Na fantasy svet J.R.R. Tolkiena sa budete pozerať úplne inak.
Po trojmesačnej odmlke sa opäť vraciame k nášmu seriálu Spoza kamier. Naposledy sme si priblížili veľkolepé Mad Maxa, ktoré ovplývalo množstvom dychberúcej akcie a praktických efektov. V recenzii si od nás film odniesol najlepšie možné hodnotenie, na posledných Cenách Akadémie rovno šesť zlatých sošiek a zrejme sa pridáte na našu stranu, ak povieme, že sa nevieme dočkať jeho pokračovania. V článku sme si detailne zobrazili náročnosť a prevedenie kaskadérskych kúskov, čo-to povedali o bezpečnosti pri natáčaní a ponorili sa do sveta vizuálnych efektov, ktoré síce na rozdiel od praktických neboli hlavným ťahúňom filmu, avšak mali svoje opodstatnenie a monštróznej akcii dodávali poriadny šmrnc.
Dnes sa vrátime do minulého desaťročia, kedy sa výrazne rozširoval žáner fantasy. Z nadpisu už viete vyčítať, že sa budeme venovať trilógii od majstra Petera Jacksona, ktorý sa postaral o adaptácie nezabudnuteľných príbehov z pera J. R. R. Tolkiena. Na Pánovi prsteňov vyrastala väčšina z nás a len pred pár rokmi sme sa do Stredozeme vrátili opäť, a to v pútavom Hobitovi, ktorého si budeme rozoberať niekedy inokedy. Keď už sme pri tých Oscaroch, je hriech nespomenúť, že si film odniesol až neskutočných 17 zlatých ocenení, pričom 11 z nich dostal finálny projekt z roku 2003. Poďme si však povedať viac.
P Á N P R S T E Ň O V
Prípravy a predprodukcia
Tolkienove knihy boli hitom. Dodnes je predaných už vyše 150 miliónov kusov. Témy z nich boli použité vo viacerých dobových skladbách skupín, medzi ktoré patrí napríklad taký Led Zeppelin. Rovnako sa nimi inšpirovali aj viacerí spisovatelia či filmoví tvorcovia. Samotný Stephen King čerpal z námetov elementy do svojich vlastných príbehov a George Lucas veľakrát zmienil fakt, že nebyť Tolkiena, originálne Star Wars by sa nieslo v trochu odlišnom svetle. Áno, ťažko tomu uveriť. Knižnú trilógiu bolo vo svojom čase nemožné pretvoriť na hraný film epických rozmerov, aké poznáme v modernej dobe. Písali sa len štyridsiate až päťdesiate roky dvadsiateho storočia a technológie boli oproti dnešným výrazne zaostalé. Postupom času producent Saul Zaentz (One Flew Over the Cuckoo’s Nest) kúpil práva na knihy a spojil sily s animátorom Ralphom Bakshim. Následne sa ich snaha v roku 1978 pretvorila do animovaného filmu.
V deväťdesiatych rokoch sa špeciálne efekty stávali čoraz žiadanejšie a objavovali sa v čoraz väčšom počte filmov. Do toho momentu sa elfovia, monštrá a kadejaké iné potvory v súvislosti s vizuálnymi efektami považovali za veľmi drahú a ťažko dostupnú záležitosť. Filmoví velikáni ako Steven Spielberg, George Lucas či aj menej známy John Boorman boli odhodlaní dostať knihy do celovečernej hranej podoby, avšak všetci sa projektu postupne vzdali. A až potom prišiel Peter Jackson. Dnes už veľmi známy režisér sa v tom čase snažil natočiť svoj prvý film pre štúdio Universal (The Frighteners). Zvažoval, či by bolo možné s pomocou vyspelejších technológii dostať film do pohybu za rozumné množstvo peňazí. Mal s ním však mnoho problémov a nakoniec ho takmer nedostal do svojich rúk. A keďže Saulove práva zahŕňali len Pána prsteňov, napriek tomu, že bol Hobit knižným prequelom, sa s ním nemohlo počítať. Jackson po mnohých neúspechoch so štúdiami narazil na spoločnosť New Line Cinema a projekt bol na ceste.
Zaujímavé bolo aj hľadanie hercov hodiacich sa do roly Gandalfa. New Line podporovalo a viedlo Jacksona k tomu, aby do úlohy obsadil známeho Seana Conneryho. Peter bol jeho fanúšikom, avšak Sean ponuku odmietol, a tak sa pokračovalo k druhej voľbe, teda k Ianovi McKellenovi. Ten sa už upísal do filmu X-Men, no ani to neodradilo tvorcov od toho, aby sa o neho pokúsili zabojovať. Producent Robert Shaye stretol herca v londýnskej reštaurácii a povedal mu, že ho potrebuje a mrzí ho, že na Pána prsteňov nemá čas. Rob sa vrátil k svojmu stolu, nehodlal sa však vzdať a k Ianovi sa vrátil s otázkou, ako bola naplánovaná produkcia pre prvých X-Men. Ian odvetil, že LOTR rozbieha natáčanie len tri dni predtým, čo on sám dokončí svoju robotu v superhrdinskej snímke a obaja dospeli k záveru, že s pár posunmi v kalendári bude možné, aby Ian natočil oba projekty.
Natáčanie
Ťažko povedať, či sa niekedy v minulosti realizovalo niečo tak epické a výpravné, ako práve Jacksonov Pán prsteňov. Iste, ak rátame s infláciou, boli tu projekty s väčším rozpočtom a možno aj výpravou, avšak aj napriek tomuto faktu patrí LOTR k tým najveľkolepejším. Momentálne sa o niečo podobné pokúša aj James Cameron s jeho sériou Avatar. Fantasy trilógia bola zachytená kamerami až na 150 rozdielnych lokáciách, pričom sa vo veľkom využívali krásy národných parkov a rozsiahlych horských území Nového Zélandu. Krajina je aj dnes obľúbenou destináciou pre filmárov. Aby sme boli presní, Jackson využíval až sedem štábov, pričom niektoré z nich často natáčali súbežne. Tie z nich, na ktorých nebol prítomný režisér, boli monitorované a bola im umožnená vzájomná komunikácia pre prípadné obmeny scénáru či iných detailov. Peter Jackson preto spával okolo štyroch hodín denne.
Niektoré lokácie boli až tak nedostupné, že by na ne nemohla doletieť ani vzdušná pomoc, a tak sa štáby rozhodli priniesť si so sebou zásoby a lekárske prostriedky. A hoci vláda Nového Zélandu povolila natáčanie v národných parkoch, neskôr bola za toto rozhodnutie obviňovaná. Bojové scény zanechali menší dopad na životnom prostredí a v parkoch boli potrebné reparácie.
Keď sa povie názov filmu, azda každému z vás sa v mysli objaví prekrásny a originálne vykreslený The Shire (Kraj). Armáda Nového Zélandu pomáhala s jeho výstavbou a rastliny doň boli zasadené mesiace pred natáčaním. Neskôr sa miesto vrátilo do pôvodnej podoby, avšak vďaka obrovskému filmovému úspechu sa naň denne chodili pozerať zástupy zvedavcov, aj keď bola väčšina konštrukcii preč. Pri Hobitovi sa opäť začala výstavba, avšak padlo rozhodnutie použiť materiály, ktoré vydržia ešte pár dekád a ostanú ako verná spomienka na jednu z najveľkolepejšich foriem umenia. Ak chcete návrh na výlet, hoďte si do hľadáčika mesto Matamata.
Hlavné natáčanie sa odohrávalo v období od 11. októbra 1999 do 22. decembra 2000 (438 dní) a následne pokračovalo ďalej formou menších, takzvaných pick-up dotáčok, kedy sa už natočené scény rozširovali a doplňovali. Celkovo sa k projektu upísalo až takmer 26 000 komparzistov, a keď už sme pri štatistikách, tvorcovia vybudovali až 64 miniatúrnych pľacov. A to si dali záležať na detailoch. Jacksonovým snom bolo vytvoriť svet, ktorý by na diváka pôsobil čo najreálnejšie, a tohto pravidla sa držal po celý čas. Každý jeden predmet či rekvizita mala mať historický nádych a takisto mala zámer pomôcť nám ponoriť sa naplno do príbehu Pána prsteňov. Ale to už zachádzame k maskám.
Masky a rekvizity
Rovnako ako predmety, aj zvieracie príšery a monštrá s takmer ľudskou podobou mali mať realistický vzhľad. Ale v rámci možností - myslíme tým uveriteľnosť a správnu anatómiu tela, aby všetko fungovalo ako má. Ako príklad si môžeme uviesť obrovského okrídleného Nazgûla, trollov či Orkov z Mordoru. Každý jeden z nich bol zo začiatku len náčrtom na papieri, no postupom času sa pretvoril až do svojej finálnej podoby. Nasledujúce čísla vás môžu šokovať, avšak Pán prsteňov akoby v niektorých ohľadoch nepoznal hraníc. Pre jeho zrealizovanie bolo potrebných 48 000 kusov brnenia, 500 kuší, 10 000 šípov, o ktoré sa postarala spoločnosť Weta Workshop. Okrem nich sa vyrábali aj protézy, a to predovšetkým pre hlavných hercov. 1 800 párov hobitích nôh a taktiež nespočetné množstvo uší, nosov, hláv a kadejakých iných doplnkov. A nesmieme zabudnuť ani na 19 000 kusov kostýmových odevov. Do úvahy treba brať aj fakt, že každý jeden z nich prešiel cez filmové oddelenie (Art Department) a rozhodovalo sa aj o jednotlivých veľkostiach. To by sme mali čísla v kocke.
Minas Tirith
Efekty a CGI
A čo taký Gollum (Smeagol)? Obľúbená postava bola, samozrejme, 3D modelom. Nemusíme hovoriť, že Andy Serkis je pre túto prácu ako zrodený. Jeho geniálna mimika tváre je žiadaná vo viacerých filmoch a jeho podobizeň sa pretvorila na Golluma pomocou moderného motion capture.
Ak vás tento proces zaujíma, prípadne chcete vidieť majstra Serkisa na vlastné oči, nahliadnite do videa nižšie.
Na efektoch pracovalo štúdio WETA Digital sídliace na Novom Zélande. Prvá snímka má okolo 540 záberov vyžadujúcich si špeciálnu počítačovú úpravu. Počet v druhej sa blíži k číslu 800 a finálna obsahuje takmer 1 500 efektových záberov, celkovo teda vyše 2 700. S rozšírenými edíciami sa číslo vyšplhá až na 3 420, a keď už sme pri faktoch, na efektoch Spoločenstva prsteňa začalo pracovať 260 ľudí. Číslo sa časom zdvojnásobilo a roboty bolo až toľko, že VFX editori pracovali aj cez noc. Problémom bol čas.
Používalo sa veľké množstvo zeleného a modrého plátna, ako napríklad na scéne nižšie v príbytku malého Hobbita.
A čo príšery a obri?
Rovnako sa používali aj zmenšené a zároveň veľmi detailné modely exteriéru (budov či miest). Túto techniku ste mohli vidieť aj pri starších kúskoch - napríklad pri kultovom origináli Star Wars.
Strih
Robiť tri filmy naraz nie je žiadna sranda. Jackson preto nariadil strihanie trom rôznym ľuďom, aby celý stres jednoducho nepadol na jedného človeka. Zaujímavosťou je, že sa natočilo až 1828 kilometrov filmu, ktorý sa zredukoval na 11 hodín a 23 minút, čo je spoločná stopáž všetkých troch snímok. A to hovoríme o ich predĺžených variantoch. Veľa materiálu sa nakoniec nedostalo ani do týchto verzií. Tvorcovia považujú za najzložitejšiu verziu práve Dve veže, keďže projekt v podstate nemal svoj začiatok a ani koniec. Nezabúdajte, že sa to všetko strihalo naraz.
Hudba
Mužom za veľkolepým soundtrackom enormného projektu nie je nikto iný ako talentovaný Howard Shore. Dnes už sedemdesiatročný Kanaďan sám vymyslel, skomponoval a produkoval hudbu pre všetky tri kúsky. Rovnako tak riadil celý orchester. Pre jednotlivé postavy či miesta Stredozeme zvolil rozdielne motívy reprezentujúce kultúru. Pri hobitoch, elfoch či iných príšerách sa na druhú stranu zameriaval na ich povahové črty a charakter samotný. K úspechu hudby prispeli aj niektorí herci a to svojím hlasom. Menovite Billy Boyd, Viggo Mortensen, Liv Tyler a ďalší.
Zaujímavosti
Samotný režisér Peter Jackson a jeho deti mali svoje vlastné cameá. A to v každom filme zo série. Napríklad v Spoločenstve prsteňa stvárnil Jackson postavu Alberta Drearyho, ktorá len prebehne pred kamerou s mrkvou v ruke. V dvojke ho vidíme bojovať ako rohanského vojaka vrhajúc oštep, no a vo finálnej časti ako piráta (umbarského korzára) na lodi.
Viggo Mortensen (Aragorn) a Sean Bean (Boromir) boli jediní členovia spoločenstva prsteňa bez latexových doplnkov masiek.
Sean Bean odmietal transport na ťažko dostupné miesta natáčania sprístupnené len helikoptérou, ktoré sme si spomenuli vyššie. Spočiatku sa oň pokúsil, avšak po jednom nepríjemnom lete si stál za svojím a už nevzlietol. Radšej vstal o čosi skôr a na miesto sa dopravil pešo. A keďže na nedostupných miestach neboli stany s vizážistami a kostymérmi, musel jednotlivé cesty podniknúť už v obleku.
Využívali sa aj dvojníci. Niekedy sa používala technika perspektívy, kedy boli herci ďalej od kamery, aby vytvárali dojem malého vzrastu.
A hobitie nohy boli väčšie, než ste si mysleli
Po incidente z 11. septembra boli všetky filmy týkajúce sa vojny a konfliktov odložené na neurčito a ľudia potrebovali snímky na odľahčenie, aby mohli vďaka nim utiecť hrozbe vo svete aspoň vo svojich mysliach. Prvý diel Pána prsteňov premiéroval o mesiac neskôr a nebolo potrebné ani testovacie premietanie. Ľudia potrebovali silných a odvážnych hrdinov, aj keď len na plátnach kín.
Ak vás svet Pána prsteňov a jeho natáčanie zaujíma, odporúčame si pozrieť zábery spoza kamier. Nabudúce si o Stredozemi povieme o čosi viac, a to v článku venujúcemu sa trilógii Hobita. Vo videu nižšie nájdete všetky informácie, ktoré sme si dnes spomenuli a ešte omnoho viac.
