Nie všetko je vždy tak, ako sa na prvý pohľad zdá.
Vianoce, najkomerčnejší kresťanský sviatok, počas ktorého je jedno, či ste pravý veriaci oslavujúci narodenie spasiteľa alebo obyčajný ateista, sú tu. Po roku čakania sa na Slovensku opäť rozsvecujú vyzdobené vianočné stromčeky, rozmýšľa sa nad nákupom najrôznejších výrobkov pre blízkych a veľa času sa trávi prevažne v preplnených nákupných centrách lákajúcich na najvýhodnejšie kúpy vo vianočnej atmosfére. Vráťme sa ale mysľou do čias, kedy o nich ani len netušili, teda do začiatku počítania nášho letopočtu. Viete, od akej udalosti sa začína rátať náš letopočet? Ak nie, pripomenieme - narodenie Ježiša Krista, ústrednej postavy najrozšírenejšieho svetového náboženstva, čiže kresťanstva. No samotní historici či predstavitelia cirkvi si netrúfajú určiť presný deň, kedy sa židovský Mesiáš narodil, a preto ho stanovili na 25. decembra, čo je zaužívané doteraz.
Je veľmi pravdepodobné, že ste celý biblický príbeh o jeho narodení už niekedy v živote počuli. Poďme si ho teda trošku zrekapitulovať, aby sme mohli výpovednú hodnotu článku na niečom postaviť. Ako sa píše v Evanjeliu podľa Matúša (konkrétne Mt 2,1-12), kedysi veľmi dávno, teda niekedy pred približne 2000 rokmi, žili na Zemi tri zaujímavé postavy, ktoré dnes označujeme za akýchsi mudrcov. Ako každý človek v danej dobe, aj oni mali svoje mená - Gašpar, Melichar a Baltazár. Na prvý pohľad nič výnimočné, nie? No ako už vieme, počas jednej noci sa im na oblohe zjavil mimoriadne zaujímavý úkaz, pretože uvideli žiariacu Betlehemskú hviezdu, ktorá vďaka svojej jasnosti nemala vtedy na nočnej oblohe výraznejšieho konkurenta. Keď ju uvideli, rozhodli sa ju nasledovať, pretože podľa starozákonného proroctva mala podobne jasná hviezda na oblohe oznámiť príchod očakávaného Mesiáša. Ich cesta nebola práve najľahšia, pretože mali po súši prejsť vyše 1 000 kilometrov, čo dá zabrať ľuďom aj v dnešných časoch. Hviezda ale bola na oblohe prítomná dlhé dni, až týždne a oni išli jednoducho v jej smere, až jedného dňa došli do mesta nazývaného ako Betlehem. Dnes by sme toto 30 000 tisícové mesto našli na území Izraela, vo Svätej zemi.
Čo si teda máme predstaviť pod pojmom "Betlehemská hviezda"? Vysvetlenie by nám mohol ponúknuť Grant Mathews, profesor teoretickej astrofyziky a kozmológie z University of Notre Dame, pretože spomenutému úkazu sa dôkladne venuje už niečo cez 10 rokov, čo nie je rozhodne málo. Čo všetko teda za tak dlhý čas vypátrať? Podľa jeho názoru sa v žiadnom prípade nejednalo o hviezdu, ale o mimoriadne nezvyčajný nebeský úkaz. V danom období sa s najvyššou pravdepodobnosťou náš sused Mesiac, gigantický Jupiter a Saturn spoločne nachádzali na oblohe v súhvezdí Barana, čím nastala tzv. konjunkcia planét. Ide o situáciu, kedy sa rôzne telesá na pohľad akoby spoja a vytvoria jedno veľké. Samozrejme sa v skutočnosti nedajú dokopy, ale sa iba prekryjú a vytvoria dojem, že sú jedným objektom.
Podobne úchvatný astronomický úkaz, akým bola kedysi dávno Betlehemská hviezda, by sa podľa moderných výpočtov nemal zopakovať ani za najbližších 500 000 rokov. Vtedy žijúci mudrci a ľudia zažili teda mimoriadne magické časy, a to až tak, že sa vtedy narodil spasiteľ sveta Ježiš Kristus. Či ale aj on bol akýmsi božím poslom, je tiež diskutabilné, pretože historické súvislosti môžu poľahky otvoriť dvere najrôznejším špekuláciám.
