Stane sa z Toma Hollanda Spider-Man pre novú generáciu alebo si budeme musieť počkať na ďalší reboot?
„Do tretice všetko dobré", ako sa vraví. Toto si zrejme opakovali v predsedníctve Sony, keď sa rozhodli spojiť sily s Marvelom. Napriek tomu, že The Amazing Spider-Man 2 zarobil slušné prachy, so ziskovosťou to už také ružové nebolo, a tak sa štúdio (opäť) rozhodlo zakopať svoje rozbehnuté wannabe univerzum pod zem po zlých ohlasoch z radov kritikov a fanúšikov. Dôsledkom tisícstranových kontraktov je, že do kín prichádza už tretia verzia Petra Parkera za 15 (!) rokov. Podarí sa Tomovi Hollandovi zotrvať v modro-červených elasťákoch dlhšie, ako jeho predchodcom? Homecoming by mohol byť indikáciou, že áno. Aj keď nie všetko je nablýskané a ligotavé, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Parker je unesený z toho, že môže pomáhať polovičke Avengerov vedenej Tonym Starkom pri konflikte v Civil War. Prvé minúty filmu teda patria jeho video-denníčku, ktorý si nahráva na telefón. Táto pasáž má za úlohu pripraviť divákov na odľahčený tón, čo sa jej podľa môjho názoru podarilo veľmi dobre. Úsmevné vnímanie vážnej situácie z pohľadu teenagera, návrat Happyho Hogana v podaní Jona Favreaua či spolupáchateľstvo Tonyho Starka v klamaní tety May navodia atmosféru teenagerských filmov á la Ferris Bueller's Day Off, na ktorý Homecoming v jednej scéne aj priamo odkazuje.
Takže Spidey je naozaj súčasťou MCU, to by sme mali z krku. Čo s ním ďalej? Peter má vo filme 16 rokov, no on sa chce hrať s veľkými. Potrebuje preto dokázať, že na to má. Hliadkuje na uliciach Queensu, chodí do školy, kde klame, že má stáž u Tonyho Starka, len aby sa mohol vyhnúť všetkým povinnostiam a byť Spider-Manom 100% zo svojho voľného času. Zasadenie pôsobí čerstvo a "malo" - konečne nejde o záchranu sveta, veľké bitky a trikové scény. Dej je naozaj sústredený na evolúciu Petra Parkera z pavúčieho chlapca na pavúčieho muža. Napriek tomu, že tu nie je ukázaný celý príbeh s pavúčim uhryznutím a smrťou strýka Bena, určitým spôsobom je Homecoming origin story.
Tom Holland sa do svojej úlohy ponoril. Niežeby scenár vyžadoval od postavy obrovský emocionálny rozsah, no ani v momentoch, keď bola vyžadovaná štipka kumštu, Tom nesklamal. Jeho gymnastická príprava a tréning s váhami prispeli k uveriteľnosti postavy v kostýme. Herecké schopnosti ma naopak prinútili veriť, že Peter je stredoškolský nerd, ktorého poznáme z komiksov a kreslených seriálov. Osobne preferujem Garfieldovu verziu postavy pred Maguierovou (pokojne ma ukrižujte), no po krátkom cameu v Civil War a Homecomingu mám pocit, že Holland si bude obliekať elasťáky veľmi dlho a už teraz je mojim najobľúbenejšim Spider-Manom.
Čo sa týka záporáka, musím zakričať „Konečne!". Naozaj potrebuje Marvel Sony k tomu, aby zo seba dokázali vyplodiť dobrého antagonistu, ktorý nezatieni hlavného hrdinu? Adrian Toomes je v úvode dobrý chlap, ktorému sa stane niečo, čo ho prinúti vydať sa cestou zločinu. Príbeh, aký sme zrejme počuli už stokrát. Sú to však motivácie, komplexnosť charakteru a hlavne Michael Keaton, čo nás donúti sa báť a zároveň s postavou do určitej miery sympatizovať. Zbytok crew okolo Vulturea, vrátane Shockera, boli skôr do počtu a plnili úlohu fackovacích panákov pre nášho hrdinu.
Ostatok obsadenia si splnil svoju úlohu takisto na výbornú, aj keď niektoré postavy mohli dostať viac času. Už spomínaný Happy Hogan si ukrojil najviac času na plátne, čo vôbec nebolo na škodu. Sympatický šofér a osobný Starkov asistent, ktorého úlohou je dohliadať na Parkerove počínanie nešetrí, sarkazmom a nad jeho komentármi sa nedalo nepousmiať. Po obsadení Donalda Glovera som dúfal, že jeho úloha bude väčšia, no márne. Slovná výmena medzi jeho postavou a Parkrom je totiž jeden z najvtipnejších momentov filmu. To isté sa týka herečky/speváčky Zendayi. Nevedel som, čo čakať od jej obsadenia a či zohrá nejakú väčšiu úlohu. V pokračovaniach možno áno. V Homecoming sa však zjavila iba zopárkrát, no jej uštipačné poznámky padli vždy na úrodnú pôdu.
A potom je tu Robert Downey Jr.. Tony Stark je zábavný vždy a písanie o Robertovom výkone by bolo plýtvanie slovami. Najväčším negatívom filmu však podľa môjho názoru všadeprítomnosť Iron Mana. Nechápte ma zle, na plátne sa zjaví iba zopárkrát, no jeho činy do značnej miery ovplyvňujú smerovanie deja, čo som od prvej snímky so Spider-Manom v hlavnej úlohe naozaj nechcel. High-tech kostým, ktorý si odbil premiéru v Civil War, je vo svojej podstate downgradovaný kostým Iron Mana s kopou vychytávok, o ktorých fanúšikovia predlohy netušili. Mnohí budú argumentovať kostýmom známym ako Iron Spider, ktorý bol Spider-Manovi v komiksoch darovaný taktiež Tonym Starkom počas Civil War. Peter Parker si však ten kostým v tom čase už stihol zaslúžiť v celej rade bitiek, v ktorých sa zúčastnil po boku Avengerov. Osobne som sklamaný z toho, že sa s kostýmom nedržali trocha viac pri zemi, aj keď, samozrejme, v rámci príbehu to dáva zmysel.
Ďalšie negatívum je niečo, čo zdielajú všetky filmy MCU - nedostatok napätia. Marvel proste hrá na istotu. Príbeh je zaujímavý, no troška šablónovitý a až na jeden celkom zaujímavý zvrat na konci naozaj neprekvapí. Presne tak, aby zapadal do jedného veľkého vzorca Marvel Cinematic Universe. O nášho hrdinu sa naozaj nemáte prečo báť, keďže vystúpenie Spider-Mana v Infinity War a v pokračovaní Homecoming je už dávno potvrdené. Nebojíte sa ani o vedľajšie postavy, pretože v prvom rade nemáte prečo a v druhom rade ste si k nim nestihli vybudovať vzťah. V tomto má DC naozaj navrch. Záver Batman v. Superman či Wonder Woman ukázal, že štúdio sa nebojí obetovať niektorú z postáv, ak to má pre príbeh zmysel.
Celkovo vzaté, Spider-Man: Homecoming je vydarená epizóda v seriáli MCU. Výrazné zápory sa hľadajú ťažko. Okrem vyššie spomínanej šablónovitosti a nedostatku emocionálnej investovanosti je tu ešte slabučký soundtrack z pera Michaela Giacchina, ktorý okrem starej známej spider-manovskej témy nemá naozaj čo ponúknuť. Marvel tak naďalej dokazuje, že aj keby sa o soundtrack mal postarať Hans Zimmer, ich objednávka by stále znela na nevýraznú hudbu ledva podkresľujúcu dianie na plátne.
Tieto malé nedostatky ubližujú takmer remeselne bezchybnej fasáde. „Komornejší“ príbeh je v tomto prípade pozitívom a dáva tak vyniknúť postavám, s ktorými sa nepochybne v budúcnosti ešte stretneme. Napriek všetkým pozitívam je Homecoming až tretím najlepším filmom o Spider-Manovi, pričom prvé dve priečky si s prehľadom držia Raimiho prvé dva filmy a ja nemôže ísť s hodnotením vyššie ako 7/10.
