Prečo sa dnešné paródie nedokážu kvalitou ani len priblížiť tým, ktoré si o pár riadkov nižšie predstavíme?
Keď som začal písať tento článok, nemal som najmenšieho tušenia, ako naširoko sú mantinely paródie v skutočnosti osadené. Ono to totiž môže byť do očí bijúca prvoplánová vecička, môže však ísť aj o film, pri ktorom si divák často ani neuvedomí, že to, na čo sa pozerá, je vlastne paródia. Dokonca aj v redakcii sa k tejto téme viedla menšia diskusia, zakončená kompromisom, takže vo výsledku sme sa pochopiteľne dopracovali k článku s troma bonusmi. A keďže nejde práve o krátke čítanie, bude lepšie, ak sa do toho rovno pustíme.
Horúce strely 1 & 2 (1991 – 1993, réžia: Jim Abrahams)
A začneme hneď jednou legendou. Tá hovorí, že Top Gun a Rambo sa nedajú kvalitne sparodovať. Tak prišiel Jim Abrahams a Pat Proft a spoločne vytvorili niečo, na čom sa smeje už pomaly tretia generácia divákov. Najkrajším pokladom filmu je bez debaty admirál Benson (Lloyd Bridges), strhávajúci pozornosť na svoju osobu v každom zábere, v ktorom sa objaví. Ale aj Ramada v podaní Valerie Golino celkom ujde. Úlohu amerických stíhačiek si zahrali britské lietadlá a o tom, že Charlie Sheen sa pre komediálne roly narodil, nepochybuje dnes asi už nikto. Obidva diely disponujú takým množstvom gagov a prepracovaných narážok, že je jednoducho nemožné všetky ich zachytiť pri prvom zhliadnutí. Veď ešte aj v záverečných titulkoch si z vás strieľajú.
Jednotka príliš rýchleho nasadenia (2007, réžia: Edgar Wright)
Špičkový policajt Nicholas Angel (Simon Pegg) je kvôli svojim vynikajúcim výsledkom prevelený do mestečka s nulovou kriminalitou. Nie, toto nie je slovenská realita, ale vynikajúca britská snímka pojednávajúca o donedávna pokojnej dedinke, v ktorej sa však odrazu začínajú diať prapodivné nehody. Vyšetrovanie sa teda môže začať. Druhý diel z Cornettovej trilógie si berie na mušku viaceré akčné filmy, ktoré zosmiešňuje pomerne inteligentným spôsobom. V hviezdne obsadenej snímke máme tú česť stretnúť okrem Simona Pegga napríklad starého rockera z Love Actually, jedného z Jamesov Bondov, prípadne hobita z... no z Hobita. Hot Fuzz zožali obrovský úspech, navyše s tržbami cez 80 miliónov dolárov.
séria Bláznivá strela (1988 – 1994, réžia: David Zucker, Peter Segal)
Príbehy policajta Franka Drebina, nakopávajúceho zadky všetkým v dosahu jeho chodidiel, patria medzi to najlepšie, čo nám tento žáner dokáže ponúknuť. Séria troch filmov, v ktorých sa na vás valí jedna hláška za druhou, kde herci s kamennými tvárami prednášajú tie najväčšie nezmysly a napriek tomu to nepôsobí trápne. Leslie Nielsen vo svojej vrcholnej forme predvádza dokonalé divadlo, Priscilla Presley a zvyšok crew vynikajúco sekunduje a dopĺňa prázdne medzery. Nasledujúce slová sú teda pravdepodobne zbytočné, ale pre istotu: ak patríte medzi tých desať ľudí, čo Bláznivú strelu ešte nevideli, pokojne sa do toho môžete pustiť.
Team America: World Police (2004, réžia: Trey Parker)
Už len slovné spojenie – bábkový film za 30 miliónov dolárov – znie samo o sebe ako žart. A čo potom bábkový film, ktorý zarobil takmer 60 miliónov? Bábkový film ako úspešná paródia? Dobre, už dosť. Fakt, že za týmto počinom stoja tvorcovia South Parku, nám dáva odpovede na mnohé otázky. Resp. sa ani nemusíme pýtať. Film zožal v dobe uvedenia nesmierny úspech, pričom záverečný „príhovor“ istú dobu patril medzi najviac citované prejavy násťročných... ale zapamätať si Pytagorovu vetu, to nie.
Airplane! (1980, réžia: trio ZAZ)
A ďalší Zuckerovský počin! A taktiež dôkaz o tom, že dobré paródie sa skutočne dajú točiť. Len, keby ich bolo viac, však? Ako sa v nižšie uvedenom traileri uvádza, v tejto snímke nájdeme všetko. Jasné, zo skúseností viacerí vieme, že trailer zvykne bývať jedinou skutočne vtipnou časťou celého filmu. Airplane! je však krásnou výnimkou, kde trailer nestojí za veľa, ale film vás nadchne. Pred scenáristami skladáme naše imaginárne klobúky, pretože to množstvo originálnych gagov, ktoré sa im podarilo napasovať do 80 minútovej stopáže, to už hraničí s plytvaním nápadov. Viaceré scény vás dokážu rozosmiať aj na desiate zhliadnutie. Dobre, teraz možno trochu preháňam, ale scéna s autopilotom bude bezpochyby už navždy zapísaná v najvyšších komediálnych análoch. V dobrom slova zmysle.
Spaceballs (1987, réžia: Mel Brooks)
A s požehnaním samotného Yogurta mierime z letových výšok rovno do vesmíru. Tvorcovia Vesmírnych gulí si tu na paškál zobrali v podstate všetky známe sci-fi filmy a série. Výhodou Spaceballs je, že na to, aby ste sa zabavili, nepotrebujete vidieť v podstate žiadne z nich. Pre pokoj v duši vám však aj tak odporúčame – keď už nič iné – aspoň tie Star Wars si pozrite. Umocní to váš zážitok z tohto vydareného dielka.
The Great Dictator (1940, réžia: Charlie Chaplin)
No a z vesmíru tentoraz do časov spiatočníckych. Charlie Chaplin je skutočná ikona strieborného plátna. Jeho šaškovanie z čias nemého filmu majú mnohí z nás už neodmysliteľne spojené s detstvom. Jedno jeho dielo sa však predsa len vymyká konvenciám a ide ďalej a do hĺbky. Diktátor vznikol za čias druhej svetovej vojny a asi ani nie je potrebné hovoriť, proti komu bol tento film namierený. Prečo si však táto na naše pomery prastará snímka udržuje takú popularitu ešte aj v dnešnej dobe? Ponúka sa jedna odpoveď: Väčšina (skutočných) diktátorov totiž nepatrí medzi priateľov humoru. Presnejšie, humoru namierenému proti ním samým. Nedokážu sa proti nemu účinne brániť. Pred svojim obyvateľstvom sa snažia ukázať s pompou, s cieľom ohromiť a presvedčiť o svojej zdanlivej dokonalosti. A práve tohto využíva film, ktorý sa vďaka tomu stal v podstate nesmrteľným.
séria Austin Powers (1997 – 2002, réžia: Jay Roach)
Hranica medzi trápnosťou a humorom býva často veľmi tenká. No a tvorcovia filmov o trhnutom britskom špiónovi ju ešte k tomu naťahujú a napínajú, ako nejaké elastické spodky zo šesťdesiatych rokov. Úspešne, spodky držia tvar, časom však začínajú strácať farbu (obohrávanie vtipov). Postupne sa navyše začína prejavovať klasická diagnóza paródií (a filmov všeobecne): každou ďalšou časťou totiž išla kvalita o stupienok dole. Aj napriek tomu predstavujú filmy o Austinovi Powersovi výrazný nadpriemer oproti konkurencii.
Young Frankenstein (1974, réžia: Mel Brooks)
Toto dielko ocenia predovšetkým znalci hororov z 30. rokov. Ak ste totiž videli jednotlivých Frankensteinov s Borisom Karloffom v hlavnej úlohe, nemali by ste mať problém pochopiť drvivú väčšinu gagov, ktoré nám Mel Brooks namiešal do vynikajúceho koktejlu podivnej čiernobielej farby. Gene Wilder je v role Frankensteinovho vnuka brilantný, vaše srdce si však získa sluha Igor v podaní Martyho Feldmana.
Tropic Thunder (2008, réžia: Ben Stiller)
Ben Stiller, Robert Downey Jr. a Jack Black ako herecké primadony omylom zoslané na zem do skutočného boja. Na takmer každom jednom filmovom fóre sa v prípade Tropickej búrky dočítate o jej nezvyčajnom charaktere a nevyužitom potenciáli, kde sa navyše polovica fanúšikov mierne podivuje nad tým, že niečo takto „netypické“ dokázal Hollywood pustiť do sveta. My vám to povieme trochu priamejšie: to, či si pozrieť Tropickú búrku, v podstate záleží iba od toho, ako ste na tom so svojím žalúdkom a morálnymi zásadami. Nie, v skutočnosti to nie je až také hrozné. Snímka napchaná hviezdami strieborného plátna otvára trinástu komnatu nechutností nakombinovaných so skvelo pôsobiacimi hláškami. Ben Stiller ako režisér, scenárista aj herec v jednej osobe vylaďoval scenár celých päť rokov. My už môžeme iba konštatovať, že sa mu to podarilo. Posledných dvadsať-tridsať minút patrí podľa viacerých kritikov medzi absolútnu špičku. A ako bonus navyše uvidíte asi jediný film, v ktorom je Tom Cruise považovaný za toho vtipného. To vám tých niekoľko lietajúcich čriev a odstrelených hláv hádam za to aj celkom stojí, no nie?
Loaded Weapon 1 (1993, réžia: Gene Quintano)
Dvaja špičkoví kriminalisti, Colt a Luger (trošku ironicky pomenovaní podľa poloautomatických pištolí) majú na stole mimoriadne zložitú úlohu: dolapiť skupinu priekupníkov drog. Ako to dopadne? Nuž, pozrite si to. Povieme iba toľko, že americká verejnosť môže byť úplne (ale že úplne) pokojná, keď má v radoch takýchto policajtov. Tvorcom sa do Nabitej zbrane podarilo „ukecať“ slušné množstvo hereckých stálic, či už Whoopi Goldberg, Brucea Willisa alebo Tima Curryho. Hlavné úlohy si strihli Samuel L. Jackson, vtedy čerstvo vychádzajúca hviezda a Emilio Estevez, starší brat Charlieho Sheena, ktorý iba potvrdzuje, že komediálny talent majú v rodine. Film bol kritikou prijatý pomerne dobre, diváci však napriek hviezdnej účasti až také pochopenie nemali. Určite si ho však pozrite. Oplatí sa to.
Bonus 1: séria Scary Movie (viacero rokov, viacero režisérov)
Prečo ako bonus? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Séria parodujúca najznámejšie horory (s výnimkou Zuckerovej tretej časti) jednoducho nepatrí medzi špičku tohto žánra. Kvalita jednotlivých filmov kolíše na stupnici od vážne dobrá (Scary Movie 3) po totálne primitívna Wayansovská hlúposť (Scary Movie 2). Pre viacerých z nás však práve tieto filmy predstavujú naše vôbec prvé stretnutie s týmto žánrom. Pozeranie s kamarátmi navyše dramaticky zvyšuje zážitok z filmov a povyšuje ich na pomyselný vrchol, úspech, ktorý sa mnohí ďalší tvorcovia rozhodli dosiahnuť kopírovaním... nanešťastie pre divákov si však z toho zobrali väčšinou iba to zlé. Po tom, ako na režisérsku stoličku tretej časti zasadol David Zucker, nastal výrazný posun v kvalite a zbierku začali dopĺňať komediálne esá typu Charlie Sheen, Queen Latifah či dnes už legendárny Leslie Nielsen. Na rodinku Wayansovcov teda môžeme nadávať, faktom však zostáva, že túto sériu začali, a podobne ako svojho času Airplane!, aj oni ovplyvnili štýl paródie na minimálne celé desaťročie. A to im už nikto nezoberie.
Bonus 2: Cabin in the Woods (2012, réžia: Drew Goddard)
Druhý „hororový“ bonus nemôže byť od toho prvého viac odlišný. Chata v horách sa totiž niekomu na prvý pohľad nemusí javiť vôbec ako paródia. Na druhý pohľad sa však divákovi odkrýva celé spektrum narážok na slávne horory, psychofilmy či dokonca počítačové hry. Svojím spôsobom by každý poriadny horor mal byť tak trochu aj komédiou a paródiou v jednom. Tie prvky tam sú, konečné zhodnotenie však necháme už na vás.
Tuzemský bonus: Pár Pařmenů
Tu by niekto mohol namietať, že nejde o paródiu v pravom slova zmysle. A niekto by mohol aj súhlasiť. Predsa len ide o svojpomocne predabovanú prvú časť Pána Prsteňov. Ale čo tam po tom. Môžete si hovoriť čo chcete, faktom ostáva, že chalani, ktorí stvorili TOTO, si určite zaslúžia aspoň zmienku v našom rebríčku. Pustite si to a sami sa presvedčíte, že pindy starých babek sa vážne nemýlili. A nasejte to koření!
Tak a máme to za sebou. Gratulujem, úspešne ste sa dopracovali až na záver tohto článku. Ostáva povedať už iba niekoľko slov. Predovšetkým, ak ste si pri čítaní dobre všímali dátumy vydania jednotlivých filmov, iste ste si uvedomili, že až na niekoľko výnimiek ide o prevažne staršie kúsky. Tým vôbec nechceme zdôrazniť, že to, čo sa posledné roky púšťa do sveta, sú iba samé hlúposti. Aj keď väčšinou sú. Kde nastala chyba? Možno je iba latka nastavená priveľmi nízko a niektorí filmári akoby medzi sebou súťažili, kto ju viac podlezie. To sa už teraz ale bavíme skôr o hĺbení tunelov a za to ani Matrix nemôže.
