Ďalší umelec v našej opakovane sérii rozhovor má rád to práve umenie.
Aj keď sme sa na dlhšiu chvíľu odmlčali so slovenským umením, myslíme i na tú časť fanúšikov, ktorých zaujímajú zaujímavé práce z dielní domácich autorov a najnovšie vám prinášame ďalší obsiahly rozhovor so slovenským maliarom Robom Litványim, ktorý svoje hobby z detských čias pomaly ale isto taví do niečoho zmysluplného a jednoznačne zaujímavého. Okrem iného sa tiež dozvieme, aký má názor na pop-art, "rýchlo kvasených umelcov" alebo Instagram. Viac umenia od Roba nájdete tu a nezabudnite tiež skontrolovať náš dlhodobý projekt Umenie zo slovenských a českých ateliérov.
Ahoj, na úvod sa nám môžeš predstaviť
Ahoj! Volám sa Robo Litványi, narodil som sa v osemdesiatomšiestom a pochádzam z malého mestečka Dobšiná, ktoré, aj keď už žijem v Košiciach navždy ostane aj so svojou okolitou prírodou mojim pravým domovom. Povedal by som to tak, že Dobšiná ma vychovala a v Košiciach, kde som študoval výrobnú techniku a robotiku som dospel.
Kedy a akou cestou si sa dostal k umeniu a prečo práve maľovanie?
Kedy som sa dostal k umeniu? Na toto presne neviem odpovedať. Kreslenie ma bavilo už od malička. Keď som bol dieťa, u nás ešte neboli počítače, neboli mobily a iné technológie, ktoré by ma rozptyľovali. A keď som práve nestaval s bratmi hrádze z blata, alebo nestrieľal jarabinu po kamarátoch z improvizovaných prakov, tak som sedel doma a kreslil som si svojich obľúbencov, Supermana, Batmana, či Jima Carreyho ako Masku. Na strednej (Gympel Dobšiná) moja voľnočasová tvorba výrazne potemnela, za čo najskôr môže asi objav a zamilovanie si metalovej hudby. A tak sa na moju tichú povahu v kombinácií s vyslovene krvavými výtvormi niektorí profesori a profesorky nedívali práve nadšene, hehehé. Z tých a dávnejších čias sa žiaľ nič z tvorby nezachovalo. No všetko to boli ceruzové výtvory na papieri, alebo perom na gumených školských obrusoch. Kreslenie ma proste bavilo a pokračovalo to aj na vysokej. A tak moje zošity stále zdobili kadejaké doodles a absurdné ilustrácie. Toho času som si uvedomil, že aj keď nemám talent, roky svojvoľného kreslenia sa odrazili na stúpajúcej kvalite kresieb. A keďže ma to bavilo čoraz viac a viac, zrodil sa taký sen. A ten sa mi, zdá sa, pomaly začína plniť. Ak nepočítam neúspešné pokusy s temperami na základnej škole, tak k farbe som sa dostal v podstate až nedávno, za čo tak trochu ďakujem aj kamošovy Maťovi L. z Dobšinej, ktorý ma k tomu jedno vodkou poznačené sobotné popoludnie svojimi pokusmi maľovať inšpiroval. Po výške som sa zamestnal a s trvalým príjmom sa našli peniaze aj na farby. A tak sa moja čiernobiela tvorba amatéra zo dňa na deň zmenila na farebnejšiu. Okamžite som si farby a najmä akryl kvôli jeho praktickosti zamiloval. Vždy som však svoje “umenie” považoval za formu relaxu a názor okolia na moje práce ma nezaujímal. Osobitou kapitolkou sú prácičky s počítačom. Photoshop ma bavil od kedy som sa s ním prvýkrát stretol, a tak som bol prirodzene zvedavý, ako sa kreslí s grafickým tabletom. Po jednej brigáde som si jeden zadovážil a čo to nakreslil aj pomocou neho.
Vedel by si nám popísať, ako vznikajú tvoje diela a približne koľko času ťa stoja?
Moju tvorbu by som rozdelil na dva prúdy. Tú inšpirovanú niečim, pričom predlohy sa líšia a ide o filmy, hry, hudbu, krajinky, fotky, či sny. Druhou, obšírnejšou sú improvizácie. Keď mám predlohu, je to ťažšie a baví to menej nakoľko som limitovaný istou témou alebo prvkami. Pri improvizácií je to úplne inak a pri tejto forme relaxu úplne vypínam. Často vôbec nerozmýšľam nad tým, čo sa deje pod mojimi rukami a teda nemám problém takto tvoriť aj počas debaty v bare, či pri sledovaní filmu. Začnem čiarou, alebo kruhom a sám nikdy netuším, čo kreslím a čo vznikne. Preto na otázky typu “čo to kreslíš Bulba?”, najčastejšie odpovedám “Netuším”, čo ako neaktívny člen združenia nič netušiacich stále dodržiavam. Kresbičku dám na posedenie, menšie maľby za pár hodín. Najväčší a zatiaľ najkomplikovanejší obraz som robil cca 20 hodín.
Živí ťa umenie?
Nie. Pracujem ako IT administrátor. Umenie je stále len hobby a zatiaľ som nemal ani jednu ozajstnú výstavu. Venujem sa tomu výhradne vo voľnom čase, najmä po nociach a cez víkendy. Čo oceňujem je fakt že mi to uľahčuje problémy s hľadaním vianočných a narodeninových darčekov. Netvrdím, že som zatiaľ žiadny obraz nepredal, sem tam sa mi ozve niekto kto si zaželá niečo na mieru, no uživiť by som sa tým momentálne určite nevedel.
Palcmanská maša
Na čom momentálne pracuješ?
Momentálne dokončujem CD booklet pre rožňavskú metalovú skupinu Renaissense, ktorým by tento rok mal výjsť nový album. No hlavne sa snažím zlepšovať a učiť, a pritom sa inšpirujem majstrami palety a sledovaním množstva “tutoriálov” na internete. Je skvelé, že vďaka webu skúsení umelci zdieľajú svoje know-how s nami amatérmi. Po novom objavujem už i čaro a komplikácie spojene s olejovými farbami.
Tvoje práce zobrazujúce Slovensko perfektne vystihujú našu krajinu. Vyhľadávaš vo voľno čase zaujímavé scenérie?
Keďže som vyrastal v mestečku, ktoré sa nachádza v dolinke uprostred kopcov a lesov, k prírode mám blízko. A aj keď milujem našu domovinu, strašne ma mrzí, že som Slovensko stále poriadne nepochodil. Verím, že môj čas ešte príde a zameškané dobehnem. Preto nateraz scenérie a inšpirácie hľadám vo fotografiách našich šikovných fotografov.
Kriváň
Napĺňa ťa skôr krajinkárske maľovanie alebo radšej nechávaš pracovať fantáziu?
Som tvorca pracujúci s fantáziou. Krajinky sú však niečo čomu sa momentálne venujem najčastejšie. Je to príjemná zmena. Výborne sa pri tom študuje správanie a miešanie farieb. Mám snahu zachytiť farebnosť atmosféry predlohy čo najvernejšie, no zároveň pri krajinke je to celé také uvoľnenejšie, aspoň čo sa tvarov týka. Každopádne, fantázia hrá rolu pri každom diele. A tak, keď sa mi zachce, z obyčajnej krajinky môžem spraviť sci-fi námet alebo ho inak ozvláštniť. S rastúcimi skúsenosťami rastie aj sloboda, ktorú ako umelec v tvorbe potrebujem.
Čím sa zvykneš inšpirovať?
Najčastejšie ničím. Ako som už spomínal, nechať pracovať fantáziu a vizuálnu pamäť je mi najbližšie. Keď sa už aj niečim inšpirujem, sú to najčastejšie filmy. Vnímam hlavne technickú stránku filmu, prácu s kamerou a svetlom. Najviac ma v tomto dostávajú Kubrickové pecky. A tak som si nejeden záber z jeho filmov namaľoval pre vlastné potešenie. "Dekel" mi odpaľujú najmä staré diela majtrov realistov, ako napr. diela dánskeho maliara menom Peder Mork Monsted , alebo rusov z ktorých za všetkých spomeniem trojicu Issac Levitan, Andrei Schilder, Ivan Shiskin. Rád si obzerám diela majstrov a moderné concept-arty.
Jesenné Dedinky
Dokáže tvoju tvorbu ovplyvniť prostredie, nálada, počasie či súkromný život?
Rozhodne áno. Prostredie ovplyvňuje človeka už v maternici, rovnako počas jeho rastu a mentálneho vývoja, ako aj v prítomnosti. Každý sme potom so svojou mentálnou výbavou vďaka tomu dosť rozdielny. U mňa je to teda takto: Súhrn faktorov ako prostredie a počasie majú veľký vplyv na vizuálnu časť práce. Hra svetla a tieňa sa v rôznych podmienkach mení, rovnako opticky ako aj vo fantázií samotnej, čo sa v mojom prípade prejavuje vo výsledku diela. Nálada a súkromný život vplývajú naopak na tú nevizuálnu časť tvorby. Keď mám náladu dobrú, ide to ľahko a dokážem pri obrázku presedieť aj hodiny bez prestávky. Akonáhle sa nálada zhorší, radšej púšťam štetec a odkladám tvorbu na neskôr. Vtedy sa mi proste nechce, nedarí sa a dokonca ma chvíľkovo tvorba doslova nebaví.
Nad Dobšinou
Čo je pre teba ideálne prostredie na tvorenie?
Som zvyknutý aj na bojové podmienky. Celkom ma však definuje heslo - dajte mi do ruky písaciu potrebu a zdrap papiera, ja sa nejak zabavím. Nech je to kdekoľvek. Doma to mám tiež tak trochu bojové. Nemám ateliér ani vyhradený priestor na tvorbu, a tak všetko vzniká na gauči. Preto je aj veľkosť mojich prác väčšinou malá a snažím sa nepoškvrniť nábytok a podlahu. Pri tvorbe nemám rád ticho a keď mi nehrá práve hudba (mám široký záber, od srdcu najbližšieho metalu po klasiku cez jazz, elektro až po prešovskú alternatívu), pustím si k tvoreniu obľúbený už X-krát videný seriál, alebo film, na ktorých dej sa už nemusím veľmi sústrediť. Čo sa osvetlenia týka, a toto chcem odporučiť aj začínajúcim umelcom z radov vašich čitateľov, po tom, ako som od priateľky na Vianoce dostal štúdiové osvetlenie s denným svetlom, nechápem ako som bez toho dokázal 3 roky tvoriť a existovať. Hlavne, keď pracujete po nociach ako ja, tie eurá za takú lampu stoja!
Kriváň
Sadáš si niekedy s plátnom priamo do prírody?
Stalo sa aj také, ale nechodievam maľovať do prírody. Zatiaľ. Toto chcem určite zmeniť a začať tvoriť priamo na mieste v prírode, alebo aj v meste. Košice majú krásne centrum, ktoré chcem skôr, či neskôr zvečniť. Chápem, že maľovať len podľa fotiek nie je to pravé orechové. Momentálne mi to však nedovolí čas berúce zamestnanie.
Obľúbená technika?
Momentálne asi teda tie akrylové farby. Nesmrdia až tak ako olejové, rýchlo schnú a sú menej toxické. No nezanevrel som ani na ceruzy a tablet.
Aký je tvoj názor na Instagram?
Mám tam osobný profil, no svoje práce som skrze neho ešte neriešil. Stále častejšie počúvam, že je to chyba. Chystám sa zriadiť si tam umelecký profil. Mám k instagramu každopádne pozitívny vzťah. Keď jedna malá appka dokáže aj z bežného človeka urobiť umelca, rozhodne je to len dobré. Niektoré fotky fakt stoja za to. Ak si tam však niekto lieči svoje mindráky a zásobuje svoj profil dennou dávkou desiatok selfíčok, to už sa mi prieči. Za to ale nemôže instagram, ale slaboduchý užívateľ.
Ktoré tvoje dielo považuješ za najveľkolepejšie?
Nad týmto som sa ešte hlbšie nezamýšľal. Vyberám teda to, na ktoré som vynaložil najviac času a úsilia. Ide o “prerábku” fotomontáže, ktorú som mal ako predlohu, no urobil som to po svojom.
Čo robíš, keď práve netvoríš?
Vo voľnom čase najčastejšie trávim čas s priateľkou Martinkou, varím, sledujem filmy a seriály, alebo hrávam PC hry, ktoré sú často podceňovanou formou zábavy. Pritom ide často o najkomplexnejšiu formu umenia, nakoľko pri vývoji hry sa spájajú výtvarné, hudobné, aj filmové umenie a interakcia s hráčom.
Čo by si poradil začínajúcim umelcom?
Nikto sa nenaučil kresliť a maľovať zo dňa na deň. Treba tomu venovať fúru času a odhodlania. Najprv ale treba chcieť. Nasilu to neide a ak tvoríte a nebaví vás to, netlačte to, a radšej skúste robiť niečo iné. Musí vás to baviť inak budete stagnovať a to nie je dobré lebo nebudete mať chuť venovať tomu ten potrebný čas. A tu sa nebavíme o mesiacoch ale rokoch, ba desaťročiach. Umenie je o pomalom posúvaní sa a o raste. Mňa to nikto nenaučil, venoval som tomu čas a som si vedomý, že to toho času zožerie ešte veľa. Ak ma to raz prestane baviť, skončím s tým. No to si teraz neviem predstaviť. Napĺňa ma to a či s tým v živote úspech mať budem, alebo nie ma až tak netrápi. Nateraz to beriem ako samozrejmosť svojho bytia.
Myslíš, že na Slovensku sa dá uživiť výhradne umením?
Bolo by smutné, keby to tak nebolo a viem o umelcoch, ktorí sa umením živia. Rád by som k nim raz patril.
Ako by si zhodnotil vzťah Slovákov ku “kumštu”?
Pevne verím, že Slováci dokážu umenie oceniť. Nakoľko sa zatiaľ nepohybujem v týchto “umeleckých vodách” myslím, že ešte dostatočne neviem posúdiť, čo má Slovák rád, a čo nie. Keď si všímam moje okolie, tak zastávam názor, že tradičný Slovák viac ocení, ak má dielo dušu a vidieť, že si autor dal záležať, a zručne ovláda svoje remeslo, ako keď sa má dívať na kopu špliechancov. Ale na to sa asi dívam subjektívne, nakoľko mne osobne moderné a pop-art umenie tiež veľmi nereže, a dušu naopak pohladí práve to ozajstné UMENIE.
Plány do budúcnosti?
Chcem sa určite vyskillovať a zvládnuť aj rôzne techniky a tématiky, na ktoré si dnes ešte netrúfam. Čaká ma ešte veľa driny, na čo sa však teším. Taktiež verím, že sa mi raz podarí zavesiť denné zamestnanie na klinec a otvorím si ateliér. No to má ešte čas. Dlhodobé plány však nie sú mojou parketou. Nedokážem sa dívať viac ako rok dopredu. Ak však aj nejaký dlhodobý plán týkajúci sa umenia mám, tak je to privyrábať si tým na dôchodku.
