rok 2017. Snímka možno nie je šitá výsostne pre mainstreamové publikum, no jej kvality rozhodne za návštevu kina stoja.
Three Billboards rozpráva príbeh niekoľkých obyvateľov malého mestečka Ebbing v Missouri (keby názov nebol dosť jasný). Sledujeme predovšetkým udalosti okolo Mildred Hayes, ktorú si herecky vychutnáva Frances McDormand (oscarová nominácia č.1?). Tá sa v zúfalej beznádeji rozhodne prenajať tri chátrajúce billboardy na jednej z ciest vedúcich do mesta a poctiť ich svojou vlastnou kampaňou za spravodlivosť - „Raped While Dying; And Still No Arrests; How Come, Chief Willoughby?“. Reklamné plochy sa premenia na útok na hlavu lokálnej polície, šerifa Willoughbyho, ktorého Mildred viní z neschopnosti orgánov vyšetriť znásilnenie a vraždu svojej dcéry. Takéto otvorené osočovanie autorít spustí lavínu nenávisti voči samotnej Mildred a v mestečku, kde každý pozná každého, sa jej život premení na malé peklo. Zášti je vystavený aj jej syn a scenár rýchlo začína skúmať morálnu dilemu pýtajúcu sa, aká cena je už príliš vysoká a kde vlastne končí spravodlivosť a začína pomsta.
Willoughby sa pokúša presvedčiť Mildred, aby svoje billboardy stiahla, prehovára jej do duše zdielaním vlastnej frustrácie z nedostatku stôp v prípade, no zármutkom zlomená matka je neoblomná. Do ohňa z druhej strany barikády prilieva Dixon, rasistický a nie príliš bystrý policajt, ktorý sa neštíti násilia. Na uzde sa ho snaží držať šerif a rešpekt k nemu je azda jediným dôvodm, prečo sa to na čas darí. Nasledujúce udalosti však zamiešajú kartami ešte viac ako samotné billboardy a z reťaze sa neutrhne len Dixon - aj strana anjelov sa nájde v situáciách, kedy bola hranica prekročená míľovým krokom. Za zmienku stojí, že v Sala Grande zožal potlesk (a standing-ovation) nielen samotný film, ale aj vynikajúca konfrontácia Mildred s lokálnym kňazom krásne demonštrujúca režisérov štýl - tvrdý čierny humor dostávajúci publikum do kolien, ktorý zároveň nesie vážne morálne posolstvo.
Šerif Willoughby patrí k postavám, ktoré boli jednoducho stvorené pre Woodyho Harrelsona a herec aj v tomto prípade odvádza výbornú prácu. Najviac však dozaista vyniká Sam Rockwell ako Dixon. Jeho stvárnenie násilníckeho a hulvátskeho príslušníka polície, ktorý si svoje hriechy uvedomí možno až príliš neskoro, je jednou z najlepších Rockwellových úloh vôbec (oscarová nominácia č.2?). McDonagh zo svojich hercov všeobecne dostal bez výnimky silné výkony a jeho divadelné skúsenosti sú tu cítiť.
Najdôležitejším aspektom je však posolstvo a význam samotného filmu. Ten to zároveň nehrá na moralizujúcu, poúčajúcu ani žiadnu inú silenú strunu. Billboardy sú viac zrkadlom nastaveným našim vlastným démonom, zrkadlom pre spoločnosť, ktorá má stále svoje trhliny. Viac ako jednotnú premisu nám snímka ponúka charakterovú štúdiu dostatočne komplexnú, aby reflektovala realitu zo všetkých strán a zároveň dostatočne jasnú na to, aby sa sama v sebe nestratila a aby ponúkla silný filmový zážitok. McDonagh narába so všetkými témami veľmi dobre, keď ponúka spomínanú širšiu perspektívu alebo sa pohráva s primiešaním pátosu a rozmotaním klbka udalostí spôsobom, kedy by všetko naozaj mohlo skončiť vykúpením pre všetkých. Three Billboards outside Ebbing Missouri je malý veľký film o láske a nenávisti, o hľadaní odpovedí a zistení, že na svete sú viac ako len dva typy ľudí. Podobne ako minuloročný Manchester by the Sea aj Billboardy hovoria o neúplných koncoch, o (ne)poučení sa z chýb a o svete bez čiernobielych filtrov. Oblečené sú však v úplne inom kabáte a ponúkajú skvelú filmovú jazdu, srdcervúcu drámu a úprimný humor. Od majstrovského diela má McDonagh možno svojím tretím filmom ďaleko, no toto skvelo zvládnuté remeslo s ľudským odkazom za návštevu kina rozhodne stojí. 8/10
