Ambiciózna redaktorka rozbehla Talk show so zaujímavými a úspešnými hosťami o ich jedinečných, inšpiratívnych či netradičných príbehoch.
Ako sama tvrdí, od detstva ju fascinovali tie dámy z televízie, ktoré fundovane behali s mikrofónom v hlavných správach. Po štúdiu politológie a histórie vo Francúzsku a USA sa vrátila domov, pretože podľa nej potrebujeme na Slovensku šikovných a vzdelaných ľudí. Verejnosť ju pozná predovšetkým ako ambicióznu redaktorku spravodajstva, teraz už manželku Mateja Sajfa Cifru a atraktívnu ženu, ktorá sa o seba príkladne stará. V júni uviedla prvú časť svojej novej Talk show, v ktorej predstavuje silné príbehy zaujímavých a úspešných žien či šarmantných mužov. Prečítaj si rozhovor s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou aj o tom, kto ju najviac inšpiruje, čím ju zaujal Sajfa, akým rituálom začína každý svoj deň a kde vznikla myšlienka robiť Talk show s príznačným názvom SIT DOWN Stories.
Ahoj, Veronika! Verejnosť ťa pozná predovšetkým ako sympatickú redaktorku spravodajstva, Sajfovu manželku a atraktívnu ženu s vášňou k športu. Je ešte niečo špeciálne, o čom nemáme možnosť vedieť a vystihuje ťa to?
Ahojte! Hmmm, asi len veľmi nešpeciálne! Spím tak tvrdo, že by vedľa mňa mohli cvičiť delostrelci, bojujem so skorým vstávaním - vstávanie vyhráva 10:0, kávu som mala dvakrát v živote - raz z toho na mojej svadbe, venčím psa v župane a s maskou na tvári. A celkovo si pripadám ako úplne nešpeciálna žena.
Študovala si vo Francúzsku aj v USA. Čo ťa ťahalo vrátiť sa naspäť na Slovensko?
Vždy ma ťahalo ísť študovať von. Chodila som na sekciu medzinárodnej maturity na Gymnáziu Jura Hronca, odtiaľ skoro všetci išli na vysokú školu do zahraničia. Milujem Francúzsko, Paríž bol môj splnený sen a USA mi sedí. Študovala som kombináciu politológia a história. Bola to skvelá škola, aj škola života a mám na toto obdobie len príjemné spomienky. Vrátila som sa preto, lebo som Slovenka, mám tu rodinu a všeobecne mi je sympatické, keď sa po "oťukaní" v zahraničí mladí vrátia domov. Potrebujeme ich tu!
Od malička som pozerávala s rodičmi Televízne noviny a vždy sa mi páčili tie dámy, čo tam tak fundovane behali s mikrofónom. Siedma hodina a správy bol rituál. Veľa sme sa s rodičmi aj bavili o tom, čo sa deje, prečo sa to deje a tieto debaty ma neskôr veľmi ovplyvnili. Zistila som, že keď ma o tom baví sa baviť a analyzovať doma, mohla by som to robiť aj vo väčšom. Takže okrem obdobia, kedy som chcela byť sestričkou z Kramárov, som asi novinárčinu mala niekde v hlave. Vždy som bola humanitne zameraná, bavili ma jazyky aj písanie. Naopak, som absolútne matematicko-chemicko-fyzikálny SUPER antitalent. Moja škola ma k žurnalistike tiež istým spôsobom nasmerovala. Ale to, že som skončila konkrétne v Markíze, bola náhoda. Dozvedela som sa o kastingu, vyskúšala som a nejako sa to celé zomlelo. Ale zas, asi nič nie je úplne náhoda...
Ak by si nerobila v médiách, vedela by si si predstaviť pracovať v nejakej inej oblasti?
Bavilo by ma učiť na vysokej škole. Mám to stále v hlave ako plán do budúcna. Pomerne rýchlo sa učím, takže by som si zvykla na všeličo. Ale nesmelo by to byť nič, kde by som mala niečo organizovať. To ma otravuje. Aj vlastnú svadbu som riešila so zaťatými zubami. Som ten typ, ktorý keď niečo musí vyberať, vybavovať a mať na starosti, rozbolí ho hlava (smiech). No sú veci, ktoré by som si rada vyskúšala, napríklad Maťovu prácu v rádiu.
Si mladá úspešná žena, ktorá navyše veľmi dobre vyzerá a je inteligentná. Máš nejakú radu pre ženy, ako sa vypracovať alebo je za tým aj kus šťastia?
Ďakujem veľmi pekne, vždy ma príjemne zaskočí, keď mi niekto povie, že ma takto vníma. Myslím si, že to je vždy aj kúsok o šťastí. Ale šťastie praje pripraveným. Ja som bola od detstva rodičmi vedená k tomu, že ak chceš čokoľvek, musíš pre to makať ako drak a prekonať mnoho a mnoho úskalí. Mám niekde v génovom fonde, že sa treba zahryznúť a nepustiť, ani keď to bolí. Iba ak by to bolo už život ohrozujúce! Bez disciplíny nejde nič. Ani práca, ani vzťah, ani výzor. Myslím, že je dobré byť na seba náročný, ale pri tom sa mať stále rád.
Tvoj, už teraz manžel, Sajfa sa väčšinou oháňal vždy tým, aké má šťastie, že má pri sebe takú ženu ako si ty. Čím ťa prioritne zaujal?
Maťo je láskavý blázon. Má najlepšie srdce v okrese. Je vtipný, disciplinovaný, nebojí sa prekážok a zároveň je s ním zábava. Teda, väčšinou! Je tolerantný, starostlivý a nie je ješitný. A to všetko z neho na mňa išlo nejako podvedome už v začiatkoch. A každým rokom sa mi to potvrdzuje viac a viac. Mám obrovské šťastie, že ho mám. Aj moja mamina hovorí, že sa mu čuduje, ako to so mnou vydrží. Bez neho sú dni také šedšie.
Keďže sme len rozbehli Sitdown Stories, chcem sa venovať tomu tak veľa, ako mi moja práca spravodajskej redaktorky dovolí. Chcem robiť kvalitné reportáže, kvalitné Sitdowny a skĺbiť to všetko tak, aby dobre bolo. Zatiaľ si veľmi neviem dovoliť nič iné, keďže spravodajčina je pomerne časovo náročná. Vlogy by som teda zatiaľ nestíhala. Ale ktovie, možno raz? Keď bude dopyt, bude aj ponuka. Ale to ešte musí dozrieť. Zatiaľ budem obdivovať tie Maťove:)
Milé čitateľky, ďakujem, že ste si tento rozhovor prečítali až do konca, ste statočné! Buďme prajné, buďme láskavé, pomáhajme si navzájom a všetkým nám bude lepšie. Budem sa tešiť, keď sa niekde stretneme a odovzdáme si navzájom trošku fajn energie! Bozkávam vás každú jednu!
Viac informácií o SIT DOWN Stories nájdeš TU.
