Ako Bratislava bola kedysi Prešporok, no aj mnoho iných miest a dedín sa na našom území volalo kedysi inak.
Na niektoré staré názvy našich obcí si niektorí z vás ešte možno aj spomenú. Nechceme ísť až príliš ďaleko do histórie, ale začať musíme tam. Za čias Rakúsko-Uhorska mali mnohé sídla iné pomenovania a niektoré vôbec nemali oficiálny slovenský názov. Zmeny sa udiali až za prvej ČSR, a to v 20-tych rokoch. Pri tvorbe nových názvov sa najčastejšie postupovalo tak, že sa preložil starý názov z maďarčiny alebo nemčiny. Častokrát sa ale zmenil iba drobnou úpravou starého slovenského názvu. Hromadné premenovanie obcí sa udialo aj v roku 1948 a veľa zmien nastalo tiež v roku 1990.
Príkladom spomínaných drobných zmien je napr. Banská Bystrica, ktorá sa počas krátkeho obdobia volala aj Baňská Bystrica (1920 – 1927). Väčšia zmena to už bola pre Horné Nové Mesto alebo Svätý Kríž. Že neviete, o aké mestá ide? Prvé sa dnes volá Kysucké Nové Mesto (od roku 1920) a to druhé Žiar nad Hronom (od 1955). Podobných „svätých“ sme mali viac. Na Hornom Považí bol pred rokmi aj Svätý Mikuláš (dnes Liptovský) či Turčiansky Svätý Martin (dnes iba Martin).
Najviac obcí bolo premenovaných okolo roku 1948. Nie náhodou to bolo práve vtedy. Možno už tušíte, čo za tými zmenami bolo. A keď dodáme, že veľa názvov ostalo platných len do roku 1990, už si musíte byť celkom istí. Bol za tým komunistický režim. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa vyžíval v propagande. A jednou zo zmien, ktoré sa udiali pod jeho krídlami, bolo premenovanie viacerých geografických názvov. A to nielen u nás, ale všade možne, kde mal vplyv.
A tak sa napr. nemecký Chemnitz na desaťročia premenoval na Karl-Marx-Stadt, český Zlín na Gottwaldov, maďarský Tiszaújváros na Leninváros a dokonca poľské Katowice sa krátku dobu volali Stalinogród. U nás si to odniesol dnešný Telgárt, ktorý bol premenovaný na Švermovo (podľa komunistického politika), a tiež Gerlach, ktorý sa desaťročie volal Stalinov Štít. Tento názov dostal sovietsky vodca ako darček ku svojim 70. narodeninám.
Bývalý režim však najviac premenúval obce na juhu Slovenska a nebolo to zrovna na štýl komunistickej propagandy. Za najväčšími zmenami geografických názvov na našom území môže slovakizácia. Práve v južnej časti krajiny, kde aj v tej dobe bolo vysoké zastúpenie maďarskej menšiny, dostali mestá nové názvy, ktoré niesli meno nejakej slovenskej osobnosti. Tým obce prišli o svoj pôvodný názov, ku ktorému sa niektoré pokúšali v roku 1990 vrátiť naspäť .
A tak máme na Slovensku Bernolákovo (predtým Čeklís) na počesť Antona Bernoláka, Gabčíkovo (predtým Beš) na počesť Jozefa Gabčíka, Hurbanovo (predtým Stará Ďala) na počesť Jozefa Miloslava Hurbana, Kolárovo, Palárikovo, Sládkovičovo, Štúrovo atď. Spomedzi obcí, ktoré sa vrátili ku svojmu pôvodnému názvu, spomenieme Veľký Meder (1948-1990 Čalovo), Tornaľu (Šafárikovo), Močenok (Sládečkovce) alebo Sap (Pálkovičovo). O návrat ku starému pomenovaniu sa pokúšali aj v Štúrove a Tešedíkove, ale aj napriek úspešným referendám sa zmeniť ich názvy nepodarilo.
Vrátiť sa ku starému názvu bolo niekde umožnené. Čo ale so sídlami, ktoré boli v čase okolo roku 1948 novovybudované? Žiadny pôvodný názov u nich neexistoval a nemali sa teda po nežnej revolúcii k akému vrátiť. Väčšinou im ten názov ostal dodnes, ako trebárs mestskej časti v Kladne – Švermov. Ďalším príkladom je Havířov, banské mesto na Ostravsku. Volá sa tak odjakživa, neznie ideologicky a vydržalo to aj po roku 1990. Nebol to ale jediný navrhovaný názov pre toto mesto. Avšak ktovie, či by pád komunizmu prežili alternatívne názvy ako Lidovlád, Ješťevíce alebo úplná perla – Uvědomělov.
Novovybudované mesto bola v tom čase aj Nová Dubnica a vraj nebola vôbec ďaleko od toho, aby sa volala Stalingrad. Mohli sme mať v Československu svoj vlastný. Nový ideologický názov takmer prischol aj inému českému mestu – Letohrad. Mesto, ktoré vzniklo zlúčením štyroch obcí, potrebovalo nový názov. Jedným z návrhov bol aj Stalinov. V hre bol ale ešte jeden bizarnejší názov – Okurky. Ako sa k niečomu takému dospelo? Návrh Okurky sa vyskladal z tých štyroch obcí, ktoré sa zlučovali – Orlice, KUnčice, Rotnek a KYšperk.
A poznáme aj prípady, kedy nie je nikomu obzvlášť nutné vysvetľovať, prečo sa daná obec premenovala. Pred rokmi by ste na mape márne hľadali českú obec Malú Lípu. Na jej mieste by ste našli Sračkov. Iná česká obec sa zase volá Mrákov a vo svojom staršom názve mala aj písmenko „D“. Môžete si tipnúť, na ktorom mieste v názve stálo :) Za to v osade Kokotín na juhu Čiech asi nikomu názov neprekáža. A ktovie, ako by dopadla niekdajšia obec v západných Čechách – Kokotsko, keby ešte jestvovala. Na jej pamiatku ľuďom ostal aspoň Horný a Dolný Kokotský rybník.
