Výnimočná práca šikovnej Slovenky, ktorá napriek mnohým povinnostiam dokáže inšpirovať.
Milujeme spoznávať nových ľudí sršiacich kreativitou, ktorých práca nielen baví, ale doslova napĺňa a prináša radosť aj iným, či už v podobe obrazov, fotografií alebo napríklad taktiež prostredníctvom chutných sladkých receptov. Presne v danom odbore sa cíti ako ryba vo vode zakladateľka foodblogu The Story of a Cake menom Marta Marčáková, ktorá sa s nami porozprávala nielen o jedle, jeho stylingu a následnom fotografovaní, ale aj o cestovaní či svojom súkromí. Viac vám už ale napovedia nasledujúce riadky nižšie a zábery, po ktorých vzhliadnutí ihneď dostane chuť na maškrtu.
Dobrý deň, úvod nášho rozhovoru môžeme odštartovať klasicky zľahka tým, že nám priblížite váš projekt s názvom The Story of a Cake a taktiež prezradíte, kto sa za ním ukrýva?
Pekný deň, som vyštudovaná právnička, ktorej po rokoch strávených s nosom v knihách, skriptách a právnych komentároch, učarovalo niečo celkom iné a to fotografovanie (predovšetkým jedla) a foodstyling. Samozrejme, k danej činnosti som sa dostala hlavne vďaka mojej láske k dobrému jedlu...
The Story of a Cake má aktuálne niečo cez tri roky a zdieľam nielen chutné sladké recepty, ale moji čitatelia ma tiež poznajú ako vášnivú cestovateľku a veľkého dobrodruha :)
Od vyštudovania práva k vareniu, pečeniu a foodstylingu vedie poriadne dlhá cesta, aká bola tá vaša?
Tým, že som dlhé roky bývala na internáte a neskôr na privátoch, akosi automaticky som sa vyhýbala činnostiam ako je práve varenie a pečenie. Možno som si aj myslela, že to nie je záľuba pre mňa, ktovie... Po vytvorení spoločnej domácnosti s manželom, som v kuchyni začala tráviť čoraz viac a viac času (samozrejme preto, že som chcela :)) a začalo ma baviť nielen jesť, ale taktiež jedlo pre nás dvoch s láskou pripravovať.
Medzitým som si hlavne kvôli častému cestovaniu kúpila svoju prvú zrkadlovku a fotenie som zo začiatku skúšala predovšetkým na mojich kulinárskych výtvoroch. Taká veľmi netradičná cesta od práva až k foodblogu :)
Pamätáte si ešte na váš vôbec prvý pokus o pečenie a na to aký bol finálny výsledok?
U nás doma vždy piekla mamina alebo starká a ja som dlhé roky bola len ochutnávačom. Pečenie ma až tak nelákalo, ale raz keď som bola sama doma, povedala som si, že vyskúšam čo to dá a pustila som sa sama do banánovej bábovky. Samozrejme, že som ju vyklopila ešte horúcu a celá sa rozpadla, takže som musela expresne rýchlo zahladiť stopy. Odvtedy mám traumu z vyklápania báboviek :)
Ako ste už spomínali, tak väčšinu voľného času trávite kreatívnym spôsobom v kuchyni. Ktorú časť nutných procesov obľubujete najviac a vždy sa ňu tešíte? Skromne tipujeme, že to bude zrejme finálny styling :)
Áno, som taký nudný domased... Ak nie som práve na cestách za ďalším dobrodružstvom, tak si užívam pokojné chvíľky v kuchyni alebo na gauči s knihou... Jasné, stylingová časť je pre mňa ako foodblogera najväčšia zábava! Avšak, užívam si každú časť procesu. Kým sa koláčik pečie, počúvam dobrú hudbu, nastavujem fotoaparát a vymýšľam finálny styling záberov. Následne po uprataní výbuchu v kuchyni, sa väčšinou hneď púšťam do upravovania záberov, keďže som veľmi zvedavá na výsledok.
V súčasnosti so svojim blogom plným chutných fotografií a zaujímavých príbehov už patríte medzi najlepšie v danej kategórii na Slovensku. Ako vnímate uvedený fakt vy a čím si myslíte, že to je?
Ďakujem, ale je to takto vôbec nevnímam a ani sa nesnažím vytŕčať či zaujať viac ako ostatní. Skôr sa snažím nerobiť taký ten klasický foodblog na štýl "fotografia-recept", ale pokúšam sa ľudí osloviť aj atmosférou, autentickými článkami, fotografiami a taktiež nemám problém napísať aj niečo zo svojho súkromia. Nepridávam nič nasilu a napríklad odmietam aj platené spolupráce v prípade, že produkt nie je nič pre mňa.
Dokonca, ak dlho nepečiem, ale cestujem, ľudia u mňa nájdu namiesto fotografií jedla cestovateľské tipy či zážitky spojené so zábermi. Naopak, keď som dlhšie obdobie doma, nové recepty a ódy na pokrmy pribúdajú oveľa častejšie. Verím, že aj pre ľudí je zaujímavá pestrosť môjho blogu a vždy tam nájdu niečo nové.
Väčšinu vašich receptov z nášho pohľadu spája jedna vec a to ich ľahkosť, čím nemyslíme obtiažnosť. Obľubujete práve obdobné dezerty o trochu viac alebo sú za tým iné racionálne dôvody? :)
Milujem dobré jedlo a ak je k tomu ešte aj ľahké a zdravé, tým lepšie. Nie sú za tým žiadne racionálne dôvody :) V poslednom období často experimentujem s receptami pre ľudí s rôznymi intoleranciami, keďže medzi mojimi priateľmi či známymi je čím ďalej tým viac alergikov a ja chcem dobrým jedlom potešiť aj ich. Ja osobne žiadne výrazné obmedzenia nemám a zle mi je iba vtedy, keď sa poriadne prejem :)
Bez ktorej suroviny by ste boli v kuchyni absolútne stratená a tvorí základ väčšiny vašich pekárskych výtvorov?
Určite tuk a to či už v podobe masla, rastlinného oleja alebo orieškov, respektíve orieškových masiel. Znie to asi trochu zvláštne, ale skôr by som asi zvládla vytvoriť dezert bez cukru ako bez tuku. Samozrejme, oveľa radšej mám, keď tam je aj cukor :).
Vďaka vašej záľube ste už určite mali možnosť ochutnať veľké množstvo fantastických zákuskov, ktorý vám ale utkvel v pamäti azda najviac?
Som veľký fanúšik krémových dezertov, a preto aj u mňa na stránke nenájdete koláče z kysnutého cesta alebo suché pečivo. Skôr množstvo cheesecakeov a nazdobených tortičiek. Najviac na svete milujem tiramisu. Dokonca na poslednej dovolenke v Taliansku som bola schopná jesť ho každý deň...
S nástupom jesene sa u mňa vo veľkom bude nakupovať gaštanové pyré, keďže gaštanový cheesecake je môj druhý najobľúbenejší dezert.
Ako ste už spomenuli, pomaličky sa nám schyľuje ku koncu tohtoročného leta a tak nám nedá neopýtať sa vás aké bolo, kde ste ho prežili a či sa už tešíte na jeseň ponukajúcu okrem iného aj iné chute?
Spomedzi všetkých ročných období milujem najviac práve leto. Každý rok si hovorím, že zvolím voľnejšie tempo, budem viac oddychovať, kúpať sa, chodievať von a čítať. Klasicky sa mi to ale ani tento rok nepodarilo, keďže sme kamarátkou, taktiež blogerkou Maťkou Dorkinovou dokončovali našu druhú knihu "Príbehy z kuchyne 2". Vôbec mi to avšak neprekážalo a teším sa na aktívnu jeseň. Už teraz rozmýšľam nad tým, aké jedlá vymyslím z mojich obľúbených sezónnych surovín - tekvice, gaštanov a podobne...
Neuvažovali ste už niekedy nad otvorením vlastnej cukrárne alebo niečo podobné má ešte stále čas a aktuálne vám postačuje blogovanie či spolupráca pri tvorbe kníh? Mimochodom, dielo "Príbehy z kuchyne 2" uzrie svetlo sveta už o pár dní. Ako by ste ho pre nás čo najstručnejšie opísali a na čo sa môžeme tešiť?
Pár mesiacov som uvažovala nad vlastnou prevádzkou a pečením svadobných tort, ale veľmi rýchlo som túto myšlienku zavrhla. Stala by sa totiž zo mňa manufaktúra a nebol by čas na fotografovanie, stajlovanie či písanie na blog, teda všetky činnosti, ktoré tak milujem...
Zatiaľ sa zameriavam na blog, popritom občas pripravujem recepty a fotím jedlo pre rôzne značky, pričom najviac ma v poslednej dobe zamestnávalo práve dokončovanie sladkej kuchárskej knihy, ktorá bude obsahovať spolu až sto receptov. Mnohé sú aj bez lepku, laktózy či iných alergénov... Naše spoločné dielo s Maťkou z blogu Stvory z kuchyne si je možné objednať cez kníhkupectvo Martinus alebo priamo cez našu stránku.
Okrem venovaniu sa vlastným projektom, stíhate taktiež prispievať pre internetový magazín Mak. a tak by nás zaujímalo, kedy stíhate všetko ostatné? Nie je pre vás 24 hodinový deň trochu prikrátky?
Veru, potrebovala by som, aby deň mal aspoň 36 hodín, vtedy by som stíhala všetko, do čoho sa pustím... Chyba je avšak aj vo mne, keďže si toho naložím vždy viac ako zvládnem. Chodím do práce, takže blogovaniu sa venujem len vo voľnom čase :)
Vieme, že varenie, respektíve pečenie nie je vašou jedinou vášňou a minimálne rovnako rada spoznávate krásy okolitého sveta. Ktorá krajina vás doposiaľ oslovila najviac a odporučili by ste nám ju navštíviť, respektíve pokojne by ste si v nej dokázali predstaviť stráviť istý čas života?
Určite najviac ma oslovila čistá, krásna a takmer nedotknutá príroda na Islande, mesačná krajina meniaca podobu každých pár kilometrov, ale žiť by som tam dlhodobo asi skôr nechcela... Skôr si viem predstaviť život niekde v Japonsku, kde som strávila jeden mesiac. Baví ma ich jedlo, kultúra, tradície, sú tam neskutočne milí ľudia, páči sa mi architektúra, technika a taktiež aj príroda je tam naozaj rozprávková...
Skúsme sa prosím ešte na chvíľku vrátiť ku gastronómii. Ako vnímate jej úroveň u nás doma na Slovensku? Máte pocit, že sa to neustále zlepšuje alebo skôr pozorujete stagnáciu?
Ak by som otázku zúžila len na reštaurácie, bistrá a podobne, mám pocit, že gastro scéna u nás sa zlepšuje. Pribúdajú vizuálne zaujímavé podniky s chutnou a pestrou ponukou jedál, pričom ja osobne mám veľmi rada rôzne street food akcie v Bratislave, kde je vždy skvelá atmosféra a vôňa. Akurát mi je trochu ľúto, že v niektorých podnikoch, ktoré sa tvária byť na úrovni mám niekedy zlý dojem z obsluhy. Vždy ma to vie odradiť od ďalšej návštevy a to aj napriek tomu, že mi tam napríklad jedlo veľmi chutí...
Náš rozhovor sa už rovnako ako tohtoročné leto blíži ku svojmu koncu a tak ani vás neobíde naša klasická Refresher otázka a to: Ktorý film, seriál, reláciu, hudobný album, aplikáciu alebo technickú vychytávku máte momentálne najviac v obľube a vrelo by ste ich odporučili aj našim čitateľom?
Aktuálne som závislá na Game of Thrones a najnovšie som sa pustila do sledovania šiestej série, pričom všetci okolo mňa rozprávajú o finále siedmej a z toho som dosť na nervy :) Nechápem v akej galaxii som doteraz žila, keď som tento seriál nepoznala.
Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie a kde vidíte The Story of a Cake o povedzme takých päť až desať rokov?
Žiadne konkrétne plány, akým smerom by sa mal môj blog uberať zatiaľ nemám... Aj naďalej chcem prispievať doma skúšanými receptami, ktoré sa mi podaria. Okrem toho chcem spolupracovať s inými priateľmi - blogermi, tak ako doteraz a vymýšľať projekty spojené s fotením, jedlom a poprípade cestovaním.
Verím, že o spomínaných päť až desať rokov už budú medzi nami aj mále ratolesti, ktoré budú nápomocné v kuchyni a zdedia lásku nielen k jedlu, cestovanie, ale možno si zamilujú aj fotografovanie :)
Na záver by sme vám chceli veľmi pekne poďakovať za váš čas, ktorého nemáte na rozdávanie a teraz už prenechávame priestor vám, aby ste mohli zanechať aspoň stručný odkaz našim čitateľom a vašim fanúšikom.
Aj ja ďakujem za rozhovor, ďakujem všetkým, ktorí už tri roky verne sledujú "Príbeh koláčika". Síce máme medzi sebou vzťahy väčšinou len virtuálne, ale aj napriek tomu som našla veľa spriaznených duší, priateľov a spoznala veľké množstvo inšpiratívnych ľudí. Ďakujem za každý jeden lajk, komentár, povzbudivé slova, fotografie vašich výtvorov a podobne... Vtedy viem, že to čo robím, má dlhodobo naozaj zmyslel :)
