V prvých fázach vojny mali Nemci pomerne jemnejšie predstavy o židovskej otázke, no všetko aj tak skončilo katastrofou.
Je 20. január 1942 a v peknom dome popri jazere Wannsee na predmestí Berlína sa koná neobyčajná schôdza. Nejde o typickú oslavu nejakej príležitosti ani nič podobné. Medzi stenami tamojšej vily sa totižto zišlo 15 vysokopostavených nacistických funkcionárov, aby rozhodli o osude európskych Židov. Za stolom nesedeli veľmi dlho, na definitívu im stačila hodinka a pol. Za daný čas sa zhodli na vyhladení židovského obyvateľstva najrôznejšími spôsobmi, aj keď s rôznymi pripomienkami a námetmi. Odštartovala sa tak smutná niekoľkoročná aktivita plná utrpenia, smrti a smútku. Skončila sa až v roku 1945, kedy boli koncentračné tábory postupne oslobodzované spojeneckými vojskami a Hitlerov režim následne padol. Avšak, chceli nacisti Židov len bezhlavo vyvraždiť od začiatku alebo mali aj iný plán?
Neslávne známa vila, kde sa rozhodovalo o osude Židov v Európe:
O čom sa na dejepise príliš nehovorí, je tzv. Plán Madagaskar. Jednoducho vysvetlené, počítalo sa s vyhostením Židov na spomenutý ostrov pri pobreží Afriky, aby si tam vytvorili vlastnú krajinu. Pozrime sa na celú problematiku podrobnejšie. Dôležité je v tomto prípade meno Franz Rademacher. Išlo o nemeckého úradnícka pracujúceho na ministerstve zahraničných vecí, ktorý sa postupom času prekvalifikoval až na oddelenie s názvom Referat D III, kde sa riešila židovská otázka. Práve on navrhol 3. júna roku 1940, aby boli všetci obyvatelia židovskej príslušnosti presťahovaní na Madagaskar. Ostrov bol francúzskou kolóniou a keď Nemci dobyli Francúzsko, mali k nemu lepší prístup. Podobné myšlienky sa ale nešírili len medzi hitlerovcami, ale ešte dávno pred vypuknutím druhej svetovej vojny.
Typická scenéria na ostrove Madagaskar:
Poloha ostrova voči Afrike:
Aj iné individuality premýšľali nad nájdením vhodného miesta na vytvorenie židovského štátu. Či už išlo o Paul de Lagardeho, ktorý navrhol Madagaskar ešte v roku 1878! Podrobnosti vysvetlil vo svojom diele Deutsche Schriften. O slovo sa prihlásili aj predstavitelia Sionistického hnutia na začiatku 20. storočia. Vtedy sa medzi nimi hojne riešil tzv. Ugandský projekt. Tentoraz išlo zasa o myšlienku, že by Briti darovali Židom kúsok zo svojej Britskej východnej Afriky, aby si tu vytvorili vlastný štát. V Európe vtedy silneli antisemitské nálady a potrebovali sa dostať do väčšieho bezpečia. Za nápadom stál aj sám Theodor Herzl. Britskí predstavitelia ponúkli oblasť o rozlohe 13 000 kilometrov štvorcových izolovanej náhornej plošiny pri Riftovom údolí. Celý návrh bol však zamietnutý Svetovým židovským kongresom.
Aj takto vyzerá typický Svetový židovský kongres. Na obrázku je konkrétne ten zo Švajčiarska, rok 1953:
O niekoľko rokov neskôr sa celá vec dala znova do pohybu. Ako prví si mali pobaliť kufre poľskí Židia, a tak skúšobne vtedajšia vláda našich severných susedov vyslala na Madagaskar investigatívny tím zložený z Poliakov, Britov a Francúzov s cieľom preskúmať a zhodnotiť tamojšie podmienky. Po ich návrate sa zhodli, že kapacity ostrova sú malé a dokáže sa tam zabývať len niekoľko pár tisíc rodín. Keď Rademacher myšlienku v roku 1940 opätovne obnovil, Hitler mu na jeho návrh prikývol. Ruku k dielu priložil aj slávny vojnový zločinec Adolf Eichmann, ktorý 15. augusta 1940 prišiel s vyhlásením o presťahovaní 1 milióna Židov každé 4 roky na ostrov fungujúci ako policajný štát pod kontrolou SS. Medzičasom malo Nemecko začať rokovať s porazeným Francúzskom o tom, aby im bol vydaný celý Madagaskar. Goebbelsovo ministerstvo malo dohliadať na tok informácií doma i vonku a Viktor Brack mal niesť zodpovednosť za transporty. Samotné vyhosťovanie a vládu nad ostrovom by mala organizácia SS. Počítalo sa aj s tým, že keď Nemci porazia Britániu, ovládnu jej loďstvo a využijú ho na prepravu. Aby si odľahčili situáciu, rátali s tým, že veľa Židov zomrie po ceste alebo sa o nich troška postarajú "esesáci".
Novovytvorený policajný štát mali mať pevne pod vlastným patronátom jednotky SS:
Na prvé zdanie pomerne jednoduché, no realita bola oveľa odlišnejšia. Jeden z hlavných problémov, prečo Nemci nemohli Židov na ostrov vysťahovať, bolo zlyhanie v bitke o Britániu. Nakoľko nemohli využiť ich loďstvo a v okolí Madagaskaru sa nachádzali aj britské sily. Celý plán sa stal razom oveľa komplikovanejším. Následne zaniklo aj Rademacherovi memorandum, ktoré Heyndrich nikdy neuznal. Plán Madagaskar sa začal drvivo rútiť okolo roku 1942, kedy spojenecké sily zaútočili na rovnomenný ostrov a ten Veľká Británia následne aj obsadila. Keď sa karty vo vojne obrátili, všetky presídľovacie "hrátky" zlyhali a začalo sa s bezhlavým vyvražďovaním v masových hroboch a v koncentračných táboroch.
