USA chce byť prvou krajinou na Marse a NASA už má hotový podrobný plán.
História sa opakuje. V škole si sa určite učil o Studenej vojne a rozhodne ti tvoj dejepisár rozprával o vesmírnych pretekoch, Space race, o symbole dominancie. Iste tušíš, že sa Studená vojna odohrávala medzi USA a ZSSR. Tí na seba síce priamo neútočili, no boli pripravení otvorene započať konflikt, no do tej doby na seba útočili inými spôsobmi. Okrem slávnych špionáží bola bitka aj o to, kto bude prvý na Mesiaci. Rusov vtedy zradila ich ekonomická situácia a 20. júla 1969 na Mesiaci zaviala americká vlajka. Teraz sú však ciele podstatne vzdialenejšie.
Hlavným objektom záujmu sa stal Mars. O smelom pláne poslať tam astronauta sa hovorí už roky, no až 21. marca vydal prezident USA pokyn na prípravu. Trumpov príkaz znel jasne - dostať ľudí na Mars do roku 2033 (v októbri 2016 tam však Obama chcel byť už v roku 2030). A USA sa opäť bude usilovať byť na červenej planéte ako prvá inštitúcia - záujem totiž už prejavili aj firmy Boeing, Orbital ATK a SpaceX. NASA to zabralo niekoľko týždňov, kým vyrukovali s podrobným plánom, ako sa na Mars dostane ľudská bytosť.
Všetko bolo rozdelené do štyroch fáz. Fáza I má započať v roku 2018. Počas nej chce NASA otestovať šesticu rakiet novej technológie, ktoré by mali pomôcť vybudovať novú vesmírnu stanicu, Deep Space Gateway (DSG) neďaleko Mesiaca. Slúžiť bude ako odrazový bod pre cestu na Mars, no neskôr možno aj na iné ciele. DSG by mala byť hotová v roku 2025, čo na prvé prečítanie pôsobí ako mimoriadne ambiciózny cieľ. Fáza II pozostáva z aklimatizácie a testov. Stanica sa musí zariadiť, treba testovať stovky zariadení, vyskúšať spoľahlivosť obežnej dráhy Mesiaca a podobne. V praxi to znamená, že NASA pošle štyroch astronautov do špeciálnej trubice, aby takmer 400 dní obiehali okolo Mesiaca. Všetko bude trvať približne tri roky.
Počas Fázy III sa plánujú zhromažďovať zásoby i pohonné hmoty, aby bolo všetko pripravené na štart. Počas Fázy IV, ktorá prebehne okolo roku 2033, sa udeje samotná cesta a prípravné misie. NASA plánuje postaviť na povrchu Marsu obytné stanovištia a neznámy počet astronautov tam navždy zanechať. Celý projekt má trvať 16 rokov. Samozrejme, technická príprava je jedna vec, no problémom je aj rozpočet, a to už je na to teraz vyčlenených 5 % rozpočtu USA (u nás sa približne 5 % rozpočtu, 1 820 miliónov eur, míňa na verejný poriadok a bezpečnosť). Okrem toho však treba astronautov pripraviť na zdĺhavú cestu a obrniť ich psychické zdravie.
Správa o pláne vydať sa v ústrety červenej planéte je staršia už niekoľko týždňov, až teraz sa však dozvedáme všetky podrobnosti. Jediným problémom je, že projekt ešte nebol schválený vládou USA. Nedovoľujú to ani zákony a tiež je možné očakávať rozmanité názory prezidentov USA, ktorí budú v čase vykonávania misie viesť Spojené štáty.
