So svojimi (psychicky labilnými) obdivovateľkami splodil viac ako 20 detí.
Alkoholik, náboženský psychopat a nadšenec chirurgických zákrokov. Tým sa do kanadských análov zapísal Roch Thériault, ktorého brutálne mučiace praktiky v 80. rokoch pobúrili kanadskú verejnosť i políciu. Po sérii neľudských činov bol dolapený a umiestnený do väzenia, kde v roku 2011 zomrel na následky útoku spoluväzňov. Nazrime do tajomných kanadských lesov, kde sa skrýval samozvaný charizmatický vodca a na svojej skupine stúpencov praktikoval ohavné psychické i fyzické týranie.
Keď vyšla ohľadom sekty celá pravda na povrch, Kanaďania boli zhrození. Perverzné a psychopatické správanie Thériaulta nebolo ničím podmienené a podľa dostupných informácií prežil svoje detstvo v rámci možností šťastne, i keď niekoľkokrát tvrdil, že bol ako dieťa obťažovaný svojim otcom, no čo je na tom pravdy, sa môžeme len domnievať. Narodil sa krátko po 2. svetovej vojne v roku 1947 v provincii Quebec do rodiny silno veriacich katolíkov. V období začínajúcej puberty bol vyhodený zo školy a začal sa viac ponárať do Starého zákona, prvej časti biblie. Už ako chlapec veril, že koniec sveta sa blíži a bude spôsobený vojnou medzi dobrom a zlom. Postupom času z katolíckej cirkvi odišiel a na malý okamih sa vzdal viery úplne. Keď mal 20 rokov, oženil sa a spolu s manželkou Francine splodili dvoch synov Françoise a Roche-Sylvaina. Rodinná idylka sa však nekonala. Najmä po tom, čo začal vo väčšej miere holdovať alkoholu a ženám. Aby toho nebolo málo, od lekárov sa dozvedel zlé správy, ktoré mali naznačovať prítomnosť žalúdočných vredov. Okrem alkoholu a žien sa tak začal čoraz viac zaujímať aj o medicínu a chirurgiu.
V 70. rokoch sa obrátil späť k bohu a pridal sa do cirkvi Adventistov siedmeho dňa. Prinajmenšom dosť nedôveryhodný názov. Tu objavil svoje nové poslanie. Pomáhať ľudom závislým od alkoholu a iných návykových látok. Nadšený (ne)lekár a (ne)zdravotník tak začal organizovať detoxikačné semináre, ktoré mali ľudom pomôcť so svojimi démonmi. Postupne sa ale z niekoľkodňového programu stávalo čosi viac. Thériault semináre spočiatku skutočne založil pre pomoc druhým bez akýchkoľvek bočných úmyslov, no časom sa začali pridávať aj ďalší adventisti a viacerí sa dokonca rozhodli opustiť svoje zamestnanie a žiť v obklopení podobne zmýšľajúcich ľudí a hlavne v blízkosti Thériaulta, charizmatického vodcu. Po slobodnom rozhodnutí ostať v komunite sa mohla postupne začať prejavovať Thériaulteho psychopatická rebélia. Stúpencom prikázal, aby sa vzdali akéhokoľvek kontaktu s rodinou a priateľmi a nariadil im tiež nosiť rovnošatu – takmer po zem dlhý hábit bez spodnej bielizne. Pre mužov mal béžový, pre ženy zasa zelený, on sám si privlastnil hnedý.
Tajomné chovanie novovzniknutej skupiny okolo Thériaulta neuniklo ani pozorným očiam adventistov. Tí všetkých vrátane Thériaulta bez milosti exkomunikovali. S miernymi problémami s rodičmi niektorých dievčat a s políciou záujem o „detoxikačné semináre“ na čas utíchol. Thériault pochopil, že sa na jeho zoskupenie pozerajú ľudia skrz prsty, a tak sa rozhodol od spoločnosti izolovať a so svojou skupinou odísť do prímorského mestečka Gaspé na východnom pobreží Kanady. Koncom 70. rokoch tvorilo zoskupenie približne 20 členov. Všetci dostali nové rovnošaty a tiež biblické mená, ktoré si losovali. Thériaultovi pripadlo meno Mojžiš. V tej dobe si začala komunita na kopcoch v oblasti Gaspé stavať vlastnú osadu. Vodca sa do stavebných prác výraznejšie nezapájal. Pri pohľade na pracujúci ľud, ktorý mu asocioval usilovných mravcov, mu však napadlo meno sekty – The Ant Hill Kids. V roku 1979 predpovedal zmyselný Mojžiš koniec sveta. Ten pripísal na 19. februára 1979 a život na našej planéte mala ukončiť gigantická búrka. Po tom, čo sa osudné ráno všetci zobudili do idylického počasia, Mojžiš povedal, že Boh koniec sveta len naznačil a naviac vnímanie času z pohľadu nášho a z pohľadu Boha sa diametrálne líši, takže jeho výpočty mohli byť mierne nepresné. Stúpenci mu samozrejme odpustili.
Akonáhle bola dedinka mravcov dokončená, Thériault vyhlásil, že všetky ženy vlastní odteraz on. V nasledujúcich rokoch sa osada rozrastala o nové a nové prírastky. Piatim členkám sa za 12 rokov narodilo zhruba 20 detí. Otcom väčšiny z nich bol samozrejme kanadský Mojžiš. I napriek tomu, že ženy považoval len za majetok mužov, naďalej ich nesmierne priťahoval. Aj cez fakt, že celá komunita vznikla na základe detoxikačných seminárov, ktoré hlásali zdravý životný štýl, Thériault aj naďalej vo veľkej miere holdoval alkoholu. Práve ten v ňom nanešťastie prebúdzal zviera, ktoré terorizovalo všetko, čo sa mu čo i len trochu nepozdávalo. Svojich stúpencov stále častejšie trestal a ponižoval.
Začiatkom 80. rokov do novovybudovanej osady prišli aj jeho synovia Françoise a Roche-Sylvain, ktorí okamžite poznali krutovládu otca. Príbuzenský vzťah im nepriniesol žiadne privilégiá a aj oni sa často stávali objektom sexuálnych manierov. Násilnícku povahu si ukájal na všetkých bez rozdielu veku či pohlavia. Zdravotnú sestru Gabrielle dobil opaskom, keď zbadal, že zaspala pri jeho opileckých dlhotrvajúcich kázaniach (čítaj opileckých monológoch). Inokedy zasa len prikázal ostatným, aby si hriešnika podali a skupina sa o neho postarala. Členovia boli nútení si svoje hriechy pravidelne zapisovať a Thériault im vyvodzoval náležité tresty. Aj za tie najmenšie mohli skončiť nahí v snehu a na kolenách. Dievčine, ktorá zjedla viac ako jej prídel povoľoval, bez zaváhania zlomil rebrá.
Mestečko Gaspé
„Pokojná situácia“ v osade sa však mala čoskoro narušiť. Jedného marcového podvečera, keď nemohol malý, iba dvojročný Ezekiel zaspať a stále plakal, sa Guy Veer, muž, ktorý mal na starosti „cudzie deti“, rozhodol problém riešiť po vzore Thériaulta. Chlapca ubil k smrti, za čo si následne vyslúžil nemalú príučku. Mojžiš Veera potrestal za nezvládnutie situácie kastráciou. Tvrdý trest neprijal Veer zrovna najlepšie a zo sekty sa rozhodol uprchnúť a všetko nahlásiť na polícii. Policajní úradníci si po pár návštevách nakoniec odviezli viacero ľudí, vrátane Mojžiša. Toho poslali kanadské úrady na dva roky za mreže. Koniec jeho psychopatického správania bol však stále v nedohľadne. Sekta mravcov sa ani po Thériaultovom uväznení nerozpadla a po jeho prepustení v roku 1984 sa rozhodol opustiť so svojou skupinou Quebec a usadiť sa v provincii Ontário u osady Burnt River. Jeho tyranské správanie malo až teraz nadobudnúť ostré rysy. Po tom, čo sa zbitému chlapcovi podarilo z lesov uniknúť, sa úrady opäť zmobilizovali a zakročili. Z osady si zobrali 17 detí a následne ich umiestnili do detských domovov.
Ostatní však i naďalej zostávali po boku svojho pána, i keď to neskôr mnohí oľutovali. Jednou z nich bola aj Gabrielle, ktorej pretrvávala bolesť zubu, a tak sa Thériault rozhodol, že zakročí. Bez toho, aby sa vôbec opýtal, ktorý je to zub, začal v alkoholovom opojení vytrhávať jeden po druhom a s nimi aj kúsky čeľusti. Celkom tak Gabrielle vytrhal osem zubov a z pravej ruky vyrezal šľachu. Po jej úteku a opätovnom vrátení sa amatérsky chirurg rozhodol zranenú ruku napraviť. Pred „operáciou“ sa samozrejme posilnil liehovinami, do ruky vzal tupý kuchynský nôž a sekáčik na mäso a zákrok sa mohol začať. Aby zamedzil pohybom, ruku jej pripichol k stolu loveckým nožom. Nakoniec sa však rozhodol, že ruka sa musí amputovať. A tak sa aj stalo. S pomocou ďalšieho člena jej ruku odťali v lakti. Gabrielle sa rozhodla nadobro utiecť a všetko oznámiť na polícii.
Za týranie, niekoľko vrážd a mrzačenie neodbornými chirurgickými zákrokmi si vyslúžil Roch Thériault doživotný pobyt vo väzení. Skutočne oddané a zrejme aj skutočne psychicky choré členky sekty ho navštevovali aj vo väzení, kde s nimi splodil ešte ďalšie dve deti. 26. februára 2011 podľahol ťažkým zraneniam vo väznici v Dorchesteri.
