„Pokiaľ je to jediný spôsob, ako zničiť Izrael, potom sme za rozpútanie 3. svetovej vojny.“
Prvý hromadný a koordinovaný únos, počas ktorého sa teroristi pokúsili zmocniť štyroch plne obsadených lietadiel, sa odohral pred 47 rokmi a na rozdiel od neslávne známeho útoku na dvojičky sa obišiel bez väčších obetí. Po porážke v Tretej arabsko-izraelskej vojne v roku 1967 sa Palestínci ocitnú v nepríjemnej situácii, strácajú ďalšie územia a nadobúdajú pocit, že ich Jordánsko, Sýria a Egypt nechali napospas osudu. „Neexistujúci národ“ sa preto rozhodne vziať veci do vlastných rúk. Vzniká niekoľko militantných organizácií, vrátane radikálnej Ľudovej fronty pre oslobodenie Palestíny (LFOP), financovanej z Iraku s úzkymi väzbami na Čínu. Nacionalistické hnutie postupne naberá na popularite a najsilnejšie o sebe dá vedieť v septembri 1970.
Boeing 707 spoločnosti El Al so 138 cestujúcimi na palube má na ceste z Tel Avivu do New Yorku medzipristátie v Amsterdame. Tu do lietadla nastupuje nikaragujský Američan Patrick Argüello a Palestínčanka Leila Khaledová. Vydávajú sa za manželov. I napriek neexistujúcej kontrole batožiny zadržia ďalších dvoch teroristov na letisku príslušníci izraelskej bezpečnostnej služby. Polhodinu po štarte sa dvojica vyzbrojená granátmi a pištoľami pokúsi preniknúť do pilotnej kabíny. Keď piloti odmietnu otvoriť, vyhráža sa Khaledová: “Budem počítať. Pokiaľ neotvoríte, vyhodím lietadlo do vzduchu!.“ Kapitán Uri Bar Lev reaguje bleskovým rozhodnutím. Miesto toho, aby sa vzdal, uvedie stroj do strmhlavého pádu. Teroristi nemajú šancu negatívne preťaženie ustáť. Keď Argüellovi vypadne granát z ruky, vytiahne pištoľ, ale to ho už jeden z cestujúcich buchne po hlave fľašou whisky. Terorista však stihne zasiahnuť stewarda Shloma Videra a jedného člena izraelskej ochranky. Khaledovú cestujúci spacifikujú a predajú polícii pri núdzovom pristátí na londýnskom letisku Heathrow. Tím to však nekončí. Pár minút po medzipristátí vo Frankfurte nad Mohanom je unesený Boeing 707 spoločnosti TWA so 144 cestujúcimi mieriacimi z Tel Avivu do New Yorku. Dvojica teroristov, taktiež vydávajúci sa za manželský pár, nariaďuje pilotom letieť do Jordánska a pristáť na nepoužívanom púštnom letisku Ga Khanna, známom ako Dawsons Field. Krátko potom pristáva na rovnakom mieste unesený Douglas DC-8-53 spoločnosti Swissair so 141 cestujúcimi a 10 členmi posádky. Neplánovane sa na zoznam unesených lietadiel dostáva ešte Boeing 747 spoločnosti Pan. Počas medzipristátia v Amsterdame sa do neho totiž dostanú teroristi, ktorí sa predtým nedostali do lietadla El Al. A pretože si nie sú istí, či sa Boeing 747 na dráhu Ga Khanna vojde, rozhodnú sa improvizovať. Pristanú s uneseným lietadlom v Káhire, prepustia cestujúcich i posádku a vyhodia lietadlo do vzduchu.
Netradičná scenéria. Silné slnko ožaruje vyprahnutú pustinu, na ktorej stoja dve obrovské lietadlá. V tejto kulise organizujú únoscovia tlačovú konferenciu pre 60 novinárov, kde Bassam Abu Sharif, neskorší poradca Jásira Arafata, prehlasuje: „Cieľom týchto únosov je prepustenie všetkých našich politických väzňov v Izraeli.“ Zatiaľ čo v USA je na príkaz prezidenta Richarda Nixona uvedená do stavu bojovej pohotovosti 82. výsadková divízia, na more vypláva 6. flotila a do Turecka mierili lietadlá pripravená k vojenskému zásahu. Britský premiér Edward Heath medzitým s únoscami vyjednáva. Napätie medzi Londýnom a Washingtonom sa stupňuje. Situácia sa zhoršuje ďalším dňom, 9. septembra stúpenci LFOP v snahe dodať požiadavkám váhu unesú lietadlo VC-10 spoločnosti BOAC a postavia ho vedľa ďalších dvoch na letisku Ga Khanna.
Už sú v lietadle 5 dní a je to cítiť. Nepríjemný zápach zapotených tiel a upchatých záchodov, ktorý ešte zintenzívňuje púštna žiara. Po celý čas teroristi rukojemníkov vypočúvajú, triedia na Židov a ostatných a postupne odvádzajú na rôzne miesta v blízkosti Ammánu. Keď sú lietadla 12. septembra prázdne, napchajú ich únoscovia výbušninami a vyhodia do vzduchu. O deň neskôr Británia kapituluje, súhlasí s prepustením Khaledovej a ďalších výmenou za rukojemníkov. Medzinárodná kríza sa však vyostruje, Sýria a Irak s väzbami na Rusko hrozia zásahom v prospech palestínskej skupiny pri konfrontácií s Jordánskym kráľovstvo, ktoré chce hrubou silou zasiahnuť proti teroristom na svojom území.
Vystrašený kráľ Husajn l. žiada Izrael, aby v takom prípade poskytol leteckú podporu a sýrske jednotky bombardoval. Napätie rastie a Husajnovi dochádza trpezlivosť. Vyhlasuje stanné právo, následne načo vypuknú v Ammáne tvrdé boje medzi jordánskou armádou a palestínskymi militantmi. Vzápätí síce vtrhne do Jordánska pod zámienkou ochrany utečencov sýrska armáda, ale Izrael okamžite mobilizuje a keď nad postupujúcimi sýrskymi tankami začnú prelietavať izraelské bojové lietadlá, celá sýrska armáda sa rýchlo stiahne. Nixon posiela lietadlovú loď, ktorá ma evakuovať Američanov a poskytnúť jordánskej monarchií podporu. Skoro ráno veliteľ Habis al-Majali dáva prostredníctvom rozhlasu Palestíncom poslednú možnosť zložiť zbrane. Keď ju nevyužijú, zaháji armádou pomalý, ale tvrdý a metodický postup. Nad Ammánom stúpa čierny dym, nepretržité mohutné explózie trhajú uši, obetí sú tisíce. „Ja jednoducho o osude rukojemníkov neviem nič“, faxuje bezradný britský veľvyslanec John Philips. Taktiež izraelský veľvyslanec v USA Jicchak Rabin priznáva ministrovi Williamovi Rogersovi, že o mieste pobytu rukojemníkov nemá žiadne informácie. Tí, niektorí v relatívnom bezpečí, ale niektorí i priamo uprostred vojnovej zóny, sú rozdelení do malých skupiniek a čakajú, čo s nimi bude. „Aby sme nemuseli myslieť na najhoršie, urobili sme si zo škatuľky od liekov šachy. Ďalší si zase vyrobili scrabble.“ Spomína si jeden z nich.
Zatiaľ čo Izrael odmieta prepustiť palestínskych teroristov zo svojich väzení, švajčiarska a nemecká vláda sa rozhodne vymeniť „svojich“ rukojemníkoch za Palestíncov v európskych väzeniach. Medzinárodný konsenzus neustupovať únoscom sa zrúti ako domček z karát. I napriek tomu nakoniec všetko dopadne relatívne dobre. Jordánska armáda a palestínski militanti sa dohodnú na prímerí. Briti prepustia Leilu Khaledovú a ďalších väznených príslušníkov LFOP. Večer 26. septembra je na slobode prvá skupina rukojemníkov a počas nasledujúcich dvoch dní sú z rôznych miest v Ammáne prepúšťaní i ostatní. Svet si mohol vydýchnuť. Na chvíľu. Palestínci síce vytiahli z väzenia niekoľkých svojich spolubojovníkov, ďalšie dôsledky však predvídať nedokážu. Ich akciou totiž najviac získal nenávidený Izrael. Jeho vzťahy s Jordánskom sa výrazne zlepšujú a v októbri 1973 dokonca Husajn l. na tajnom jednaní osobne varuje premiérku Goldu Meirovou pred útokom Egypta a Sýrie. Svojím postojom neustupovať teroristom i ochotou úzko spolupracovať s USA na ochrane amerických záujmov zmení navyše Izrael svoj obraz voči Washingtonu, čo vedie k zahájeniu dodnes trvajúceho „strategického partnerstva“.
