Jedinečná možnosť pre milovníkov československej kinematografie.
Pokiaľ by ste mali vymenovať všetky slovenské snímky ocenené najcennejšou soškou svetovej kinematografie, určite by ste sa príliš nezapotili. Faktom totiž zostáva, že sa môžeme pochváliť iba jedným jediným filmom, ktorým je Obchod na korze. Ten vychádza z poviedky scenáristu Ladislava Grosmana a rozpráva príbeh Tóna Brtku na pozadí 2. svetovej vojny. Túto postavu stvárnil nezabudnuteľný herec Jozef Kroner. Dej filmu začína po vypuknutí 2. svetovej vojny, ktorá sa dostala už aj na Slovensko.
Stolár Tóno Brtko so svojou ženou Evelínou našťastie patria k tým šťastlivcom, ktorí sa vojny ako takej nezúčastnili. Brtkov švagor je totiž vysokopostavený veliteľ Hlinkovej gardy, a tak ho nielenže ochráni od odvedenia na front, ale mu vybaví aj arizačný dekrét (dávajúci plné právo na majetok židovskej/neárijskej osoby „vyhovujúcej“ osobe) na malý obchod v meste. Ten pod nátlakom svojej ženy nakoniec príjme.
Galantéria patrí staručkej pani Rozálii Lautmannovej (Ida Kamińska), senilnej pani rozprávajúcej slovensko-poľsky (cháp viac poľsky ako slovensky), ktorá už nevníma svet okolo seba, nechápe tomu, čo je vojna a čo ju ako židovku čaká. S týmto vyobrazením Ida nesúhlasila, chcela, aby Rozália bola pani na úrovni, to ale režiséri neschválili, a tak sa vrátila naspäť do Poľska, kde po hodinách vyjednávania nakoniec na rolu kývla. Arizátor Brtko, viac nahnevaný ako potešený zo svojho nového titulu, prichádza do skrachovanej galantérie a spočiatku sa z nej snaží vytvoriť prosperujúci obchod. Ako to celé dopadne si už môžete pozrieť sami, nebudeme vám prezrádzať celý dej.
Dodáme len, že snímka je najúspešnejším slovenským filmom vôbec, získala Oscara za Najlepší cudzojazyčný film 1966 (málokto vie, že o rok neskôr Ida Kamińska získala dodatočne aj nepremenenú nomináciu v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe), Zvláštne čestné uznanie na MFF v Cannes, Štátnu cenu Klementa Gottwalda pre režisérov J. Kadára, E. Klosa, I. Kamińskú a J. Kronera, Cenu newyorskej filmovej kritiky, Donatellovho Davida pre najlepší zahraničný film roku 1966 a Cenu československej filmovej kritiky. Snímke sa podrobne venujeme v našom samostatnom článku, takže pokiaľ sa chcete dozvedieť niečo navyše, klikajte na tento odkaz.
Prednedávnom začali práce na digitálnom reštaurovaní tohto výnimočného diela, ktoré by mali byť hotové do začiatku 52. Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary (30. jún - 8. júl), kedy sa snímka dočká svojho opätovného uvedenia. Pôjde už o piaty (Hoří, má panenko, Všichni dobří rodáci, Ostře sledované vlaky a Intimní osvětlení) digitálne zreštaurovaný film z nadácie České bijáky, ktorý si takto odbije svoju premiéru na prestížnom festivale. Celý tento proces je ale neuveriteľne nákladný, keďže celková suma na jeden projekt sa pohybuje okolo 2 miliónov českých korún. Celé reštaurovanie je ale podporované viacerými organizáciami vrátane Ministerstva kultúry Českej republiky, takže o to, že by projekt nebol dokončený, sa rozhodne báť nemusíte. Problémom navyše ale je, že dĺžka pôvodného filmového negatívu je 3428 metrov a nemalá časť z neho je nenávratne zničená. Reštaurátori sú teda nútení použiť aj duplikačný pozitív.
Nadácia České bijáky tak dáva fanúšikom unikátnu možnosť v podobe fundraisingovej kampane #vydotitulku. Pokiaľ pošlete na konto reštarovania filmu minimálnu čiastku 10 000 českých korún, vaše meno sa objaví v záverečných titulkoch, ktoré budú späté so snímkou už navždy. Chápeme, že nie každý má takúto sumu na účte, preto môžete prispieť na dokončenie tohto projektu aj jednorázovou sumou 300/500 českých korún. Všetko podstatné, rovnako ako aj možnosť prispieť, nájdete na tomto odkaze. Podporíte obnovenie tohto unikátneho filmu?
